Už jedenásťročné deti experimentujú s alkoholom a predškoláci sa na alkoholikov často hrávajú. „Zážitok opitosti aspoň raz za posledný mesiac priznali  v prieskume dve  percentá 11-ročných detí,“ hovorí psychologička Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Mgr. Jarmila Zsírosová. 

„Je preto dôležité, aby sme s deťmi o alkohole hovorili. Treba ich však počúvať. Neodporúčajú sa prednášky a poučovanie spojené s moralizovaním, ale otvorený rozhovor s priestorom pre otázky a diskusiu,“  hovorí Zsírosová v najnovšom podcaste Nahlas o deťoch.

V akom veku nadobúdajú deti prvé skúsenosti s alkoholom?

Napriek tomu, že legálna veková hranica na konzumáciu a nákup alkoholu je stanovená na 18 rokov, z výsledkov prieskumov a skúseností z praxe vieme, že deti prichádzajú do styku s touto návykovou látkou už podstatne skôr. Z prieskumov sa napr. dozvedáme, že deväť percent 11-ročných dievčat a pätnásť percent 11-ročných chlapcov už malo skúsenosť s pitím alkoholu, čiže ho minimálne ochutnalo. Zážitok opitosti aspoň raz za posledný mesiac priznali dve percentá 11-ročných a sedemnásť percent 15-ročných školákov. S narastajúcim vekom tínedžerov stúpajú aj tieto percentá.

Zaskočili ste ma tým, že isté skúsenosti s alkoholom majú už  aj predškoláci...

Áno, aj predškoláci majú isté skúsenosti, hoci len sprostredkované, či odpozorované. Aj v tomto veku majú určité povedomie o alkohole, vnímajú ho ako súčasť života dospelých a majú ho spojený s prejavmi veselosti, s oslavami. Častokrát napodobňujú pri hre štrnganie či tackavú chôdzu. Preto je dôležité venovať sa prevencii už od útleho veku a ideálne ešte pred prvými skúsenosťami a experimentovaním. Významnú úlohu v tomto majú, samozrejme, rodičia, ktorí formujú postoje svojich detí a tie neskôr vplývajú na správanie spojené s pitím alkoholu. Otvorená a cielená komunikácia na túto tému a stanovenie jasných pravidiel môžu dopomôcť k odďaľovaniu prvých skúseností s alkoholom, prípadne aj k zníženiu rizík a dopadov tejto návykovej látky. Výsledky výskumov dokazujú, že čím neskôr začnú  adolescenti s konzumáciou alkoholu, tým existuje menšia pravdepodobnosť, že sa stanú pravidelnými konzumentmi a budú mať problémy spojené s pitím.

Máme sa o účinkoch alkoholu teda začať rozprávať už s predškolákmi?

Áno, veku primeraným spôsobom. Téma sa prirodzene vynorí napríklad pri rodinnej oslave, alebo keď dieťa uvidí opitého človeka na ulici  či v televízií. Častokrát príde s otázkami aj samé. Väčšinou stačí jednoducho vysvetliť, že alkohol nie je pre deti a že ho môžu piť len dospelí. Ďalej môžeme vysvetliť, že keď ho vypijeme veľa, tak sa napríklad hlasno smejeme, kričíme, máme problém s chôdzou a podobne. Poukážeme aj na to, že to nie je úplne správne a treba byť s alkoholom opatrný.

Ilustračné foto - pexels.com

Ťažšie asi bude komunikovať túto tému so školákmi...

V mladšom školskom veku sa povedomie o alkohole opäť o niečo zvyšuje. Vytvára  sa priestor pre efektívny rozvoj chápania, no zároveň je dieťa ešte malé na to, aby si vedelo pospájať náročnejšie súvislosti. Dokáže však rozpoznať opitého človeka a prežíva veľakrát nepríjemné emócie ako strach, či neistota v súvislosti s alkoholom a opitosťou. Tu sa vytvára priestor pre prvý väčší rozhovor. Upozorníme ho na to, že pitie alkoholu nie je správne a má pre človeka škodlivé účinky. Zároveň však ošetríme emócie a povieme, že s rodinou je v bezpečí. V tomto veku dieťa nemá priame skúsenosti s alkoholom a slovo rodiča je pre neho ešte sväté. Preto má význam, aby sme sa s dieťaťom o alkohole rozprávali a budovali jeho postoje k tejto látke.

