Vybrali sme 7 žien a dvoch mužov, ktorí na nás urobili najväčší dojem v roku 2024. Ženy viedli svoj boj častokrát osamote a proti neprajnej väčšine, ktorá sa radšej ako na riešenie sústredila na nich a dala im svoju nevôľu náležite pocítiť.

Vybrali sme ženy, ktoré vybojovali veľké bitky, hoci sa im nedostalo ani najmenšieho uznania. Ženy, ktoré zachytili našu históriu neobvyklým spôsobom - z pohľadu žien. A ženy, ktoré sa stali terčom útokov vulgárnych a bezduchých mužov v politike, ktorí majú častokrát problém s mizogýniou.

Dvaja muži urobili veci, ktoré by vlastne mali byť bežné, ale stále nie sú a tak skoro ešte nebudú.

Ženy a muži roku 2024 nám pripomínajú, že vždy sa dá niečo robiť, hoci zmeny nikdy nie sú rýchle, ani ľahké a už vôbec vás za nich nebude okolie nosiť na rukách.

Ženy roku 2024

Lenka Ticháková

Varín, kde žije necelých štyri tisíc obyvateľov, sa stal jedinou obcou na Slovensku, kde v roku 1993 nazvali ulicu po prezidentovi vojnového štátu Jozefovi Tisovi. Lenka Ticháková niekoľko rokov bojovala za premenovanie ulice, hoci si proti sebe poštvala susedov a miestnych, ale aj obecných poslancov.

Začiatkom decembra (10.12.2024) obecní poslanci rozhodli, že ulica Dr. Jozefa Tisu vo Varíne bude od 1. januára 2025 premenovaná na Ulicu Mons. Jozefa Nogu. “V živote máte dve možnosti, buď pri prvej prekážke to vzdáte, alebo budete bojovať ďalej a viete, že si svojim bojom za pravdu a spravodlivosť skomplikujete život. Ja som si vybrala tú druhú možnosť a neľutujem to,” povedala ešte v roku 2021.

Oľga Gyárfášová 

Politologička a sociologička Oľga Gyárfášová napísala knihu  Ako sme žili v rokoch normalizácie. Vybrala do nej desať žien, ktoré osobne poznala a ktoré boli súčasťou alternatívneho opozičného spoločenstva v rokoch normalizácie v Bratislave. Cez ich príbehy ukázala, ako sa Štátna bezpečnosť usilovala získať kontrolu nad ich životmi a ničoho sa neštítila. Ženy hovoria o emigrácii, príprave samizdatov, väznení, vydieraní, vypočúvaní a tlaku na najbližších.

Rozhovor, ktorý sme s ňou o knihe tento rok urobili, mal veľa negatívnych reakcií na dobu, ktorej sa kniha týkala. Oľga Gyárfášová si tieto reakcie odložila, aby ich ako sociologička, ďalej skúmala.

“Vnímala som, že v historickej pamäti našej spoločnosti je deficit, aj vo vzťahu k dobe normalizácie, neoficiálnym protirežimovým aktivitám a aj voči ženám, ktoré boli súčasťou vzdoru, ale v pripomínaní nie sú adekvátne zastúpené,” povedala Oľgy Gyárfášová v rozhovore pre Ženy v meste.

Lucia Plaváková

Bojovníčka za práva LGBTI+ ľudí i práva žien sa stala terčom vulgárnych a sexistických vyjadrení poslanca SNS Rudolfa Huliaka. Neznížila sa k podobnému slovníku a využila právne prostriedky, keď sa obrátila aj na Ústavný súd, aby poukázala na ponižovanie, zastrašovanie, šikanu a porušovanie práv pri výkone mandátu. Bola vecná, hoci sa terčom nenávistných prejavov stala aj jej rodina a dcéra.

“Je to absolútne neprípustné. Ide o najhrubšiu formu zastrašovania s cieľom politických súperov umlčať. Je to klasická metóda predstaviteľov autokratických režimov. Ja to považujem za skutočne úbohé a slabošské, ak niekto nevie viesť politický súboj demokratickými zbraňami a klesne tak hlboko, že vystavuje negatívnym dopadom deti či iných rodinných príslušníkov,” povedala pre Ženy v meste.

Katarína Danova

Po šiestich rokoch od zverejnenia svojho príbehu sa Katarína Danová dočkala rozsudku, ktorý je ojedinelým povzbudením pre obete sexuálneho násilia. Bývalého vedúceho detského tábora Chachaland Romana Paulínyho (59) súd uznal vinným v prípade sexuálneho zneužívania Kataríny Danovej (35), ktorá mala v tom čase iba 13 rokov. Dostal dva roky podmienečne so skúšobnou lehotou dva roky. Rozsudok nie je právoplatný.

“Za mňa je to dobrý výsledok - nikdy som nemala nejaké vyššie očakávania, popravde som do poslednej chvíle netušila, či ho vôbec súd uzná vinným alebo nie. Pre mňa je dôležité to priznanie viny,” povedala pre Ženy v meste Katarína Danová, dnes Kapustová.

