Je to jedenásť silných a inšpiratívnych židovských žien so slovenskými koreňmi. Na Slovensku sa buď narodili, žili tu, alebo majú slovenský pôvod a ich práca a dielo malo medzinárodný dosah.

„Výber nebol jednoduchý. Chceli sme  predstaviť rôzne osobnosti z rozličných odvetví. Deväť z nich už zomrelo, dve ešte žijú. Týmto sme chceli „premostiť“ minulosť so súčasnosťou a poukázať na to, že ženské osobnosti tu stále sú aj budú,“ hovorí pre Ženy v meste Michal Budaj, kurátor výnimočnej výstavy Ženy – príbehy žien, ktoré ovplyvnili svet.

Výstava, ktorú pripravilo Múzeum židovskej kultúry v Bratislave, si môžete pozrieť v priestoroch Zsigrayovej kúrie na Židovskej ulici do marca budúceho roku. Okrem príbehov a fotografií ponúka rôzne osobné predmety žien alebo vzácne predmety z depozitov.

Do výberu jedenástich výnimočných žien sa dostali Marie Pappeheimová, revolucionárka na poli sexuálneho poradenstva, zakladateľka židovského feministického hnutia v Nemecku Bertha Pappenheimová, filmová a divadelná herečka a speváčka Gizela Werbezirková, detská psychologička Melanie Kleinová, legendárna zakladateľka kozmetického impéria Estée Lauder, uznávaná vedkyňa v odbore fyziológia Gerta Vrbová, fotografka Irena Blühová, filmová kritička Agneša Kalinová, poetka, spisovateľka a maliarka Anna Lesznai.

Zoznam dopĺňajú dve žijúce osobnosti - svetová kapacita v oblasti robotiky Ružena Bajcsy a hollywoodska herečka Ayelet Zurerová 

Aylet Zurerová sa k Slovensku hrdo hlási

Práve príbeh Ayelet Zurerovej je prvým, ktorý na výstave uvidíte. Jedna z najvýznamnejších izraelských herečiek v súčasnosti 53-ročná Ayelet Zurerová sa presadila aj v Hollywoode, kde stále žije. Jej mama, Slovenka, pochádza z obce Hrabušice na Spiši, kde ako dieťa prežila holokaust ukrytá v kláštore v Levoči. Po vojne rodina emigrovala do Izraela.

Herečka Aylet Zurerová. Foto - FB Aylet Zurer

Ayelet sa narodila v Tel Avive v roku 1969. Po účinkovaní v mnohých izraelských televíznych seriáloch a filmoch sa presadila v Hollywoode. Debutovala vo filme Stevena Spielberga Mníchov, hrala v úspešných filmoch Uhol pohľadu, Muž z ocele, či Anjeli a démoni, kde po boku Toma Hanksa hrala hlavnú ženskú postavu talianskej vedkyne Vittorie Vetrovej.

V roku 2017 ju mohli lepšie spoznať aj slovenskí a českí diváci, keď si zahrala hlavnú úlohu Milady Horákovej v životopisnej dráme Milada, za čo si vyslúžila aj nomináciu na Českého leva. Pri príležitosti uvedenia filmu poskytla viacero rozhovorov, v ktorých sa hrdo hlásila k svojim slovenským koreňom.

Foto - redakcia

Na otázku, čo ju presvedčilo na spoluprácu s režisérom filmu Milada Davidom Mrnkom odpovedala:

„Je tu silná spojitosť so životom mojej rodiny, pretože moja mamička je Slovenka, moja babička, vlastne celá ženská línia našej rodiny, je slovenská. Bojovala za slobodu, aby jej rodina a ďalší mohli žiť slobodne, takže som to osobne brala ako príležitosť, ako vzdať hold aj svojej vlastnej babičke.“

Intenzívny vzťah k slovenským koreňom potvrdila aj v minuloročnom rozhovore pre časopis Travelgirl: „Keď som získala svoju prvú filmovú rolu, babka ma chytila za rameno a hrdo mi pošepkala - tvoj talent pochádza odo mňa. Snívala, že sa stane herečkou, ale jej otec povedal, že iba cez jeho mŕtvolu. Moja rodina pochádzala zo Slovenska a byť herečkou na Slovensku na začiatku 20. storočia nebolo vážené povolanie.“

S mamou Ayelet Zurerovou je Múzeum židovskej kultúry v kontakte. „Výstavu plánujeme prezentovať aj v Slovenskom kultúrnom inštitúte v Jeruzaleme,“ hovorí riaditeľ múzea Michal Vaněk. „Verím, že sa pri tejto príležitosti stretneme s jej rodinou a možno sa podarí časom aj návšteva Ayelet na Slovensku,“ dopĺňa. 

Gisele Werbezirková - slovenská herečka, ktorá si podmanila Viedeň

V príbehoch sa ukrýva aj ďalšia herečka, ktorej meno je na Slovensku menej známe, zato v susednej Viedni to bola slávna herecká diva. Rodená Bratislavčanka Gisela Werbezirková sa narodila v roku 1875 v židovskej rodine. Vzťah k umeniu získala aj vďaka otcovi, ktorý bol tajomníkom mestského divadla v Bratislave. Ako herečka debutovala v rodnom meste, kde ju objavil riaditeľ viedenského divadla. Začala účinkovať v rakúskych nemých filmoch, presadila sa aj ako speváčka. Bola výrečná a vtipná, patrila k prvým komičkám na scéne.

Kurátor výstavy Michal Budaj pri príbehu Gizely Werbezirkovej. Foto - Yinting Kwok

Známy novinár Felix Salten o nej napísal: „Kým je na javisku, úplne zabudnem, že vlastne nemám rád komičky.“ Podľa slov kurátora výstavy Michala Budaja by sa dala prirovnať svojím vzhľadom a komikou k legendárnej Helene Ružičkovej.

Viedenská spoločnosť ju milovala. Často stvárňovala „obyčajné“ ženy ťažko skúšané životom, ktoré napriek tomu našli silu žiť a zvíťaziť nad osudom. Po pripojení Rakúska k nacistickému Nemecku musela emigrovať do Spojených štátov. Podarilo sa jej presadiť sa aj v Hollywoode, kde si zahrala vo filmoch takých filmových hviezd akými boli napríklad Marlene Dietrichová či Barbara Payton. Zomrela v Hollywoode v roku 1956 vo veku 81 rokov. 

Originál podpisovej karty Gizely Werbezirkovej . Foto - MŽK