U 9 až 12-ročných detí sa začína prebúdzať zvedavosť. Už si dokážu dávať veci do logických súvislostí a sú v tomto veku schopné rozpoznať riziká. Dá sa im vysvetliť, že pitím riskujú zdravie a môžu sa ocitnúť v nepríjemných a nebezpečných situáciách. V rozhovore potrebujú viac logických vysvetlení a konkrétne príklady. V tomto veku im môžeme klásť otázky, ako vnímajú pitie a alkohol, či by ho chceli skúsiť a prečo.

Najťažší rozhovor v súvislosti s alkoholom nás asi čaká  s tínedžermi...

Je to tak - u tínedžerov dochádza k prvému experimentovaniu, preto je fajn si všímať všetky podnety a využiť ich na začatie rozhovoru. Nie je dobré čakať na to, „kým sa to stane“ a dieťa príde domov opité. Je super, keď má dospievajúci čo najviac pravdivých informácií o rizikách užívania alkoholu a jeho vplyve na organizmus a to ešte skôr, ako mu o nich povie kamarát, ktorý mu ten alkohol ponúka, tvrdí, že to je super a bude sranda. Potom je ťažké tieto informácie vyvrátiť a skorigovať. Myslenie tínedžerov je sústredené len do blízkej budúcnosti, nerozmýšľajú nad dlhodobými následkami. Ak však majú dostatok informácií, zvyšujú sa ich kompetencie robiť správne rozhodnutia. Je dôležité, aby dieťa poznalo následky dlhodobého užívania alkoholu a aby vedelo, aké poškodenie organizmu mu hrozí, no je potrebné venovať čas aj tým akútnym rizikám.

Buďme v tomto konkrétnejšie...

Treba hovoriť o tom, že v stave opitosti je zhoršená koordinácia, človek sa tacká, je nemotorný a tak mu hrozí úraz. Alebo o tom, že opitý človek stráca zábrany, má zhoršený odhad a schopnosť úsudku, čo vedie k neodhadnutiu možného rizika a k nebezpečným rozhodnutiam. Na mladých dobre funguje poukázanie na to, že sa v opitosti môžu nejako zosmiešniť alebo strápniť.

V tomto období je taktiež vhodné viacej sa zaujímať o to, s kým chodí von vaša dcéra, váš syn, s kým sa kamarátia a ako trávia spoločný čas. Pokojne môžete pozvať partiu napríklad k sebe domov, alebo ponúknuť alternatívny spoločný program. Rovesnícka skupina je pre nich veľmi dôležitá, no rodičia majú stále významné postavenie, tínedžeri sa zaujímajú o názory svojich rodičov, aj keď sa nám to občas nezdá. V tomto období v podstate balansujú medzi dvoma protichodnými tendenciami. Chcú zapadnúť do partie a zároveň nesklamať rodičov. Nášmu tínedžerovi môžeme pomôcť odolávať rovesníckemu tlaku tak, že budeme spoločne hľadať nejaké stratégie, ako by mohol reagovať v situáciách, keď mu núkajú alkohol. Môžeme mu pomôcť  pripraviť si formulky, ako ho odmietnuť a poukázať aj na to, že praví kamaráti by ho alebo ju predsa nenútili do niečoho, čo nechce. Dajte svojmu tínedžerovi vedieť, že nie každý v ich veku pije. Oni často preceňujú, koľko ich rovesníkov pravidelne skúša alkohol.

Ilustračné foto - pexels.com

Poraďte nám, na čo dbať pri takomto rozhovore. Zrejme si musíme dať pozor na to, aby sme svoje deti príliš nepoučovali....

Kvalitný rozhovor by mal byť založený na vzájomnom rešpekte a porozumení. Je dôležité pýtať sa, čo si moje dieťa myslí, dobre počúvať a nebyť hneď kritický a defenzívny. Neodporúčajú sa prednášky a poučovanie spojené s moralizovaním, ale otvorený rozhovor s priestorom na kladenie otázok a diskusiu. Rodič by sa mal snažiť rešpektovať postoje dospievajúceho, hovoriť s ním ako so seberovným, no zároveň môže komunikovať svoje očakávania a nastoľovať pravidlá ohľadom alkoholu. Dospievajúci by však mal mať priestor o pravidlách vyjednávať, vybrať si z možností a tak dospieť k spoločnému konsenzu. To zároveň zvýši záväzok tieto pravidlá dodržiavať. Naopak tvrdá komunikácia, do ktorej nebol dospievajúci zapojený a niesla sa len v duchu zákazov a príkazov, sa aj vo výskumoch ukazuje ako neefektívna a nevedie k ústupu pitia. Nie je prínosné stavať sa do pozície, že ja ako rodič všetko viem a môžem len zakazovať, rozkazovať.