Valéria Kentošová

Košičanka Valéria Kentošová trpí paranoidnou schizofréniou, ale nenechala sa diagnózou zlomiť. Bojuje za seba, svoju rodinu, ale aj za ľudí, ktorí majú rovnakú diagnózu. Maminka malého dieťaťa sa rozhodla vyjsť z anonymity a napísať o svojej diagnóze knihu. Absolútne právom knihu nazvala NEZDOLNÁ.

„Verím, že knižka bude nápomocná hlavne ľuďom so schizofréniou alebo inou duševnou chorobou a im blízkym. Je to ale aj pre každého iného čitateľa, keďže nikdy nevieme, čo sa môže udiať a aké ťažké to s duševnou chorobou ľudia majú. Každý môže mať v okolí človeka s duševnou chorobou. Verím, že môj prístup k chorobe môže byť inšpirujúci nielen pre ľudí s dušeným ochorením, ale aj pre ľudí s akoukoľvek chorobou,“ povedala pre Ženy v meste.

Petra Podhorcová

V máji tohto roku prišla nečakane o mamu, ktorá zahynula pri dopravnej nehode v Taliansku. Akoby nestačil šok zo smrti najbližšej osoby, Petra si v najťažších chvíľach svojho života prešla ďalším peklom – dostať mamu späť na Slovensko, rozlúčiť sa s ňou a riadne ju pochovať bolo extrémne náročné. Na všetko bola sama, stratená v byrokratickom chaose nefungujúcich procesov. Nikto jej situáciu neuľahčil. Hoci nemôže zmeniť to, čo sa stalo, rozhodla sa zmierniť bolesť iných, aby sa už nikto nemusel v podobnej situácii cítiť taký bezradný a sám ako ona. Po piatich mesiacoch od maminej smrti založila Petra Podhorcová občianske združenie Svetluna.

Soňa Ferienčíková

Profesionálna tanečníčka, ktorá sa venuje aj experimentálnemu a dokumentárnemu divadlu, ale aj tanečnému filmu sa stala terčom urážok koaličných poslancov hlavne preto, že je partnerkou šéfa opozičného Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Ponižovali ju ako “tanečníčku pri tyči”, ktorá neoprávnen poberá verejné financie. „V polovici septembra, keď to bolo najviac vyhrotené, pre mňa bolo ťažké vychádzať z domu. Nechcelo sa mi medzi ľudí, bála som sa,“ povedala v rozhovore pre Heroine. „Pre mňa to bolo pár dní, keď som sa vo verejnom priestore necítila bezpečne, ale minority, ktoré na Slovensku žijú, trpia takými útokmi roky – či už sú to Maďari, Rómovia, alebo LGBTI+ ľudia. Toto uvedomenie pre mňa bolo veľmi dôležité a chcem tú skúsenosť previesť aj do svojej tvorby,“ dodala.

Muži roku 2024

Ivan Korčok

Dlhoročný diplomat Ivan Korčok, ktorého kandidatúru podporila aj Zuzana Čaputová, vyhral v marci 2024 prvé kolo prezidentských volieb. “Boj žien za rovnoprávnosť trvá stáročia a ešte nejaký čas trvať bude. Ženy sa v praxi stále stretávajú so stereotypmi, predsudkami a prekážkami,” uviedol ako prezidentský kandidát k tohtoročnému Medzinárodnému dňu žien.

“Som presvedčený, že tento sviatok si dnes majú pripomínať aj politici, pretože miera rovnosti žien a mužov je do veľkej miery aj ich vizitkou a všetci by sme voči nim mali mať čo najvyššie nároky. Namiesto toho registrujeme pokusy znížiť premlčacie lehoty za znásilnenie, vidíme absolútne nepochopenie problémov žien zo strany poslancov, počúvame vulgarizmy z úst vládnych politikov. Toto sa musí skončiť,” dodal.

Sajfa

Známy moderátor Matej Cifra alias Sajfa dlhodobo podporuje kariéru svojej manželky Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej, ktorá sa tento rok stala europoslankyňou za Progresívne Slovensko a pendluje medzi Bruselom a Bratislavou. Sajfa ju podporoval počas kampane, teraz sa naplno stará o ich dve malé deti.

“Plánovali sme rok pokoja. Ten sa skončil vo februári (2024), keď padlo rozhodnutie kandidovať do Európskeho parlamentu. Bola to veľká výzva, ale s najväčšou podporou rodiny,” napísala na Instagrame Veronika Cifrová Ostrihoňová.

“Na tento deň nikdy nezabudneme... Ďakujem láska, že môžem byť súčasťou tvojej odvážnej cesty. Obdivujem tvoje nasadenia, odhodlanie a lásku, ktorou rozžiariš všetkých okolo seba. Milujem ťa. Milujem vás. Vaša "podržtaška”, dal Sajfa príspevok v júni, v deň volieb do Európskeho parlamentu, na ktorom niesol Veronike kabelku.