|
V najnovšom podcaste rozoberáme autobiografickú knihu Vyrástla som v gete od Elišky Tanzer. Je to pozoruhodný, dych vyrážajúci príbeh dievčaťa z rómskeho geta, ktoré popisuje svoju cestu za lepším životom. Odvážna spoveď Slovenky Elišky však nekončí odchodom z východného Slovenska do Anglicka. Tam sa začína písať ďalšia kapitola jej života, ktorá bola rovnako plná prekážok a trápenia. Napriek tomu sa jej podarilo študovať a objaviť čaro čítania a kreatívneho písania.
“Jej prípad sa priam ponúka na literárne spracovanie,” hovorí Tomáš Hrustič z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV o príbehu Elisky Tanzer. Pre jej autobiografickú knihu napísal doslov. My sme sa v našom podcaste rozprávali o situácii Rómov na Slovensku, o tom, čím dokáže táto kniha osloviť, ale aj o tom, prečo sa on sám rozhodol žiť v segregovanej rómskej osade. Podcast si môžete vypočuť tu:
Podcast si môžete vypočuť aj vo svojom obľúbenom prehrávači (kliknite na ikonu):
Kedy si Eliška uvedomila, že jej život je na román? A prečo sa pustila do písania? "Napísala som krátky úryvok o mojom živote pre jedno zadanie na univerzite. Pred písaním som stretla iných Rómov a imigrantov, takže som vedela, že nie som jediná s problematickým detstvom. Avšak až po dokončení zadania som si uvedomila, že by som mohla pomôcť zdieľať realitu Rómov a imigrantov so zvyškom sveta. Od Brexitu vidí veľa ľudí Slovákov ako pijavice a dráždičov prichádzajúcich do Anglicka, aby ukradli pracovné miesta a podobne, takže bolo pre mňa dôležité ukázať skutočné dôvody, prečo ľudia imigrujú. Nie je to o kradnutí prác či peňazí od vlády, ale o lepšom živote pre ich deti alebo pre nich samotných," povedala Eliška Tanzer pre Ženy v meste.
Vyrástla som v gete - ako vnímame Rómov
“Táto kniha nastavuje neskutočným spôsobom zrdkadlo našej spoločnosti. Na jednej strane je to príbeh Elišky, ktorá sa nakoniec z tejto situácie dostala, tým že prežila brutálny život a mala veľa bolestivých zážitkov. Ale zároveň je to zrkadlo majoritnej spoločnosti na Slovensku. Akým spôsobom nazeráme na Rómov, ako nimi pohŕdame. Ako žijú má historické súvislosti a oni si to nevybrali,” hovorí Tomáš Hrustič. My sme niektoré tie historické súvislosti v našom podcaste spomínali, ale rozoberali sme aj aktuálne problémy so vzdelávaním a zamestnávaním Rómov. Všetko má totiž súvis s tým, ako žila Eliška a najmä jej rodina.
Etnológ Tomáš Hrustič žil rok v segregovanej rómskej osade, aby pochopil život v nej a mohol dokončiť dizertačnú prácu. Nakoniec si tam vytvoril také vzťahy, že sa tam stále vracia.
“V osade je dominantná láska k deťom, ale nie je to rozmaznávajúci vzťah. Rómska rodina je širšia. Keď sa matka nemôže postarať o deti, starajú sa ostatní – stará mama, tety, starší súrodenci. Rodina žije spolu a chránia sa. Je to milujúci a ochranný vzťah. Nedokázali napr. pochopiť ako som mohol opustiť svoju rodinu a ísť žiť na opačnú stranu krajiny do osady. Pýtali sa ma, čo som to za človeka.”
Ako však Tomáš Hrustič dodáva: “Tento vzťah je aj veľmi zväzujúci. Keď si niekto nájde dobrú prácu, má potrebuju postarať sa o ostatných. A aj sa to o od neho očakáva.”
Tomáš Hrustič Foto - archív T.H.
Rodinné väzby sme s vedcom Tomášom Hrustičom nespomínali náhodou. Eliškin príbeh je totiž v mnohom špecifický. A jej vzťah s mamou nebol taký, ako by sme si možno predstavovali. V knihe spomína, že jej mama nevedela čítať ani písať. Riešili vôbec jej rodičia, čo vlastne študujete?
Eliška Tanzer a príbeh Rómov
"Moja mama sa nestarala o to, čo študujem. Dúfala však, že sa stanem doktorkou, ale myslím, že to je prianie každej matky! Otec zase verí, že všetka moja schopnosť takto písať pochádza od neho a rovnako si myslí, že diplom, ktorý som chcela získať je perfektný pre “rómske dievča, ktoré trávi polovicu svojho času snívaním”. Prečítala som celú knihu rodine mojej mamy. Vychutnali si ju. Mama chcela, aby som o nej napísala krajšie veci, ale ja môžem písať len o tom, čo som skutočne prežila. Môj otec čítal knihu popri tom, ako som ju písala. Strávila som veľa času písaním u neho doma, takže mal ku knižke exkluzívny prístup. Nikto z mojej rodiny nie je nahnevaný na to, čo som napísala. Myslím, že sa niektorí príbuzní môžu hnevať jedine na svoje vlastné skutky," uzatvára Eliška.
Eliška sama v knihe spomína, že ju mama poslala do Anglicka, aby vyštudovala a kúpila jej raz dom, postarala sa o ňu. Hovoriť o tom, že sa vybrala za lepším životom, je však príliš jednoduché prerozprávanie veľmi krutého príbehu mladého dievčaťa, prakticky dieťaťa, ktoré sa v krabici od práčky dostane ilegálne do cudzieho sveta.
Eliška sa narodila trinásťročnej prostitútke a nemeckému neonacistovi. Vyrastala v nesmiernej chudobe, špine a na okraji spoločnosti, a to v 90. rokoch v rómskom gete na východe Slovenska. Nazvala ho Drovane. Ale hľadali by ste ho márne. Keďže jej rodina tam doteraz žije, nechcela ich vystaviť neželaj publicite a názov zmenila.
Prakticky všetky ženy z jej rodiny sa živili prostitúciou a rovnaký osud čakal aj ju. V rovnakom veku ako mala jej mama, keď sa Eliška narodila, sa však ona dostala do Anglicka. Ak však čakáte, že tu sa začína romantický príbeh o nových a lepších začiatkoch, mýlite sa. Eliška zažila detskú prácu, obchodovanie s ľuďmi, tancovala pred mužmi, ktorí v nej videli všetko len nie dieťa. Prežila brutálne znásilnenie. Rozhovor s ňou si môžete už čoskoro prečítať na našom portáli Ženy v meste.
