Keď sa dostanete do istého veku, začnete stále viac vnímať okolo seba slovo prevencia. Treba chodiť na preventívne prehliadky a nič nezanedbať! V médiách som zaznamenala kampaň zameranú na prevenciu rakoviny prsníka s hráškovou polievkou, ktorá ženy vyzývala, aby nemysleli iba na druhých, ale hlavne na seba a namiesto varenia obedov pre celú rodinu radšej zbehli na preventívne vyšetrenie prsníkov. Keď je v prsníku nádor veľkosti hrášku, dá sa s tým ešte veľa robiť a rýchle vyšetrenie nám môže zachrániť život.

Užitočná vec, taká kampaň, u mňa padla na úrodnú pôdu. Tak som si spočítala, že od posledného vyšetrenia ma delia dva roky a je čas odskočiť si “od plotny” na mamografiu. Máme v rodine túto diagnózu, nanešťastie so zlým koncom. 

Mamograf o osem mesiacov???

Vyzbrojená papierom od lekárky vyrazím a vzápätí sa dozviem, že termín dostanem najskôr o osem mesiacov. Nechápem. Sme predsa v hlavnom meste, kde je pomerne veľa nemocníc, prístrojov a lekárov, čakacia lehota nemôže byť taká dlhá. No nič, budem hľadať inde. Začala som si robiť prieskum, no prišla pandémia. Mamografiu momentálne nerobíme - také odpovede som dostávala všade.

Tak som teda požiadala svoju lekárku aspoň o sonografiu, s tým, že po pandémii budem hľadať ďalej. Výraz na tvári lekárky bol znepokojivý. Niečo tam je. Je to malé, asi ako väčší hrášok (v hlave mi hučalo), ale vyzerá to neškodne. Vzhľadom na rodinnú anamnézu však musím ísť na mamografiu čo najskôr. Nemôžem čakať ešte päť mesiacov. Hrášok môže rásť. 

Našťastie som zistila, že kamarátka mojej kamarátky pracuje v ústave, kde vyšetrenie robia a tam také dlhé čakacie lehoty nie sú. Korona, nekorona, idem tam. Podarilo sa mi dostať termín o pár týždňov. Vďaka dobrým dušiam a tomu, že som mala informácie. Mamograf potvrdil to, čo sono. Niečo tam je a treba to preskúmať. Posielajú ma na magnetickú rezonanciu prsníkov. To by nemal byť problém, hovorím si. Tak určite.

Tri magnetické rezonancie???

V celom hlavnom meste sú iba tri prístroje, na jeden sa čaká štyri mesiace, na druhý ma nevezmú, lebo nemajú zmluvu s mojou doktorkou a vyšetrenie je drahé. Našťastie na treťom mieste ma zoberú o mesiac. A vôbec im neprekáža, že nemajú zmluvu s mojou doktorkou. Vraj je to odborné vyšetrenie a toto nehrá žiadnu rolu. Ako pacient som z toho všetkého jeleň. 

Tretie vyšetrenie potvrdí, že hrášok je zatiaľ neškodný, ale treba ho pozorovať. Odchádzam šťastná s CDčkom s nahratým hráškom a cítim sa ako vojak po boji. Zrazu som strašne nahnevaná na všetky kampane, ktoré ženy posielajú na prevenciu, na všetky ružové stužky, na všetky tie drísty o tom, že musíme o seba dbať. Čo z toho, keď celé zdravotníctvo je v prdeli? Nemáme dosť lekárov, prístrojov, je chaos v tom, čo vám preplatí poisťovňa.

Mala som šťastie, bývam v hlavnom meste, poznám veľa ľudí, ktorí poznajú veľa ľudí a mám informácie. Viem, na koho sa obrátiť o radu. Ale čo ostatné ženy? Také, ktoré na mamograf čakajú rok, alebo naň vôbec nejdú, lebo sa nemajú za čo dostať do nemocnice, ktorá ho má? A vlastne ani nevedia, kam zavolať a na koho sa obrátiť, alebo ich odbije neinformovaná sestra?

Štve ma, že máme plnú hubu rečí o tom, ako treba, ale keď to naozaj chcete urobiť a byť zodpovednou, systém urobí všetko preto, aby vás zlomil. Svoj hrášok budem sledovať a na všetky vyšetrenia sa objednám s ročným predstihom. Ak nás teda zasa nezaskočí pandémia a všetko ostatné nepôjde bokom. Je veľmi smutné, že žijeme v krajine, kde sa musíme biť za to, aby nás vôbec niekto vyšetril.