Chemoterapia, ožarovanie a operácie predstavujú pre organizmus veľkú záťaž. Ženy, ktoré prekonali rakovinu prsníka, tak častokrát pociťujú únavu aj mesiace po ukončení liečby. Prekonať rakovinu prsníka je jeden boj, vrátiť sa potom do práce a normálne fungovať druhý. A nie je o nič jednoduchší.

Rakovina prsníka a dlhá PN

Rakovina vyradí ženy z pracovného procesu na niekoľko mesiacov, dĺžka PN môže byť rok a viac. Závisí to od typu liečby, štádia ochorenia, komplikácií, celkového zdravotného stavu pacientky a reakcie na liečbu.

“Návrat do pracovného procesu je náročný nielen fyzicky, ale aj psychicky, a preto je dôležité, aby sa ženy vrátili až vtedy, keď sa cítia pripravené,” hovorí pre Ženy v meste Dominika Kormanová, predsedníčka OZ Amazonky, ktoré pomáha pacientkam všetkých vekových skupín zvládať rakovinu prsníka. Ona sama si prešla chorobou i návratom do bežného života.

Rakovina prsníka je najčastejším onkologickým ochorením žien. Na Slovensku žije s touto diagnózou asi 30 000 žien, pričom ročne je diagnostikovaných približne 3200 nových prípadov a viac ako 900 pacientiek ochoreniu podľahne.

Karcinóm prsníka často postihuje ženy v produktívnom veku, veková hranica nových prípadov sa neustále znižuje – každá piata pacientka má menej ako 50 rokov.

Chemobrain môže byť dočasný

Mnohé ženy, ktoré rakovinu prsníka prekonajú a vrátia sa do práce, zažívajú problémy so sústredením, pamäťou a mentálnou ostrosťou, často označované ako "chemobrain". Tento stav môže byť dočasný, ale u niektorých žien pretrváva aj dlhšie a môže zasahovať do ich každodenného fungovania a pracovného nasadenia.

“Je úplne bežné, že si po dlhodobej liečbe neviete spomenúť na bežné slová, súvislosti a máte zníženú pozornosť. Medzi Amazonkami sa však na tom často aj zasmejeme, niečo sa medzi sebou bavíme a zrazu nám úplne vypadne, o čom sa bavíme a nevieme ani jedna reagovať. Keď sme však medzi svojimi, tak sa vzájomne chápeme a berieme to skôr ako prirodzenú súčasť života po diagnóze, nad ktorou sa vieme aj pousmiať,” hovorí Dominika Kormanová.

Najdôležitejšie je pre ženy bezpečie

Aj preto je pre ženy pri návrate do práce najdôležitejším kritériom bezpečie. Potvrdzujú to výsledky prieskumu, ktorá so ženami z OZ Amazonky urobila koučka Marianna Richtáriková.

“Až 82 percent dievčat sa po chorobe vrátilo k pôvodnému zamestnávateľovi, cca 10 percent z nich do inej role, ale dôležité pre ne bolo, že im zamestnávateľ držal miesto, poznali prostredie, do ktorého idú a vracali sa k pôvodnej práci, ktorej obsah si vedeli predstaviť, aj keď nie vždy mali 100-percentnú istotu, že ju po dlhej prestávke zvládnu,” hodnotí výsledky prieskumu Marianna Richtáriková.

Podobné pocity si pamätá aj Dominika Kormanová, ktorá sa vrátila k práci v IT prostredí. “Je to zmes strachu z toho, či budete stíhať prácu ako predtým, ako aj neistota, ako vás budú kolegovia vnímať. Adaptácia po tak náročnej skúsenosti si vyžaduje čas a podporu okolia - zamestnávateľa a kolegov. Náročné je však aj vnútorné prežívanie toho, že nám bola diagnostikovaná rakovina a či sa do nášho života nevráti. Tento strach sa vracia stále, z času na čas len tak zaútočí a pripomenie vám, čím ste si prešli,” hovorí.

