Nauč dcéru, aby sa nesnažila každému zapáčiť. Veľa dievčat sa potom snaží byť milých aj k ľuďom, ktorí im ubližujú. A to je katastrofický dôsledok snahy zapáčiť sa a byť dobrým dievčatkom. Chváľ svoju dcéru za to, že zaujme nepopulárne a ťažké stanovisko. Ak ju niekto nemá rád, môže sa aj ona dobrovoľne rozhodnúť nemať ho rada.
Možno prvý raz v živote je môj život hlavne o mne. Do istého veku som žila s rodičmi, potom chvíľku s frajermi, potom som bola manželka a matka, ale nikdy som nemala naozaj čas na riešenie vlastných potrieb. Vo veľkom byte pre ne nebol priestor.
Prečo to robia ženy, ktoré to kedysi samy zažili mladším kolegyniam a podriadeným? Práve preto. Svoju frustráciu z toho, že narážali na sklenený strop prenášajú z pozície moci na mladšie kolegyne, aby si zažili, aké to je.
Zrazu som strašne nahnevaná na všetky kampane, ktoré ženy posielajú na prevenciu, na všetky ružové stužky, na všetky tie drísty o tom, že musíme o seba dbať. Čo z toho, keď celé zdravotníctvo je v prdeli? Nemáme dosť lekárov, prístrojov, je chaos v tom, čo vám preplatí poisťovňa.
Po Vianociach, ktoré strávili u jej rodiny, sa mali všetci štyria spolu vrátiť na Slovensko. Vianoce prebehli v láske a pokoji, nestalo sa nič, čo by naznačovalo blížiacu sa katastrofu. No keď prišiel deň návratu, oznámila mu, že zvyšok spoločného života sa nekoná. Zostáva natrvalo u rodičov a deti s ňou.
Prečo vyštudujeme dve vysoké školy a urobíme si doktorát popri deťoch, no stále máme pocit, že nie sme dosť kvalifikované prednášať na medzinárodnom sympóziu a mali by vybrať niekoho vzdelanejšieho? Prečo hovoríme plynule tromi jazykmi, ale aj tak v rozhovore spomenieme, že tá francúzština ešte potrebuje vylepšiť?
Očistiť sa od toxických vzťahov je veľmi potrebná vec, mala som to urobiť už dávno. Všetkým krízam vďačíme za to, že upracú naše životy a ostane v nich to, čo zostať má. Vymazávanie čísel z telefónu a istých ľudí zo života má silný terapeutický efekt. Vek je tomu veľmi nápomocný, pretože ťažšie životné skúšky nás naučia, že sa nemusíme každému zapáčiť.
Ja mám doma teenagera, teda už skoro dospeláka a počas toho, ako sme boli spolu doma, som si začala všímať, že toho naozaj robí málo. Musela som ho do domácich prác, či nákupu doslova nútiť. Kedysi celkom šikovné dieťa, ktoré si po sebe dokázalo upratať, nerobí takmer nič a čaká na servis.
Zažívala som, že muži mi bez opýtania hovorili svoje názory na moju postavu a vlasy, na ktoré som fakt nebola zvedavá. Kvôli tomu som značnú časť mladosti chodila v neforemných dlhých flanelkách a sukniach po zem, aby som im preboha nedala zámienku ma komentovať. Nepomohlo.
Všimla som si, že mladšie ženy, ktoré poznám alebo sledujem na sociálnych sieťach sú oveľa otvorenejšie. Bez zábran hovoria nielen o menštruácii, ale aj o vložkách, tampónoch, kalíškoch, menštruačných nepresakujúcich nohavičkách (za ne by mal niekto dostať Nobelovu cenu). Keď to vidím a počujem, cítim sa trápne, že moja generácia nedokázala tieto bariéry prelomiť a zbúrať.
