Na najväčšom židovskom cintoríne v Českej republike v mestečku Třebíč nájdete aj dvojhrob s veľkým nápisom:

Alois a Antonie Benešovi

jejich děti Emil, Malvína, Arnošt, Hugo

zavražděni v koncentračních táborech

Naposledy na náhrobnom kameni pribudlo meno Susana Urbanová, rodená Benešová. Zomrela 6. novembra 2020 a bola poslednou obyvateľkou trebíčskej židovskej štvrte, ktorá zažila život v predvojnových rokoch a nosila žltú hviezdu.

Židovský cintorín, aký v Európe nenájdete 

Židovský cintorín v Třebíči  je jedným z najväčších a najzachovalejších židovských cintorínov v strednej Európe a je na prestížnom Zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

“Pochádza zo 17. storočia, nájdete tu 3000 náhrobkov a prebehlo tu 11-tisíc pohrebov,” hovorí Linda Navrátilová, ktorá robí prehliadky v rámci vlastného projektu Poznej Trebíč - poznajte a zažite Třebíč z iného uhla.

Na hroboch, kde vidno žehnajúce ruky, knihu alebo iné symboly odkazujúce na povolanie zosnulého, nenájdete žiadne kvety, iba kamene. “Súviselo to so židovskou históriou, ktorej nie vždy rozumieme, hoci má logický a praktický dôvod. Kamene používali židia pri úteku z Egypta. Keď zahrabali mŕtve telo, tak ho ešte posypali kameňmi, pretože s mŕtvym telom sa nesmie hýbať, a báli sa, aby telo nevyhrabali zvieratá. Takto telo uzemnili,” vysvetľuje Linda Navrátilová.

Kamene sú aj pri náhrobku Susane Urbanovej a jej rodiny. Mnohí si ju pamätajú ako sedávala po kaviarňach pri pohári piva lebo vína a rozprávala sa s miestnymi.

Židovský cintorín v Třebíči. Foto - Vysočina Tourism/Jakub Minka

“Jej dvaja synovia v Třebiči stále žijú a sú to štvrtinoví židia, čo stačí, aby ich židovská obec uznala. Ako dvaja poslední židia z Třebíča jazdia do židovskej obce v Brne, keďže u nás nemajú kam chodiť do synagógy. Poznám ich osobne a je to veľký zdroj informácií, pretože to sú iné informácie ako si prečítate v turistických brožúrach,” vysvetľuje Linda Navrátilová, ktorá pri prehliadkach narába s veľmi vzácnymi príbehmi, ktoré získala z osobných rozhovorov a pátraním po meste Třebíč.

Pred druhou svetovou vojnou v Třebíči žilo necelých tristo Židov. “Späť z vyhladzovacích táborov sa vrátilo iba desať osôb. Môj otec zomrel v Osvienčime. Volal sa Arnošt Beneš a zahynul v Osvienčime začiatkom jari roku 1943. Po vojne sa nám vrátila jeho peňaženka, snubný prstienok a prišiel papier o úmrtí,“ povedala ešte za života Susana Urbanová, ktorá zomrela ako 87-ročná.

Tri pamiatky UNESCO v Třebíči

Židovský cintorín je spolu so židovskou štvrťou a Bazilikou sv. Prokopa zapísaný na prestížnom Zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Po Jeruzaleme sú třebíčske židovské pamiatky jedinými, ktoré boli zapísané samostatne na Zoznam UNESCO.

Ani nie 40-tisícové české malebné mestečko Třebíč tak má 3 pamiatky UNESCO, ktoré prepája náučný chodník Po stopách opátov a rabínov. Ukazuje unikátny príklad blízkého spolužitia kresťanskej a židovskej komunity v jednom meste.

Židovská štvrť je unikátnym súborom 123 dochovaných domov s úzkymi uličkami, malými dvormi a nízkymi vchodmi. Patria sem obe synagógy, židovské múzeum, budova židovskej radnice, rabinátu, ale aj chudobinec, nemocnica a dve školy. Je to jediná kompletne zachovaná židovská štvrťou v Európe a jediná židovská pamiatka UNESCO mimo územia Izraela.

Zadná synagóga.  Foto - Miriam Zsilleová

Navštívili sme krásne zrekonštruovanú Zadnú synagógu, ktorá je súčasťou židovského ghetta. Postavili ju v roku 1669, keď tzv. predná synagoga už nestačila rastúcemu počtu miestnych obyvateľov. Na poschodí je v ženskej galérii, ktorú pristavili v roku 1837, umiestnena výstava židovskej kultúry, nájdete tu aj model židovského mesta, tak ako ghetto naozaj vyzeralo v roku 1850.

Po roku 1926 synagóga prestala slúžiť na bohoslužby a roky túto krásnu budovu využívali ako sklad - skladovali tu kože pre miestnu garbiareň, po vojne to bol sklad zeleniny. Až v polovici 80. rokov úrady rozhodli, že si zaslúži dôstojnú obnovu.  

Zo synagógy sa dostanete priamo do židovského múzea, ktorým je Dom Seligmanna Bauera, kde si zažijete, ako si nažívali židovské rodiny. Kde spali, čo v kuchyni varili, v akom obchode nakupovali, aké nástroje používali v kóšer mäsiarstve pri rituálnom zabíjaní zvierat.

