Máme lacnejšie potraviny, politickú stabilitu a sľubovaný pokoj, takže je najvyšší čas venovať sa skutočne dôležitým otázkam – napríklad obmedzovaniu práv žien.Tento raz ide o skrátenie lehoty, počas ktorej je možné umelé prerušenie tehotenstva z 12 na 8 týždňov.
Poslanci Kresťanskej únie Anna Záborská a Richard Vašečka opäť prichádzajú s návrhom, ktorý ignoruje základné práva žien. Argumenty, ktoré sa objavujú v dôvodovej správe k návrhu, sa opierajú o morálne a demografické otázky, akými je znižovanie počtu potratov a snaha zachrániť populáciu.
Skrátiť lehotu z 12 na 8 týždňov
„Vedecké dôkazy potvrdzujú, že prítomnosť detegovateľného tlkotu srdca v období po 7. týždni vývoja plodu je kľúčovým ukazovateľom, ktorý signalizuje životaschopné tehotenstvo. Preto navrhujeme skrátiť lehotu na umelé ukončenie tehotenstva z doterajších dvanásť na osem týždňov,“ uviedli Anna Záborská a Richard Vašečka.
Mnohé krajiny, ktoré investovali do lepšej informovanosti, sexuálnej výchovy a prístupu k antikoncepcii, dosiahli oveľa efektívnejšie výsledky v ich znižovaní Rovnako ako v minulosti, aj teraz je totiž zrejmé, že obmedzovanie prístupu k interrupciám neprinesie zlepšenie situácie, ale len ďalšiu traumatizujúcu skúsenosť pre ženy.
Skrátenie lehoty na interrupcie na osem týždňov by mohlo viesť k tomu, že ženy budú nútené podstúpiť zákroky v nelegálnych a nebezpečných podmienkach, mimo odborného dohľadu a zodpovedných zdravotníckych inštitúcií.
Takéto nelegálne interrupcie predstavujú vážne riziko pre zdravie žien, vrátane vážnych zdravotných komplikácií. Bez dostupnosti bezpečných a legálnych možností sa ženy môžu ocitnúť v ohrození života.
Nezaujímajú ich obete znásilnenia
V Poľsku sa ročne vykoná až 150-tisíc nelegálnych interrupcií. Ženy, ktoré si to môžu dovoliť, vycestujú do krajín, kde sú interrupcie legálne, no väčšina z nich na tento krok nemá finančné prostriedky. V Poľsku môže cena jedného nelegálneho zákroku dosiahnuť až 2 000 eur.
A ešte jedna vec, ktorá by mala každého znepokojovať: Záborská a Vašečka síce pravidelne bojujú za to, aby sa zákony sprísnili, ale v skutočnosti vytvárajú ďalšiu bariéru, ktorá znevýhodňuje najviac zraniteľné skupiny žien – napríklad obete znásilnenia.
Poslanci tak opäť vysielajú signál, že ženy, a najmä ženy, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii, nemajú právo si vybrať, čo je pre ne najlepšie. V konečnom dôsledku tento návrh nie je len o interrupciách.
Je to pokračovanie politiky, ktorá ignoruje práva žien a snaží sa presadiť ideológie na úkor konkrétnych životov. Političky a politici sa venujú týmto neustálym pokusom obmedziť základné ľudské práva, dlhodobo a takmer pravidelne sa k nim vracajú. Stále stále sa však nezamýšľajú nad tým, ako zabezpečiť ženám prístup k starostlivosti a podpore, ktorú potrebujú, keď sa rozhodnú mať dieťa, alebo keď sa rozhodnú inak.
