Michaella Duffková sa nenazýva spisovateľkou napriek tomu, že vydavateľstvu odovzdala už druhú knihu. Blogy s názvom Zápasník alkoholičky začala písať s nádejou, že pomôžu aspoň zopár ľuďom. O pár mesiacov ich čítali tisíce. Dnes majú svoje rovnomenné knižné vydanie, v Čechách čoskoro pokračovanie a dokonca by mal svetlo sveta uzrieť aj film. Na konte má  ocenenie Magnesia litera – Blog roku 2019.

Aké je to písať knihu a neoľutovať, že sa z pôvodne anonymných blogov stala kniha, pod ktorou je podpísaná vlastným menom?  Aká bola jej cesta od pohárika k fľaši? Kedy u nej nastal bod zlomu? Ako o tejto téme hovoriť s blízkymi? Aj odpovede na tieto otázky nájdete v našom podcaste:

Podcast si môžete vypočuť aj vo svojom obľúbenom prehrávači (kliknite na ikonu):  

  

     

 

Michaela Duffková začala piť nenápadne. Prišiel náročný deň a ona si večer naliala. „Začalo to rovnako, ako popíja väčšina spoločnosti,“ hovorí a jedným dychom dodáva, že skončila pri dvoch litroch vína denne. 

Vo svojej knihe píše. „Prvú fľašu som si kúpila, keď mala dcéra asi osem týždňov. Lekárka nám týždeň predtým povedala, že nepriberá tak, ako by mala, preto sme ju začali dokrmovať.“ No a potom sa začal kolotoč dennej starostlivosti o malú dcéru a večerného „vypnutia“ pri poháriku.

Jej kniha je veľmi intímnou spoveďou mladej ženy, ktorej sa pitie vymklo spod kontroly. Píše a rozpráva otvorene aj o problémoch v manželskom živote a vzťahu s blízkymi.  V závere knihy im dala aj možnosť napísať svoj názor a je zaujímavé čítať, ako sa na toto zložité obdobie v ich živote pozerá mama, brat, či manžel. Nejaký priamočiary príbeh o tom, ako sa zo ženy na materskej stane alkoholička, však nečakajte. Je za tým viac. Veľa sa udialo predtým i potom, ako Micheala začala svoj boj s alkoholom. 

Michaella Duffková   Foto - Archív M.D.

Michaela vo svojej knihe hovorí, že sa „trestuhodne málo o pití hovorí a alkoholová závislosť je v tejto republike proste problém, ktorý je prehliadaný. A závislosť u žien je v podstate neospravedlniteľná, tú nechceme vidieť už vôbec, čo som zažila  v mnohých diskusiách a často i na blogu.“

Na otázku, či je rozdiel v tom, ako sa zo ženy stane alkoholička alebo z muža alkoholik, odpovedá: „Žena do toho spadne rýchlejšie. Jej telesná konštrukcia a psychické nastavenie je iné. A každý pije trochu inak. Ženy svoje pitie skrývajú, muži pijú na verejnosti.“

V princípe však rovnako skončia – na liečení. Resp. v tom lepšom prípade. Uvedomenie si toho, že máme problém s alkoholom je náročné a nie každý to využije,  kým je čas a možnosť. Michaela nám v podcaste porozprávala aj o tom, ako sa liečila ona, čo jej dávali spoločné terapie s ľuďmi s rovnakým problémom. Na internete totiž nachádzala len teóriu, ale žiadnu realitu.

Porozprávala nám aj o svojom pláne otvoriť svoj vysnívaný ALKOS – centrum, kde by našli pomoc  ľudia so závislosťami. "Centrum sa bude otvárať budúci rok. Záujem v aktuálnej dobe o online poradenstvo, sa zvýšil. Rovnako ako množstvo otázok na Instagrame," dopĺňa Michaela odpoveď na otázku, ako sa izolácia a pandémia podpísala pod dopyt služieb, ktoré centrum ponúka. 

 

Michaella Duffková. Foto - Archív M.D.

„Veľa rodičov príde večer domov a naleje si pohárik vína, či iného alkoholu. Ak s deťmi chceme hovoriť, že alkohol je problém, nemôžeme každý večer doma piť,“ hovorí Michaella Duffková. V našom podcaste vysvetľuje, prečo je dôležité neprehliadať problém s alkoholom u blízkej osoby a ako sa o tomto probléme rozprávať.

Dnes je z nej iný človek. Žena, ktorá má doma okrem päť ročnej dcéry, štvormesačného syna, žena s plánmi, ktorá píše naďalej a to dokonca aj scenár k pripravovanému filmu s touto témou. "Film je motivovaný knihou, takže vychádza a je mojim príbehom", dopĺňa  Michaela, ktorá  o probléme s pitím hovorí aj počas svojich prednášok. 

A čo nám želá do nového roka? " Do nového roka prajem majmä pokojnú a čistú myseľ."