|
Trixi, vlastným menom Beatrix, sa narodila 16. júla 1925 v Bratislave do medzivojnového Československa. Keď však prišli k moci nacisti a z ČSR spravili Slovenský štát a Protektorát Čiech a Moravy, jej otec Jan Pospíšil sa ako Moravák musel vysťahovať preč zo Slovenska.
Rodičia malej Trixi sa rozviedli a otec si ju vzal so sebou do Prahy. Dni plynuli a z dievčatka bola gymnazistka. Bola veľmi pôvabná, bystrá a hovorila bezchybnou nemčinou. Okrem toho, že bola očarujúca, sa vedela aj veľmi spôsobne správať.
Tieto vlastnosti si na nej všimla jej teta Františka Hrubíšková, ktorú volali Biela pani. Tá často chodila z Bratislavy na návštevu príbuzných do Prahy. Len málokto by povedal, že nenápadná zdravotná sestra v skutočnosti žije dvojitý život a pracuje pre protifašistický odboj. Bola totiž spojkou medzi ilegálnou bratislavskou organizáciou a jej českou sestrou, ktoré boli obe napojené na československú exilovú vládu. Tá fungovala v britskom Londýne.
Trixi - mladá špiónka
Neter postupne zasväcovala do sveta konšpirácií. Najprv mladučká 16-ročná deva pomáhala ukrytým židom, keď pre nich robila nákupy, no neskôr jej určili omnoho dôležitejšie úlohy. Trixi sa zamestnala v štúdiách na Barrandove. Lucerna-film a celkovo filmový svet bol pre nacistov tak zaujímavý, že si tam zriadili konšpiračnú miestnosť. Trixi mala za úlohu čítať scenáre a posudzovať, či by boli zaujímavé na sfilmovanie. V skutočnosti však mala oči a uši otvorené.
Vďaka svojmu pôvabu sa rýchlo dostala do vyššej spoločnosti medzi hercov, režisérov, ale aj dôstojníkov a vyšších úradníkov. Tvárila sa, že je len naivná kráska a keď sa niečo zaujímavé dozvedela, ihneď informovala český odboj. Nedalo sa však takto fungovať donekonečna. Čoskoro si aj ju vyhliadlo gestapo a tajná polícia si ju predvolala na výsluch.
Beatrix neskôr pracovala ako sestra na onkológii. Foto - prvezeny.sk
Trixi však bola prefíkaná a pokračovala vo svojej hre. Gestapo ju pustilo s tým, že je síce pekná, ale veľmi hlúpa – to jej zachránilo krk. Vedela však, že musí z Prahy preč. V lete 1942 s pomocou slovenského konzula a falošných dokladov utiekla na rodné Slovensko. Tu sa ukryla v sanatóriu v Tatranskej Polianke, kde spoznala svojho budúceho manžela Vojtecha Čelka.
Trixi Čelková Dopomohla k bombardovaniu Apollky
Po nejakom čase sa vrátila do rodnej Bratislavy a zapojila sa do činnosti ilegálnej skupiny Justícia. Dostala dôležitú úlohu, hoci mala len 19 rokov. Spojenci sa totiž rozhodli, že je potrebné zničiť strategickú továreň na pohonné hmoty. Bratislavská rafinéria Apollo totiž zásobovala pohonnými látkami nacistické vojenské ťaženie. Spojenci potrebovali zistiť viac technických údajov, výrobné kapacity, strategické ciele a ich polohu - a to bolo práve úlohou mladej ženy.
Trixi sa nakontaktovala na personálneho riaditeľa rafinérky, ktorým bol v tom čase Dr. Vojtech Hudec. Vedela, že okrem toho je spolumajiteľom hudobného vydavateľstva s Gejzom Dusíkom, píše pre neho šlágre a má slabosť na pekné blondínky. Brunetka sa kvôli tomu nechala prefarbiť na blond a s dvoma piesňami pod pazuchou vyrazila za Hudecom.
Bombardovanie fabriky Apollo si vyžiadalo desiatky životov. Foto - prvezeny.sk
Tvárila sa, že chce svoju tvorbu vydať a hoci nevedela spievať ani hrať na klavír, nedala to na sebe znať. Keď ju Hudec vyzval, aby tak spravila, vyhovorila sa, že pred takým šarmantným mužom má trému. To stačilo, aby ju pozval na ďalšiu schôdzku.
Keď sa stretli opäť, Trixi už priznala farbu a povedala, že sa chce zamestnať. Naveľa, súhlasil a tak sa dostala na oddelenie finančnej kontroly. Vďaka tomu mala výborný prehľad o tom, koľko pohonných hmôt sa dováža a vyváža. Za krátko si ju obľúbili jej nadriadení a ona často sprevádzala návštevy alebo tlmočila. Aj vďaka tomu sa jej podarilo vyfotografovať závod zvnútra a s ďalšími technickými údajmi to všetko v podväzkovom páse prepašovala odbojárom.
Trixi Čelková si to vyčítala do smrti
Rafinéria to mala v tej chvíli spočítané. Osudový deň nastal 16. júna 1944 o desiatej dopoludnia. Hoci Trixi vedela, čo sa chystá, ako každý deň šla normálne do práce. Keďže Bratislava zažila niekoľko planých poplachov, nik sa neukryl do krytov a majstri to nedovolili ani zamestnancom Apollky. Stačili štyri nálety a fabrika bola v troskách. Zahynulo vtedy 72 pracovníkov, ďalšia stovka civilistov v centre mesta a stovky ľudí sa zranili.
Prežila aj mladá špiónka, ktorá však musela identifikovať telá mŕtvych kolegov. To ju naveky poznačilo a do smrti bojovala s výčitkami svedomia. Po týchto zážitkoch sa so svojím vyvoleným Vojtechom Čelkom vrátila do jeho rodného Trenčína. Manželova rodina tam totiž vlastnila kníhtlačiareň.
Ani po vojne si však Beatrix neužila pokojný život. Zakrátko prišli k moci komunisti a v roku 1948 Čelkovci prišli o živnosť. Začalo sa aj prenasledovanie odbojárov. Pred súdom a basou ju zachránilo pokročilé štádium tehotenstva. Skupina Justícia totiž zvolávala svojich členov do Bratislavy, no Trixi už bola v siedmom mesiaci, tak neprišla. A dobre spravila, bola to pasca a jej súkmeňovcov zatkli, v roku 1951 odsúdili a niektorých aj popravili.
Trixi unikla aj väzeniu a prežila pekný život. Foto - prvezeny.sk
Trixi mala napokon s manželom troch synov a pracovala ako zdravotná sestra na onkológii. A ako spomínala na svoje špiónske časy? „Ja som sa rizika nebála, určite, verte mi... V šestnástich je svet gombička, nebezpečenstvo sa neberie vážne, človek je plný elánu, vzletu a túžby po napätí a vzruchu,“ cituje ju portál prvezeny.sk.
V európskych dejinách však Beatrix Čelková zanechala hlbokú brázdu. „Tým, že Trixi vo svojej špionážnej akcii vynesie plány Apollky a dá ich k dispozícii spojeneckým vojskám hľadajúcich spôsob oslobodenia sa od fašistickej nadvlády, môžu spojenecké vojská zasadiť Apollke úder a tým aj znehodnotiť útoky agresora. Bol to začiatok konca druhej svetovej vojny,“ povedala pre prvezeny.sk režisérka Lenka Moravčíková Chovanec o najmladšej špiónke, ktorá zomrela v lete 1997 ako 72-ročná.
