Veľmi, veľmi som chcela, aby môj posledný stĺpček v roku 2024 bol plný krásnych vecí, ktoré sa tento rok stali….a bolo ich dosť…ale potom som sa ponorila so čiernej jaskyne internetu a akýmsi riadením osudu som narazila na hashtag #giselepelicot….

Vďaka odvahe tejto pani a ochote zdieľať svoj príbeh sme mali možnosť byť svedkami veľkých, možno až historických momentov. Pokiaľ náhodou neviete, o čo ide, dobre si zapamätajte toto meno  - Madame Gisele Pelicot - 72- ročná francúzska dôchodkyňa z malého mestečka, polstoročie v šťastnom manželstve, krásne zdravé deti, milujúci manžel, vnúčatá a pokoj na dôchodku….

Odvaha muža v prípade Pelicotová

Kým raz jej manžela náhodou nezatkli za “priestupok” v obchoďáku a v jeho telefóne našli dvadsať tisíc videí, na ktorých mali rôzni muži sex so ženou, ktorá vyzerala ako mŕtva, alebo v bezvedomí….

Gisele Pelicot sa o tom, čo s ňou robil manžel dozvedela od policajta, ktorý jej videá aj ukázal…viac ako desať rokov ju jej milujúci manžel občas zdrogoval, nielen, aby ju znásilňoval on….on ju ešte na nete ponúkal mužom z blízkeho či širokého okolia….viac ako 80 fešákov na filme….susedia, doktori, učitelia…milujúci rodičia, alebo synovia…

V septembri 24 sa začal konečne proces a Madame Pelicot sa rozhodla vystúpiť z anonymity - urobiť proces verejným. Žena, ktorá bola nie tak dávno zlomená, je dnes hrdinkou žien po celom svete. Veľa žien aj mužov ju obdivuje pre jej odvahu….nie je to však odvaha, ale vôľa a odhodlanie zmeniť stav spoločnosti.

Gisele povolila premietnutie niektorých videí v súdnej sieni. Prinútila všetkých, aby sa pozreli znásilneniu priamo do tváre. Hanba musí v týchto situáciách zmeniť strany. Hanbu a odsúdenie má znášať násilník a nie obeť!

Gisele svoj boj nakoniec vyhrala, manžel a 41 ďalších mužov bolo odsúdených za jej znásilnenie…manžel dostal 20 rokov, ostatní od 3 do 15….bolo krásne sledovať, ako sa Gisele v súdnej sieni naklonila, aby násilníkom videla do tvárí pri čítaní rozsudku…

Tento príbeh ale rozohnil verejnú mienku hlavne z iného dôvodu. Vystúpením z anonymity Madame Pelicot zasvietila svetlo v tme a my zrazu vidíme, že tí násilníci nie sú príšery inej farby pleti, ani hororové postavy, ale milujúci dedkovia, otcovia, bratia….z tých 80+ mužov, ktorí chodili po večeroch znásilňovať dôchodkyňu, bol každý minimálne jedným z toho…

Keď sa na túto tému bavím s ktorýmkoľvek mužom, dostanem obyčajne dve odpovede. On to nechápe a on taký vôbec nie je, a hlavne, nikoho takého ani nepozná….

Násilníci sú medzi nami

A bohužiaľ sa mýlite, každý nejakého násilníka poznáme. Chodia medzi nami a nemajú na čele znamenie, podľa ktorého by sme ich vedeli rozoznať. Trochu nám to komplikuje aj fakt, že obvinenie zo sexuálneho násilia väčšinou vyvolá medzi mužmi vlnu pobúrenia a potrebu pripomínať, že “nie všetci”!

Nebolo by to super, keby sa vlna pobúrenia niesla v duchu…už zase? Ako môžeme pomôcť? Čo máme urobiť? Násilie na ženách musí byt presnejšie trestané! Až to skoro vyzerá, že situácia im brnká len na ego….nahnevaní, lebo sú schopní zosobniť si obvinenie, málokedy sú však schopní nahnevať sa, kvôli tomu, že niekto ublížil žene…

Násilie na ženách nadobúda epidemické rozmery práve preto, že väčšina mužov odmieta pripustiť, že tí násilníci môžu byť ich kolegovia, kamaráti, rodina…stále viac a viac som presvedčená o tom, že je zodpovednosťou mužov toto zastaviť.

Možno postačí sa viac pozerať okolo seba a nemať pocit, že netreba hasiť, čo nepáli….v tomto prípade všetko páli všetkých…. Koniec- koncov, aj pán manžel Pelicot bol zatknutý len vďaka tomu, že si niekto povedal, že to je jeho vec….ochrankár v supermarkete si všimol, že sa pánko pokúša fotiť ženám pod sukne….zatkol ho, zavolal políciu a už  sa to valilo…..

A mňa desí uvedomenie, že keď Pelicot, v relatívne malom meste zohnal vyše 80 chlapov, ktorí chodili opakovane znásilňovať jeho zdrogovanú ženu, žiadna žena nikde na svete sa nemôže cítiť bezpečne….

Samotný fakt, ze na počty žien, ktoré manželia zdrogované znásilňujú, alebo predávajú na prostitúciu existujú štatistiky je veľmi vysoko zdvihnutý prst…. Aby sme ale ten rok ukončili pozitívne, tento nepekný príbeh má dva svetlé momenty….

Poďakujme žene, ktorá sa rozhodla otvoriť spoločenskú debatu, mala odvahu ísť do boja a ukázala nám všetkým, že hanba naozaj patrí druhej strane. A poďakujme, že ešte existujú všímaví ľudia, ktorým nie je ľahostajné, čo sa deje okolo nich…

Tak si do budúceho roku zaželajme veľa veľa odvahy. Aby sme sa nebáli postaviť sa za seba, riskovať, meniť veci, ktoré nám už neslúžia, ale tiež, aby sme sa nebáli byt úprimní, aj sami k sebe a dokázali s láskou pustiť preč to, čo už nie je naše a prijať všetko, čo zmeniť nedokážeme…