Váš dedo Ján Berky-Mrenica starší Vás volal Cinka Panna, čo bola jediná známa primáška  ešte v 18. storočí. Vy ste dnes jednou z mála primášok, teda prvou huslistkou v kapele. Aké zložité je pre ženu stať sa primáškou na Slovensku?

“Nenazvala by som to niečím zložitým, skôr neobvyklým. Myslím si však, že v dnešnej dobe sa ženy dostávajú do popredia v každej profesii. Možno o takých 20-30 rokov už nebude ani také neobvyklé, že sú ženy primášky, cimbalistky, kontrabasistky alebo manažérky či poslankyne.”

 

Ako 21-ročná ste založili skupinu Bohemiens. Ako sa kapele darí dnes?

“Kapelu dnes vediem pod svojím menom – Barbora Botošová Band. V tej dobe to bolo zložité najmä preto, že som si sama sebou nebola príliš istá. Bola som 21-ročné dievča, ktoré sa dovtedy venovalo výlučne klasickej hudbe, postavila som sa pred piatich chlapcov a to som niektorých ani poriadne nepoznala. Nebolo to ľahké, ale mala som šťastie na kolegov a aj keď sa stalo niečo, čo bolo vyslovene založené na tom mužsko-ženskom princípe, časom ma to vždy posunulo a posilnilo. Ale inak je skvelé byť obklopená toľkými gentlemanmi (smiech).”

 

Barbora Botošová a band počas festivalu Menšinové kultúrne leto 2017 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave v auguste 2017. Foto TASR - Dano Veselský

 

Akej hudbe sa najradšej venujete?

“Klasickú hudbu mám stále v srdci. Mám rada folklór obohatený o rôzne vplyvy, čiže world music hudbu. Tá mi je asi najbližšia.”

 

Ste tiež vynikajúca huslistka. Prečo ste si vybrali husle? Čo považujete za svoj najväčší úspech?

“U nás v rodine hrá na husle môj otec, brat, dedko, strýko... Bolo to teda viac menej také samozrejme. Ja som od malička inklinovala k husliam sama od seba. Je pre mňa veľmi ťažké definovať, čo považujem za svoj najväčší úspech. Vnímam tie úspechy skôr tak komplexne. Som rada , že môžem robiť to, čo ma baví. Satisfakciou je, že ľudia prídu po koncerte za mnou a odchádzajú naplnení. Minulý rok som dostala ocenenie Identifikačný kód Slovenska, ktoré dostávajú ľudia, intelektuáli, ktorí prezentujú a reprezentujú Slovensko doma aj v zahraničí a zanechávajú v prezentácii svoj špecifický kód vychádzajúci z identity. Veľa snov, ktoré som si snívala kedysi len tak vo svojom srdci a predstavách, sa mi splnilo. Od založenia kapely, cez pôsobenie v rôznych ansámloch, cez spoluprácu s rôznymi umlecami, vlastnú tvorbu až po prácu s taletovanými rómskymi deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ťažko sa mi vyberá jedna profesná udalosť, vnímam ich skôr ako celok.”

 

Foto - Sasha Berkyová

 

V Banskej Bystrici nedávno odštartoval Rómsky festival výstavou Ľudia z rodu Rómov, ktorá sa venovala rómskym ženám. Tie sa podľa výstavy stále hlavne starajú o deti a domácnosť. Menia sa podľa vás rómske ženy? Ako ich vnímate vy?

“Ťažko sa mi súdi spoza huslí pod bradou. To je skôr otázka pre ľudí, ktorí sa venujú sociálnej problematike. Myslím si, že ženy sa menia globálne, či sú to Rómky alebo Nerómky. V dnešnej dobe už neplatí vždy, že žena sa stará o domácnosť a muž nosí domov peniaze. Musia väčšinou pracovať obaja. Stretla som sa s týmto aj u Rómov aj u Nerómov a určite to funguje aj u Japoncov alebo Židov. Sociálny svet je veľmi členitý a je ťažké odpovedať na otázku, či sa rómske ženy menia. Žijem v Bratislave a tu platí to, že pracujú aj muži aj ženy.”

 

Ste autorkou hlavného večerného programu na tohtoročnom Cigánskom bašaveli, aký program ste pripravili na sobotu?

“Spolu s mojimi kolegami, výbornými hudobníkmi, sme sa snažili zostaviť program, v ktorom sa predstavia všetky deti, ktoré sa zúčastnili letnej akadémie Divých makov. Zaznejú nielen typické čardáše, ale aj krásne moderné rómske piesne, úpravy rómskych piesní, rôzne štýly, v ktorých predvedú svoje umenie aj tanečníci a nebude chýbať ani klasická hudba. Bude to naozaj bohatý program, bude o deťoch, ktoré si zaslúžia pozornosť. Tieto deti poznám už niekoľko rokov. Sú skromné, pokorné, talentované, veľmi slušné a plné emócii. Verím, že si každý príde na svoje a každý si v programe nájde niečo, čo ho chytí za srdce.”

 

Minuloročný Cigánsky bašavel na hrade Devín.   Foto - TASR 

 

Ako pomáhajú takéto akcie zblížiť väčšinu s rómskou menšinou?

“Je to individuálne. Ak sa človek vo svojej ľudskosti chce zblížiť s akýmkoľvek človekom inej národnostnej menšiny, nájde si cestu aj bez takéhoto typu akcie. Konkrétne však táto akcia má ukázať, že rómske deti sú tvorivé, húževnaté, talentované a majú ďaleko od lenivosti, čiže sa tu búra jeden zo stereotypov. A teda skôr toto búranie stereotypov môže byť jedným z cieľov akcie. Nikto nemôže za to, kde sa narodil a nikto z nás si to vopred nevyberá. A je skvelé, že sa našli ľudia, ktorí si tento fakt uvedomili a dali možnosť deťom, ktoré by za iných okolností takú možnosť nemuseli dostať.”

 

Cítite po vstupe Ľudovej strany Naše Slovensko Mariána Kotlebu zmenu vzťahov väčšiny k rómskej menšine?

“Pohybujem sa v okruhu ľudí, kde zmeny nemám prečo pociťovať.” 

 

Ste hrdá na to, že ste Rómka?

“Priznám sa, že nemám rada túto stereotypnú otázku (smiech). Som rada, že som človek a som hrdá na svoju identitu, ktorá je súhrnom toho, že som Slovenka, Rómka a hudobníčka.”

 

Foto - Sasha Berkyová