Aj vy máte pocit, že viete písať a boli by ste radi, keby si to niekto prečítal a dal vám spätnú väzbu? Nie všetci máme takúto možnosť. Naše deti áno. Aký význam majú v súčasnosti literárne súťaže, či kurzy tvorivého písania? Kam môžu posunúť a kam posunuli mladé literárne talenty?

Aj o tom sme debatovali na Literárnom Kežmarku. Jeho 55. ročník bol poznačený pandémiou, presúval sa z júna na september, ale aj tak bolo z čoho vyberať víťazné práce a mladí mali s kým diskutovať. Hosťami Literárneho večera boli dnes už známi autori, ktorí pred rokmi ako stredoškoláci vyhrali Literárny Kežmarok – Monika Kompaníková a Daniel Hevier.  

 

Záznam z večera si môžete vypočuť tu:

Podcast si môžete vypočuť aj vo svojom obľúbenom prehrávači (kliknite na ikonu):

Literárny Kežmarok bol pôvodne Hviezdoslavovým Kežmarkom. Jeho prvý ročník sa začal písať v roku 1966. Vtedy bola ešte hlavnou súčasťou podujatia súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy a recitovala sa výlučne poézia Hviezdoslava. Mimochodom, trúfli by ste si na to?

„Myslím si, že Hviezdoslava si vždy vybrali len tí najodvážnejší a tí, čo sa chceli blysnúť. Ja som mu v školskom veku nerozumela. Veľmi veľa ľudí nerozumelo tým slovám a vetným konštrukciám, ktoré sú zložité. Ale čím som staršia, podobne ako pán Hevier hovoril, tým sa mi to viac páči. Ja tomu vlastne ani nemusím rozumieť, len počúvam ako znejú tie slová a počúvam to ako pesničku. Príde čas, keď si prečítam celého Hviezdoslava,“ povedala Monika Kompaníková.

Od druhého ročníka sa začal používať názov Literárny Kežmarok a začal sa postupne venovať všetkým slovenským osobnostiam spojeným s kežmarským lýceom. 55. ročník nás však vrátil práve k osobnosti Pavla Országha Hviezdoslava, keďže si pripomíname 150. výročie ukončenia jeho lyceálnych štúdií. 

zdroj: FB D. H. 

Daniel Hevier prišiel na Literárny Kežmarok v roku 1973 a hneď zvíťazil. Mal 16 rokov. „Ja som tam nešiel vyhrávať alebo súťažiť. Išiel som tam preto, aby som sa stretol so žijúcimi básnikmi, ktorí už boli pre mňa idolmi,” vysvetľuje básnik, prozaik, textár Daniel Hevier a dopĺňa: „Nebral by som to ako literárnu súťaž, ale ako užitočné stretnutie. Tam spoznáte svojich rovesníkov, sprisahancov v tomto svete, spoznáte starších autorov, ľudí, ktorí vás nasmerujú. Možno tam nájdete priateľov či prvé lásky, a tak sa môžete posilňovať vo vedomí, že robíte síce čosi podozrivé, lebo písať básne či poviedky je dnes naozaj podozrivá činnosť, ale nie ste v tom sami.“

A o tom je Literárny Kežmarok aj dnes. Nie je len o súťažení. Počas dvoch dní si účastníci užili stretnutie so spisovateľmi, porotou, výstavu, film či tvorivé dielne. Odznelo viacero praktických rád, inšpirácií a najmä osobných skúseností. „Každý spisovateľ musí mať stokrát viac slov v sebe ako bežný, aj keď výrečný človek. Zahlťte sa slovami a množstvom slov, pretože slovenčina je krásny, úžasný jazyk,” aj toto odporúčanie z úst popredného autora zaznelo počas Literárneho večera.

Prečo vedie kurzy tvorivého písania? Akú radu dal na Literárnom Kežmarku mladým začínajúcim autorom? Prečo číta slovníky ako romány? A prečo Monika Kompaníková má slovník stále po ruke vo vrecku? Aj o tom viac v našom podcaste Klubu knihomilov.

Literárny večer. Foto: vľavo M. Kompaníková, vpravo M. Švirlochová, autor: LK

Monika Kompaníková, dnes už známa spisovateľka, prišla na Literárny Kežmarok podobne ako Daniel Hevier zažiť atmosféru a pre ňu prekvapujúco vyhrala. To sa písal rok 1998, Monika chodila na výtvarnú školu a chcela byť maliarkou. Literatúra ju až tak nezaujímala. Čo sa ale zmenilo. V Kežmarku vyhrala s poéziou, no a dnes ju poznáme najmä ako oceňovanú prozaičku, autorku kníh pre deti a aj ako textárku.   

„Uvedomila som si, že stojí za to písať. Že tie hodiny práce stoja za to a aj znášanie rizika, že pošlete niekam svoje básne či poviedky a možno nevyhráte, možno si nezískate len potlesk, možno sa vám budú aj smiať. Chce to veľkú odvahu, vyjsť von a dať čítať iným ľuďom to, čo je vo vás a čo je o vás,“ hovorí Monika.

Potrebuje literatúra ocenenia? „Myslím si, že ocenenie potrebujeme všetci. V mladom veku je to veľmi dôležité. Na druhej strane, keď dostanete cenu, musíte si uvedomovať, že tým sa to nekončí. To je len začiatok. Potvrdenie, že niečo vo mne je, ale ja musím teraz ešte viacnásobne pracovať na sebe. Som presvedčená o tom, že kto má talent, má povinnosť ho využiť. Nemám mrhať svojim talentom, nemám míňať svoj čas na blbosti, ale mám sa venovať tomu, čo viem, lebo to nemá každý. Je to váš dar, treba sa oň starať. Starať sa oň  znamená pracovať, učiť sa, vzdelávať sa, chodiť na workshopy, veľa čítať..., ” dopĺňa dnes už oceňovaná autorka, ktorá v mladosti zavítala na Literárny Kežmarok ako súťažiaca dokopy trikrát.

Tvorivé dielne na Literárnom Kežmarku. Zdroj: LK

Obaja hostia sa zhodli na tom, že čítať je veľmi dôležité. Daniel Hevier odporučil mladým, aby sa zahltili slovami, Monika Kompaníková vysvetlila, že keď začneme písať, budeme aj inak čítať. Ako číta Monika a čo si pri čítaní uvedomuje, čo sa chystá čítať Daniel Hevier, komu on poslal svoje prvé básne? Odpovede aj na tieto otázky nájdete v našom podcaste, ktorý je záznamom z Literárneho večera 55. ročníka Literárneho Kežmarku.  

(Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.)