Bratislavčanka Zora Inka Grohoľová, autorka knihy Moderné macochy, koučka a mediátorka je ambiciózna matka troch detí. Poznáme ju z televíznej obrazovky, radí nám, ako sa správať vo vzťahoch, medzi partnermi, aby nevybuchli. Je členkou celosvetovej asociácie koučov, v roku 2020-2021 stála na čele organizácie ICF ako prezidentka.

Špecializuje sa na riešenie konfliktov v rodinách a stáva sa tak vlastne dôverníčkou mnohých žien. Usmiata, šarmantná, krásna. S manželom Radoslavom, špecialistom na reklamu, žijú spolu od svadby a ak by im to škrípalo, asi by som to vedela. Inteligentná žena, ktorá vie, čo v živote chce, a ide si za tým.

Zora Inka Grohoľová: Online a v 3 jazykoch

Inka, vyštudovala si žurnalistiku a ja som bola presvedčená, že sa jej aj budeš venovať. Avšak  odrazu...Koučka. Čo je to za profesiu?

“To, čo spája žurnalistiku a koučing, sú slová, rozhovory, reflexia reality a života. Rozhovory s koučom prinášajú do života a do vzťahov jasnosť, pokoj a zámer. Koučing je založený na hlbokých rozhovoroch, výborných otázkach, aktívnom počúvaní, prekvapivých uvedomeniach a hľadaní nečakaných riešení. Kouč pomáha klientom zamerať pozornosť na to, čo je naozaj podstatné, odhodlať sa k dôležitým rozhodnutiam, nájsť jasnosť v zamotaných témach. K písaniu som sa nakoniec aj tak vrátila. Napísala som knihu Moderné macochy. Je o živote a vzťahoch v súčasných rodinách. To sú témy, ktoré veľmi často riešim so svojimi klientkami.”

Nuž... Na svoju prácu potrebuješ nielen ustavične študovať nové veci, ale aj poriadnu dávku kreativity. Pracuješ aj doma?

“Väčšina mojej práce prebieha online. Pracujem v troch jazykoch s klientmi z celého sveta. Moje pracovisko je teda väčšinou doma. Keďže obsah mojich rozhovorov s klientmi je, samozrejme, dôverný, organizujem si prácu tak, aby som bola doma sama a nerušená. Nikdy nepracujem večer ani cez víkendy.”

Tvoj manžel je úspešný v agentúrnej oblasti, čo je ďalšia profesia, vyžadujúca si čas. Ako si ho delíte? Ako zvládate rodinu s tromi deťmi...

“Kým naše deti bývali s nami, boli stredobodom môjho sveta. Manžel ich ráno odviezol do škôlky alebo do školy, to boli ich krásne chvíle, pesničky a mudrovanie. Domáce úlohy, rodičká a rozvážanie po krúžkoch som riešila hlavne ja. Užívala som si čas s nimi, mala som perfektnú mamičkovskú partiu a do žiadnej veľkej kariéry som sa nehrnula. Mám veľký rešpekt k ženám, ktoré naplno pracovali aj popri deťoch, ale ja som to mala inak. Cítila som sa dobre v pozícii manželky a mamy a realizovala som sa len vo veciach, ktoré sa dali robiť popri tom. Môj manžel svoju prácu vždy miloval, venoval jej väčšinu času a tak je to doteraz. Naučila som sa brať to tak, ako to je. Asi máme dosť tradičné rozdelenie manželských rolí.”

Myslíš si, že sa môžeš o manžela oprieť? Že ťa odbremeňuje od nejakých domácich prác, aby si mohla pokračovať v kariére?

“Môj muž robí doma iba to, čo ho baví: občas fakt výborne navarí. Všetko ostatné je moja agenda a je moja vec, ako si to zorganizujem.” Dostala si sa s manželom niekedy do konfliktu preto, lebo si musela odcestovať za prácou a rodina zostala na otcovi rodu? “Odkedy sa profesionálne venujem koučingu, je ma doma vidieť oveľa menej, ale už tam nikomu až tak nechýbam.”

Čo je pre teba v živote najťažšie?

“Je pre mňa stále ťažšie ostávať optimistická a nepodliehať strachu z toho, v akom svete budú žiť moje deti a moja vnučka.”

Čo by si na svojom živote menila? Napríklad, aby si mohla ešte výraznejšie pracovať na svojej kariére...

“Chcela by som sa viac sústrediť na písanie. Na moju knihu mám úžasné ohlasy, cítim, že jej napísanie malo obrovský zmysel. Ľudia mi píšu, že im „zachránila mnoho bezsenných nocí“, že zažili obrovskú úľavu, keď si vďaka niektorému príbehu uvedomili, že v tom nie sú sami, dokonca... Že to bol „dar z neba“...keby som mala niečo zmeniť, tak asi to, že by som sa viac sústredila na písanie.”

Poznám tvojich rodičov, otec Juraj bol pokojný príjemný, usmiaty človek. Mama sa naozaj mohla do svojej práce vkladať. Ako to máš ty?

“Moja mama sa vždy viac videla ako podnikateľka a bola v tom aj úspešná. Tiež sme boli traja súrodenci, bolo treba postarať sa o firmu, dom aj psa. Otec bol ten pokojnejší, vedel priniesť svoju časť do podnikania, ale aj vytvárať zázemie a príjemnú atmosféru. U nás je to skôr naopak. Môjho muža viac zaujíma jeho práca, ja som viac zameraná na pestovanie vzťahov s rodinou a s priateľmi.”

Muži musia držať tempo so ženami

Máš množstvo klientov, pomáhaš partnerom v spolužití... Akí sú teraz podľa teba muži, manželia? Umožňujú ženám žiť si životy podľa vlastných predstáv?

“Asi pracujem s veľmi špecifickou skupinou ľudí, ale moja skúsenosť je taká, že ženy si naozaj nenechajú diktovať, čo môžu a čo nie. Muži, s ktorými pracujem, hovoria o svojich manželkách väčšinou s veľkým rešpektom, skôr sa mi zdá, že majú čo robiť, aby s nimi udržali tempo.”

Povedz mi, čo by si ešte ako ambiciózna žena chcela v živote dosiahnuť, no možno to cez manžela neprejde...

“Zatiaľ som sa k jeho hraniciam tolerancie asi nepriblížila. Doteraz ma podporil vo všetkom, čo som si vymyslela a je hrdý na všetko, čo sa mi podarí. Neviem si predstaviť, že by ma v niečom obmedzoval, ale možno ma ešte prekvapí…”

Ešte ma zaujíma, čo z domácich prác robíš najneradšej...

“Viem sa naviazať na veci a je pre mňa veľmi ťažké lúčiť sa s nimi. Každá mištička, vázička, lyžička a ponožka sa mi s niečím spája, niečo mi pripomína...Takže najhoršie je pre mňa triedenie a zbavovanie sa vecí. Pravidlo „kus za kus“ na mňa neplatí. Kúpim si dve nové veci, ale dve staré nevyhodím... Musím si dávať pozor, aby sa zo mňa nestal hromadič.”