Tento týždeň som sa začítala do novej knihy mojej obľúbenej autorky Chimamandy Ngozi Adichie s názvom Drahá Ijeawele - feministický manifest v pätnástich radách. Je listom, ktorý píše autorka svojej kamarátke, čerstvej mamičke malej dcérky. Tá ju požiadala o radu, ako vychovať zo svojej dcéry feministku.
Je to určite podnetná kniha, ktorá je dôležitá nielen pre mamy vychovávajúce dcéry, ale aj pre nás ostatné. Slúži ako pripomenutie si myšlienky, že byť feministkou je niečo úplne prirodzené. Feminizmus hovorí najmä o jednej veci a síce o tom, že sme si všetci na svete rovní, hoci nie sme rovnakí. Každý, kto s týmto súhlasí je feministom, aj keď to možno vehementne popiera kvôli nálepkám, ktoré feminizmus neprávom má.
Chimamanda Ngozi Adichie a jej Drahá Ijeawele
Ja som pre vás vybrala z knihy niekoľko rád, ktoré vám možno pomôžu pri výchove dcér, ale aj pri uvedomovaní si vlastného správania sa. Lebo ja verím, že sa učíme, vzdelávame a vychovávame celý život. Nebudem ich písať všetky, lebo chcem, aby ste si knihu prečítali a zároveň nechcem, aby bol môj článok takmer tak dlhý ako kniha autorky ☺.
Rada 1: Buď všestranným človekom, aby tvoja dcéra videla, že ťa zaujíma mnoho vecí a mohla sa od teba učiť. Nikdy sa jej neospravedlňuj za to, že pracuješ. Je to pre ňu inšpirácia, že prácu môže milovať a môže ju baviť
Rada 3: Daj si pozor na čajový feminizmus - podmienenú rovnosť žien. Feministkou buď si alebo nie si. Vyvaruj sa vyhlásení typu, muž je hlava, ale žena je krk, ktorý ňou otáča. Muži aj ženy sú si úplne rovní. Nikto nie je hlava ani krk, sme celistvé osobnosti s vlastnými právami a povinnosťami.
Rada 4: Nemusíme dokazovať existenciu sexizmu. Deje sa všade okolo nás. Hovorí sa o ňom aj v súvislosti s mocnými ženami. Ak žena vládne krajine, v novinách sa napíše, že jej to manžel umožnil. Skúste si to predstaviť naopak. Videli ste už v článku napísané, že žena umožnila mužovi stať sa premiérom? Nie, žena ho v tom podporila. Mocné ženy súdime omnoho prísnejšie ako mocných mužov. (Nedávno som čítala na sociálnej sieti chválu na prezidentku Zuzanu Čaputovú a na konci komentára pán napísal, že sa vraj musí ešte naučiť robiť zahraničnú politiku. Spomenula som si na prezidentov Gašparoviča, či Šustera a zostal mi pri tejto poznámke rozum stáť).
Rada 7: Nehovor s dcérou o manželstve ako o úspechu. Vďaka tomu z dievčat vyrastajú ženy, ktorých cieľom je iba sa dobre vydať. Z mužov zasa vyrastajú muži, ktorí na manželstvo nemyslia vôbec. Manželstvo by malo byť prirodzenou možnosťou pre obe pohlavia, rozhodnúť sa tak, ako to cítia. Nemalo by sa od žien ani očakávať, aby si zmenili meno, keď od mužov sa to nechce. Stáva sa, že žena si ponechá svoje priezvisko najmä vtedy, ak je slávna a známa. Čiže musí splniť podmienku, aby si nemusela zmeniť meno. A to je nefér.
Chimamanda Ngozi Adichie: Nemusíme sa každému zapáčiť
Rada 8: Nauč dcéru, aby sa nesnažila každému zapáčiť. Veľa dievčat sa potom snaží byť milých aj k ľuďom, ktorí im ubližujú. A to je katastrofický dôsledok snahy zapáčiť sa a byť dobrým dievčatkom. Chváľ svoju dcéru za to, že zaujme nepopulárne a ťažké stanovisko, za ktoré bude odmietaná. Ak ju niekto nemá rád, môže sa aj ona dobrovoľne rozhodnúť nemať ho rada (Kiež by mi toto niekto povedal v puberte).
Rada 10: Buď rozvážna, ako sa postavíš k vzhľadu svojej dcéry. Veď ju k telesnej aktivite a športu. Rozprávaj sa s ňou o zmenách na jej tele v období puberty. Umožni jej obliekať sa a líčiť sa tak, ako to cíti. Feminizmus a feminita sa nevylučujú. Aj feministka môže milovať módu a make-up, ale aj nemusí. Z obliekania rob len otázku vkusu, nie morálky. Neexistuje nemorálne oblečenie, len také, ktoré nám nepristane.
Rada 12: Rozprávaj sa s dcérou o sexe a sexualite dosť skoro. Sex má následky biologické (u žien väčšie), ale aj emocionálne. Nespájaj ženskú sexualitu s hanbou. Nestišuj hlas, keď hovoríš o menštruácii. (Nedávna príhoda - môj kamarát sa rozčuľoval, že nejaká žena spomenula vo vysielaní slovenského rozhlasu menštruáciu a moderátorka ju zastavila a povedala jej, nech radšej zmenia tému. Veľmi ma potešilo, že si to všimol muž a navyše, že ho to pobúrilo, lebo vraj cyklus je prirodzená vec, bez ktorej by sme tu neboli - tlieskam).
Nebudem vám už písať viac rád, lebo všetky nájdete v knihe a chcem, aby ste mali dôvod si ju kúpiť a možno ju raz podarovať svojej dcére. Byť feministkou znamená veriť v rovnoprávnosť a nepopierať inakosť. Byť otvorený tomu, že každý z nás je iný a každý má právo na život v tejto spoločnosti. Nemáme sa navzájom tolerovať, ale akceptovať. V dobe, ktorú žijeme, je to možno to najdôležitejšie. Keď vzdelané mamy budú vychovávať vzdelané dcéry, bude na svete lepšie.