Dovoľte, aby som sa najskôr predstavila. Som matka, priateľka, milenka, šéfka a chodiaci stereotyp. Žena po štyridsiatke, už aj päťdesiatke, žijúca s exotickými mačkami. Každý, kto má deti...teda aspoň väčšina z nás si často povie, aké to bude super, keď tie deti odrastú.

Učiť sa užívať si život

Keď sa ale odsťahoval môj syn, za môjho výdatného povzbudzovania, ostala som sama so sebou a s kopcom priestoru a ticha. Naučiť sa opäť žiť sama je trošku ľahšie ako to bolo prvýkrát, človek si toho už len viac pamätá a je ťažšie ujsť sám pred sebou. Je konfrontovaný vlastnými myšlienkami, musí si dať pár nepríjemných odpovedí a párkrát sa pohádať s odrazom v zrkadle, ale táto dospelácka sloboda je strašne návyková záležitosť.

A s roztiahnutými krídlami a chuťou znova žiť naplno, sa o mňa obtreli „motýlie krídla“. Fenomén, ktorý mení životy ľudí od nepamäti, mi do života priniesol nových ľudí, nové priateľstvá a nové príležitosti...

Už nejakú dobu na tomto portáli čítavate moje blogy, v ktorých sa snažím otvárať “kontroverzné” témy. Témy, ktoré ešte stále majú tendencie polarizovať spoločnosť a rozprávaniu o nich sa vyhýbame ako čert svätenej vode. Tvárime sa, že sa nás to netýka, prípadne pripustíme, že sme o tom niekde počuli, ale inak, čo s tým my máme?

Pozerajme sa na veci očami druhých

Ja budem tá, ktorá vám povie, že si tým škodíme. Rásť môžeme len vtedy, keď sa pokúsime pozrieť na veci očami niekoho iného a skúsime ho pochopiť. Vypočuť si druhú stranu, prejsť pár krokov v jeho topánkach a nechať to v sebe uležať. Nemusíme s ním súhlasiť, nemusíme podľa jeho názorov žiť, ale môže nás to naučiť, že svet nie je len čiernobiely.

Môže nám to pomôcť pochopiť naše vlastné strachy a pokúsiť sa ich prekonať. Lebo najviac sa vždy bojíme neznámeho. Čo svet svetom stojí, všetko nové a iné bolo vždy problémom.

A ajhľa, ľudia sa dnes rozvádzajú, homosexuáli spolu žijú, páry majú deti bez svadby a svet sa neskončil. Posledných tristo rokov už nikto neupálil čarodejnicu, ale o niečom sa jednoducho stále nerozpráva.

Budeme sa tu rozprávať o veciach, ktoré zažívame denne. Veciach, ktoré nás denne nútia vystupovať z komfortnej zóny a možno sa nám tú našu komfortnú zónu po čase podarí rozšíriť. Možno sa od seba dokážeme niečo naučiť a možno zistíme, že vlastne nie sme až tak odlišní.

Budem rada, keď vás môj pohľad na svet osloví a z tohto stĺpčeka vznikne debata, ktorá bude pokračovať u vás v obývačke alebo na víne s kamoškami. A keď vám niektorý z nich pomôže niečo pochopiť, alebo pomenovať, budem šťastím bez seba...