Cítim sa zle, keď to hovorím, no milujem svojich starých rodičov bez ohľadu na ich názory k mojej rase. Ľudské bytosti sú odlišné, je ľahké niekoho zavrhnúť ako nenávistného rasistu a ignorovať ho. Viem však, že moji starí rodičia sa narodili v časoch samých rasistických myšlienok, hovorí Rómka Eliška Tanzer, ktorá sa narodila trinásťročnej Rómke a o desať rokov staršiemu nemeckému neonacistovi. Na otázky Žien v meste odpovedala emailom v angličtine.
Vyrástla som v gete je skutočným príbehom, ktorý sa priam ponúka na literárne spracovanie. Ale asi nikto z nás by nechcel byť hlavným hrdinom tohto autobiografického príbehu. O knihe, ktorá nastavuje zrkadlo našej spoločnosti, sme sa rozprávali s Tomášom Hrustičom z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. On si život v segregovanej rómskej osade vybral dobrovoľne, aj o tom nám porozprával v našom podcaste.
V Klube knihomilov sme sa tento raz rozprávali o sexuálnom zneužívaní a obťažovaní. Motivovala nás k tomu kniha Ty krásna, temná Vanessa. S prekladateľkou tejto knihy Inou Martinovou a psychologičkou Ľubicou Sládekovou sme hovorili o tom, kde sú naše deti a tínedžeri najviac ohrození a ako ich chrániť pred sexuálnym zneužívaním.
Veľmi som prežívala, keď som vlastnej sestre oznamovala, že je pozitívna a nič viac som nemohla. Keď som išla cestou domov, videla som otca. Nemohla som sa k nemu priblížiť, ani sa ho spýtať ako sa má. Bála som sa, že ho vidím naposledy, hovorí terénna asistentka Alžbeta Mižigárová, ktorá pracuje ako asistentka podpory zdravia pre Zdravé regióny. Jej zamestnanci pracujú v rómskych komunitách priamo v miestach, z ktorých sami pochádzajú, či žijú.
Skúsená psychoterapeutka Sylvia Ondrisová zmobilizovala počas prvej vlny pandémie kolegov, aby spolu pomáhali ľuďom v prvej línií zvládať psychologickú záťaž. Jej príbeh je jedným z 19, ktoré patria do zbierky jedinečných výpovedí o tom, ako sa známe osobnosti i obyčajní ľudia vyrovnávali s jarným lockdownom.
Ženy aj muži, zvieratá. 13 poviedok od toho, kto vidí aj to, čo ostatní vidieť nevieme, či nechceme. Dvojnásobný finalista Anasoftu Richard Pupala o sebe hovorí, že je poviedkár a nikdy nemal ambíciu napísať román. Ak sa ho spýtate na hobby, s úsmevom odpovedá, že je entomológ amatér.
Prvú fľašu si kúpila, keď mala dcéra asi osem týždňov a nebriberala tak ako mala. Skončila pri dvoch litroch vína. Rozprávali sme sa Michaelou Duffkovou, ktorú osobná skúsenosť s alkoholom priviedla k písaniu a nápadu založiť centrum, ktoré by pomáhalo ľuďom so závislosťami.
Cez deň pracovala s číslami, v noci písala. Do toho deti a rodina. Príbeh o tom, ako sa zo ženy z korporácie stane spisovateľka, ktorá nemá problém s tým, že má občas prívlastok autorka ženských románov a teraz sa venuje najmä literatúre pre mladých, si môžete vypočuť v našom najnovšom podcaste.
Cesta ku knihám môže viesť cez knižnicu, kamarátov, rodičov a pokojne aj cez nenápadné učenie sa. Mladí si vedia dať stretko aj v knižnici a nečítajú len krátky blog či myšlienku na sociálnej sieti. Aj o tom bolo septembrové online stretnutie Klubu knihomilov s metodičkou a knihovníčkou Vierou Némethovou, spisovateľkou a prekladateľkou Paulínou Feriancovou a študentkou Jasmínou Pustaiovou. Tento raz máme pre vás aj jedno hudobné prekvapenie.
Prečo by sme mali čítať Hviezdoslava a prečo sa ho Daniel Hevier chystá prečítať celého? Vedeli ste o tom, že slovo hip-hop vymyslel Hviezdoslav? Ponúkame vám záznam z Literárneho večera, ktorý bol súčasťou 55. ročníka najstaršej nepretržite konanej slovenskej literárnej súťaže mladých a detských začínajúcich autorov a autoriek.