Unikátna židovská štvrť a jej príbehy 

Chodíme po židovskej štvrti a spoznávame príbehy ľudí, ktorí v týchto domoch žili. Prežili hrôzy koncentračných táborov, ale po návrate sa nemali kam vrátiť. Ich domy zabrali a nechceli im ich vrátiť. Zažila to aj Susana Urbanová.

Uličky v židovskej štvrti v Třebíči.  Foto - Miriam Zsilleová

Po smrti otca sa jej mama vrátila na Slovensko a dom prenajala. O malú Susane sa starali poručníci Smržovi. Keď sa Susane vydala a mala dvoch synov, stále všetci bývali v jednej izbe u Smržových. Komunisti im dom nechceli vydať - býval tam riaditeľ Západomoravskej elektrárne v Třebíči.

Susane roky písala Gottwaldovi, Zápotockému, ale až Novotný vydal príkaz na vrátenie domu. Susane Urbanová sa vydala v roku 1952 a až v roku 1964 mala konečne vlastný dom, kde mohla žiť so svojou rodinou.

Počas prehliadky židovskej štvrte hovoríme s Lindou Navrátilovou o spolunažívaní židov a kresťanov. Dobré vzťahy do veľkej miery narušili  Familiantské zákony.

“Familiantsky zákon hovoril, že oženiť sa a mať deti môže len žid, ktorý je prvorodený syn, vie nemecky a má peniaze. Ostatní mali smolu. Najlepšie to bolo u rodín, ktoré mali dcéry, tie dúfali, že si nájdu ženíchov, ktorí majú familianske číslo. Vznikalo veľa sporov,” opisuje narastajúce napätie Linda Navrátilová. Od polovice 18. storočia sa v meste začalo oveľa viac udávať.

Familiantske zákony mali v skutočnosti obmedziť rast židovskej populácie a považujú sa za výraz „úradného antisemitizmu“.

Veľkolepá Bazilika sv. Prokopa

Treťou pamiatkou UNESCO v Třebíči je veľkolepá Bazilika sv. Prokopa, ktorá je právom považovaná za klenot európskeho staviteľstva a v Česku nemá obdobu. Mimoriadna architektonická hodnota baziliky tkvie v tom, že spája princípy dvoch slohových období: románskeho a gotického.

Bazilika sv. Prokopa v Třebíči.  Foto - Vysočina Tourism/Jakub Minka 

K najcennejším častiam Baziliky sv. Prokopa patrí krypta s pôvodným, viac ako 700 rokov starým dreveným stropom. Z krypty tiež vedie tajná chodba, ktorá vraj vychádza v neďalekej obci Sokolie. Mnohí v Třebíči veria, že je v nej zakopaný poklad, ktorý tu mali mnísi pred husitmi ukryť v 15. storočí.

Nielen o poklade hovorili nadšení herci prezlečení do dobových kostýmov, ktorí robia pre návštevníkov interaktívne prehliadky. Prehliadky v kostýmoch, ktoré nadchnú hlavne deti, robia v bazilike napríklad na svätého Václava alebo počas adventu.

História a ochutnávka židovskej kuchyne 

Linda Navrátilová vedie prehliadku pútavo, je cítiť, že ju práca sprievodkyne baví. S týmto celoživotným koníčkom začala už na gymnáziu, keď sprevádzala v Strážnici na juhu Moravy v skanzene. Vyskúšala si prácu sprievodkyne aj v zahraničí, kde pôsobila v Spojených štátoch a na Srí Lanke. Vyštudovaná učiteľka a špeciálna pedagogička s tým neprestala, ani keď sa pred 16 rokmi prisťahovala do Třebíče.

“Uvedomila som si, že o tomto meste nikto nič nevie, hoci sú tu 3 UNESCO pamiatky. Vymyslela som si projekt Spoznaj Třebíč a snažím sa nielen ukázať históriu, ale spojiť to so zážitkom - s ochutnávkou židovských koláčikov, kóšer jedlom a vínom,” hovorí a vysvetľuje, že dala dokopy miestnych podnikateľov, ktorých služby využíva.

Všetci to však robia vo svojom voľnom čase, preto sa na prehliadky treba nahlásiť vopred, aby mohla všetko pripraviť. Bežne židovskú gastronómiu v Třebíči ochutnať neviete.

Nájdete tu však útulnú kaviareň  U židovskej brány, kde predávajú kóšer víno, na ktorého prípravu musí dohliadať rabín. A v neďalekom Original Trebic Whisky Bare môžete ochutnať třebíčsku whisky najlepšej kvality, ktorá dozrieva v panenských dubových sudoch.

Keď Linda Navrátilová začala organizovať prehliadky Třebíče, myslela si, že ich využijú hlavne zahraniční turisti. ”Na moje prekvapenie majú najväčší záujem Česi a Slováci,” smeje sa dnes.

Podľa oficiálnych štatistík navštívilo 40-tisícové mestečko Třebíč v roku 2022 takmer 124-tisíc návštevníkov, z toho cudzincov bolo 5-tisíc. Najväčším magnetom boli židovské pamiatky zapísané na zozname UNESCO. Židovskú štvrť navštevujú hlavne turisti zo Spojených štátov a Izraela, baziliku sv. Prokopa turisti zo Slovenska, Nemecka a Poľska.

(Obsah vznikol v spolupráci s CzechTourism Slovensko)