Strata ženskosti

Zákerná choroba ničí organizmus zvnútra, ale poznačí telo aj zvonku. Chirurgický zákrok znamená pre ženu aj boj so sebavedomím a otázkami, ako po chorobe vyzerá a pôsobí.

“Vyrovnať sa so zmenou vzhľadu je náročné a ženy po mastektómii alebo rekonštrukcii prsníka môžu mať pocit straty ženskosti. Pomáha, keď nájdu nové spôsoby starostlivosti o seba, rozvíjajú svoje záujmy a cítia podporu od rodiny a priateľov. Vďaka rekonštrukčným možnostiam a psychologickej pomoci je dnes cesta k prijatiu svojho tela ľahšia. Je však bežné, že si pacientky rekonštrukciu nespravia a sú vyrovnané s tým, že nemajú prsník, prípadne oba,” hovorí Dominika Kormanová.

“Veľmi psychicky náročná je strata vlasov, lebo je viditeľná a kamufláž je náročnejšia ako pri strate prsníkov,” dodáva.

Sú aj dievčatá a ženy, ktoré sa do pôvodnej práce nevrátia. V dotazníku 13 percent uviedlo, že si našli úplne novú prácu. “Niektoré dievčatá, s ktorými som hovorila, prehodnocovali svoje predchádzajúce priority, rozmýšľali nad vlastným podnikaním, zriadením chránenej dielne, prácou v neziskovke, alebo na niečom spoločensky prospešnom, ale, samozrejme, na druhej strane zvažovali aj výšku príjmu a udržateľnosť.

Výpoveď deň po skončení PN

Dlhodobá PN je finančne vyčerpávajúca a to musia vo svojich úvahách zohľadniť,” hovorí Marianna Richtáriková. Spomína príbeh ženy, ktorá prekonala chorobu, ale neprežilo to jej manželstvo. Dlhodobá choroba je ťažké obdobie, ona po nej ostala sama s dospievajúcim dieťaťom a rodičmi, o ktorých sa bolo treba starať.

Veľmi zlú skúsenosť s pôvodným zamestnávateľom mala žena, ktorá dostala výpoveď deň potom, čo sa vrátila z PN. “Odrobila som tam celý pracovný život, počnúc začiatkom vysokej školy, a oni mi dali deň po skončení ročnej PN výpoveď. Po liečbe som si hľadala prácu neskutočne dlho, niekoľko rokov. Nie je to ľahké s prihliadnutím na môj zdravotný stav. Mala som rôzne dohody a skúšala rôzne práce, ale na pracovnú zmluvu sa mi podarilo zamestnať až nedávno. Či to vyjde, neviem,” hovorí jedna z respondentiek.

Foto - Katarína Rajzaková/OZAmazonky

Vrátiť sa po chorobe do práce nie je ľahké, ženy nevedia, ako ich v práci prijmú kolegovia. “Dôležité je vytvárať prostredie, kde sa ženy cítia akceptované a chápané. Kolegom by som odporúčala správať sa prirodzene, ponúknuť pomoc pri náročných úlohách, a vyhnúť sa osobným otázkam, pokiaľ žena sama nezačne rozprávať o svojej skúsenosti. Úctivý prístup a trpezlivosť sú najlepšími spôsobmi, ako poskytnúť podporu,” hovorí Dominika Kormanová.

Zamestnávatelia podľa nej musia prijať aj fakt, že žena po liečbe často zažíva chronickú únavu a má znížený pracovný výkon. “Je veľmi dôležité, aby nebola na takúto ženu kladená vyššia záťaž a tlak,” dodáva Dominika Kormanová.

Podľa Marianny Richtárikovej môžu zamestnávatelia prejaviť pochopenie malými krokmi. “Niekedy stačí drobná úprava pracovného režimu alebo podmienok, ako častejšie krátke prestávky, kancelária, ktorá nie je na poschodí, alebo vyhradený fyzický priestor na krátky odpočinok. Zamestnávateľ tým preukazuje záujem a vytvára bezpečný priestor a získava motivovanú pracovníčku, žena zas možnosť uplatnenia a so zvládaním úloh postupný nárast sebavedomia a ľahkosť,” radí koučka Marianna Richtáriková.