Politické zásahy do médií, útoky na novinárky a novinárov, šírenie dezinformácií, nízka dôvera verejnosti v médiá a nedostatočná ochrana zo strany štátu. To sú najzávažnejšie problémy v slovenskej žurnalistike.

Vyplynulo to z online výskumu, ktorý minulý rok urobilo OZ Ženy v médiách, ktoré sa snaží kultivovať mediálne prostredie hlavne z pohľadu žien v redakciách.

Výrazný tlak zo strany politikov

Za najzávažnejší problém v žurnalistike označili novinárky a novinári politické zásahy do médií. Takmer 95 percent novinárok a novinárov vníma tlak zo strany politikov, pričom 80 percent ho považuje za výrazný problém. Výskum sa uskutočnil v čase (jún - december 2024) odchodov významných novinárskych osobností z médií. Upozorňovali vtedy na snahy vlastníkov ovplyvňovať obsah spravodajstva.

Až 77 percent respondentiek a respondentov súhlasilo s tým, že slovenské médiá čelia bezprecedentným pokusom o obmedzenie nezávislosti. Napriek tomu 93 percent novinárok a novinárov uviedlo, že za posledný rok nezažili priamy zásah do svojej práce.

 

Vybrali sme niektoré konkrétne skúsenosti:

"Musela som z reportáže vystrihnúť ruch, ktorý reagoval na klamstvo politika."

"Relácia kritická k vláde nebola reprízovaná, hoci iné programy sa pravidelne opakujú."

"Vedenie sa ma snažilo presvedčiť, aby som pri živom vstupe necitoval protestujúcich proti premiérovi Ficovi – neúspešne."

 

Útoky na novinárky a novinárov

Po politických zásahoch považujú novinárky a novinári za veľmi závažný problém útoky. Až 36 percent respondentov zažilo v roku 2024 útoky alebo hrozby, pričom takmer 31 percent vníma ich nárast.

Útoky pochádzali najviac od anonymných osôb (79 percent), 14 percent bolo od verejne známych osôb (politici, influenceri) a 6 percent z vlastnej redakcie. Jasne prevažovali online verbálne útoky (takmer 87 percent) a osobné verbálne útoky (20 percent). Diskrimináciu obsahovalo 5 percent útokov.

 

Z konkrétnych skúseností sme vybrali:

„Pravidelne čelím urážkam a vyhrážkam na sociálnych sieťach od fanúšikov dezinformačných médií.“

„V redakcii sa vytvárala atmosféra strachu – kto nerobil na 200 percent, bol ohováraný alebo zosmiešňovaný vedením.“

„Na tlačovej konferencii ma štátny tajomník slovne napadol, prekrikoval ma a ponižoval mňa aj moje kolegyne.“

 

Za závažné problémy v médiách označili ďalej respondentky a respondenti šírenie dezinformácií (takmer 83 percent), nízku dôvera verejnosti v médiá (takmer 87 percent) a ochranu zo strany štátu označilo za nedostatočnú viac ako 81 percent novinárok a novinárov.

Žien a mužov v redakciách sme sa tiež pýtali na ich výkon a finančné ohodnotenie. Tlak na výkon označilo viac ako 53 percent opýtaných za problém, pričom 12 percent ho považuje za mimoriadne vážny.

Na otázku k finančnej nestabilite médií odpovedalo 56 percent opýtaných, že vníma ekonomické podmienky ako rizikové. Až 64 percent novinárok a novinárov považuje svoje platy za nedostatočné, pričom len 4 percentá sú so svojím príjmom spokojné.

Vtipy so sexuálnym podtónom 

V prieskume sme sa venovali aj nevhodnému správaniu na pracovisku, ktoré sa do veľkej miery týka hlavne žien. Viac ako 43 percent respondentiek a respondentov považuje nevhodné správanie nadriadených za závažný problém.

Za najčastejšie formy nevhodného správania označili vtipy so sexuálnym podtónom (viac ako 35 percent), flirtovanie (viac ako 14 percent) a poznámky o nekompetentnosti (viac ako 11 percent). Hrubé urážky alebo vyhrážky zažili dvaja respondenti.

Do výskumu sa zapojilo 75 respondentiek a respondentov, väčšinou ženy (61 percent). Najviac zastúpené boli celoštátne médiá (76 percent), online médiá (viac ako 13 percent) a regionálne médiá (takmer 6 percent).

Najčastejšie odpovedali redaktorky a redaktori (54 percent), ale aj šéfredaktorky a šéfredaktori (8 percent). Podmienkou výskumu bola niekoľkoročná prax v médiách. Viac ako 40 percent opýtaných pracuje v redakciách dlhšie ako 10 a kratšie ako 20 rokov.

Výsledky nášho výskumu ukazujú, že médiá na Slovensku čelia obrovským výzvam – od politických zásahov, útokov a nízkej dôvery verejnosti až po pracovné podmienky a ekonomickú neistotu. Napriek tomu medzi novinárkami a novinármi prevláda odhodlanie pokračovať v profesii a obhajovať princípy nezávislej žurnalistiky.