Dôležité je si takýto rozhovor aj dobre načasovať a mať naň vhodné podmienky a dostatok času. Ak sa dospievajúci v tom momente na takýto rozhovor necíti, netreba ho do neho nútiť a skúsiť sa dohodnúť, kedy inokedy by ste sa mohli porozprávať. Samozrejme, nemusí vždy ísť o nejaký dlhý rozhovor, výborné sú aj situačné momenty, kedy spozorujeme vhodný podnet.

Ako reagovať, keď  bude moje dieťa oponovať, že však dospelí pijú – napríklad pri návštevách, oslavách, večer, keď si otvoria víno alebo pivo?

Tu je možné poukázať na rozdiel medzi spoločensky akceptovaným pitím dospelých a tzv. nárazovým pitím, ktoré je typické pre adolescentov. Ide o nekontrolovateľné požívanie veľkého množstva, častokrát silného, tvrdého alkoholu, a to v krátkom čase a s cieľom sa čo najrýchlejšie opiť. Potom je rozdiel v pohári vína pri večeri, alebo decentným prípitkom na oslave pomerne zreteľný. Zároveň sa vždy môže pripomenúť, že alkohol je pre neplnoletých nelegálny, a preto nie je pre nich ani akceptovateľný.

Ako má rodič reagovať, keď príde dieťa domov opité?

V prvom rade ho treba nechať vytriezvieť. S opitým nie je reč, nevznikne rozumný dialóg. Zároveň je to aj čas pre rodiča spracovať svoje vlastné emócie, ktoré práve prežíva, či už je to hnev alebo silné obavy. Zachovať chladnú hlavu a komunikovať normálnym pokojným tónom, môže byť veľmi náročné, ak  prežívame z dieťaťa sklamanie, zhrozenie alebo sa naň hneváme. Odporúča sa vyvarovať sarkastickým poznámkam a vyvolávaniu pocitov viny. Ak budeme na dieťa kričať, nadávať mu, či mu niečo vyčítať, môže sa stať, že sa uzavrie a bude defenzívne. Rodič však má jasne dať najavo, že mu prekážalo, v akom stave prišiel dospievajúci domov a zároveň vyjadriť obavy. Nie je samozrejme dobré túto situáciu úplne odignorovať, s dieťaťom sa treba vždy porozprávať, opýtať sa, čo sa stalo a pod.

Čo ak sa ma môj syn či dcéra opýta, či som v jeho veku pila alkohol ja?

Takáto otázka môže, samozrejme, prísť. Je fajn, aby sa rodič dopredu rozhodol, akú stratégiu si zvolí. Niektorí rodičia si stanovia pravidlo, že o vlastných skúsenostiach hovoriť nebudú a argumentujú to tým, že ich skúsenosť už nie je relevantná. Niekomu to funguje, iným nie, no v tínedžeroch to často vyvoláva pocit, že ich rodič pred nimi niečo skrýva a tají. Úprimnosť je však dôležitá a rodič by nemal svojmu dieťaťu klamať. Preto ak hovoríme, že sme nikdy nepili, ak to nie je  pravda, nie je to najšťastnejšie riešenie. Na druhej strane je tu obava, že ak rodič pripustí, že konzumoval alkohol, dieťa ho môže vnímať ako pokrytca a zníži sa motivácia rešpektovať pravidlá ohľadom alkoholu. V tom prípade je vhodné zamerať sa skôr na negatívne dôsledky a zdôrazniť, že to bola chyba, a preto mi záleží na tom, aby moje  dieťa malo viac informácií a bolo zdravé a v bezpečí.

Na záver by som však rada zdôraznila, že výsledkom takýchto rozhovorov by malo byť predovšetkým posolstvo, že rodičia sú tu stále pre svoje dospievajúce deti, bez ohľadu na ich rozhodnutia. Je dôležité, aby vedeli, že sa na nich môžu kedykoľvek a s čímkoľvek obrátiť a nemusia sa báť odmietnutia.