Pri astme existujú rozdiely medzi pohlaviami. U žien sa astma vyskytuje častejšie ako u mužov, býva závažnejšia a je spojená s vyššou úmrtnosťou. Prečo je to tak?

“U žien sa stále skúma úloha pohlavných hormónov a ich vplyv na astmu. Predpokladá sa ich vplyv, lebo mnoho pacientok udáva zhoršenie kontroly astmy v obdobiach hormonálnych výkyvov, ako je predmenštruačné obdobie, alebo tehotenstvo. Nezriedka aj obdobie nástupu menopauzy. Vyššie zastúpenie žien evidujeme aj v skupine tzv. ťažkej astmy s neskorým nástupom. Často sú veľmi prekvapené, keď im diagnostikujeme astmu po 50-tke a často potrebujú veľmi intenzívnu liečbu.”

Ktorý vek je z pohľadu astmy pre ženy rizikový?

“Ak je žena alergička, môže mať astmu od detstva, ťažšie formy astmy často nastupujú až po menopauze. Ťažšiu astmu evidujeme aj u obéznych žien.”

Ženy, astma a tehotenstvo 

Na vašom navštevovanom instagramovom účte radíte aj ženám v tehotenstve. Môže sa astma vyskytnúť v tehotenstve?

“V menšom percente môže v tehotenstve astma vzniknúť, ale častejšie riešime tehotenstvo žien – astmatičiek. Je veľmi dôležité, aby nedošlo k svojvoľnému vynechaniu liečby z obavy o vývoj dieťaťa. Absolútna väčšina antiastmatických liekov nemá potvrdenú toxicitu pre plod a vždy treba pacientkam klásť na srdce, že kontrola astmy je prioritná.

Za bezpečnú sa už dokonca považuje nielen inhalačná, ale v určitých prípadoch aj biologická liečba. Ak nebude pod kontrolou astma matky, je ohrozená predčasným pôrodom dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou, ktoré môže mať celoživotné následky. Vždy treba rešpektovať pokyny lekára. Pri dobre nastavenej liečbe môže astmatička rodiť prirodzene, spirometrie pred pôrodom (vyšetrenia pľúcnych funkcii kde sa silno fúka do prístroja) sa nie je dôvod obávať.”

Aké príznaky sprevádzajú astmu?

“Astma je chronické – celoživotné zápalové ochorenie dýchacích ciest. Charakterizujú ju príznaky ako kašeľ, pískanie na hrudníku vo výdychu, pocit zovretého hrudníka, alebo zadýchavanie pri námahe. Objavujú sa hlavne pri kontakte so spúšťačom, čo môže byť alergén, vírus, alebo baktéria, znečistený vzduch, iritujúci saponát, cigaretový dym, ale napríklad aj chlad alebo fyzická aktivita.

Môže ísť aj o spúšťač z pracovného prostredia, napr. ak pacient robí s chemikáliami, v pekárňach, kuchyniach kde sú vlhké mastné výpary a podobne. Typické je, že tieto príznaky sú variabilné vo výskyte a intenzite a zhoršujú sa v noci a nad ránom.“

Vyšetrenie v nitrianskej Fakultnej nemocnici na oddelení pneumatológie.  Foto TASR – Henrich Mišovič

Ako prebieha liečba astmy?

“Liečba astmy má 2 základné piliere. Je to liečba tzv. kontrolórmi a potom tzv. uvoľňovačmi. Kontrolór je liek, ktorý má protizápalový efekt. Treba ho užívať pravidelne podľa ordinácie lekára. „Drží“ astmu pod kontrolou a bráni vzniku chronických zmien na dýchacích cestách. Ak ju pacient užíva tak ako má, jeho spotreba uvoľňovačov, liekov, ktoré prinášajú len krátkodobú úľavu a nemajú protizápalový efekt, je minimálna.

Každý pacient musí uvoľňovač nosiť so sebou, aby vedel reagovať na prípadné zhoršenie. Výrazné zvýšenie spotreby uvoľňovačov je signálom, že astma je nekontrolovaná a že by pacient mal navštíviť lekára a stav konzultovať. Rozsiahle analýzy dát z Veľkej  Británie nám pomohli pochopiť, že aj ľahká astma musí byť liečená protizápalovými liekmi. Títo pacienti často dostávali len uvoľňovače podľa potreby (napr. bežne známy salbutamol) a zistilo sa, že títo ľudia sa časom veľmi zhoršia a majú aj vyššiu úmrtnosť.

Preto aktuálne odporúčania pre liečbu astmy známe ako GINA 2021 umožňujú pre uľahčenie situácie takýmto pacientom, používať niektoré viaczložkové inhalátory aj s protizápalovým liekom užívať aj podľa potreby a dávku si aj sám môcť navýšiť. Veríme, že táto stratégia bude u pacientov úspešná.

Ako vyzerá liečba pri ťažkých prípadoch astmy?

“Najťažší pacienti, ktorým ani vysoké dávky inhalačných kortikoidov nestačia a majú veľmi často príznaky, alebo tzv. exacerbácie – vzplanutia astmy, môžu byť, ak sa ukážu ako vhodní kandidáti, liečení biologickou liečbou. Je to väčšinou liečba špeciálnymi molekulami, ktoré sú vo forme podkožných injekcii, výnimočne infúzii. Táto liečba je presne zacielená na mechanizmus vzniku zápalu u toho ktorého pacienta a tým dochádza k jeho utlmeniu.

Na niektoré typy zápalu zatiaľ biologiká nemáme. Je to finančne náročná liečba a pacient musí prejsť prísnou selekciou. Máva často ohromujúci efekt. Liečba tabletovými kortikoidmi dlhodobo je znakom vyčerpania ostatných možností liečby. Má veľké množstvo závažných vedľajších účinkov a moderné odporúčania ju ponechávajú ako ozaj poslednú možnosť.”

Obávajú sa nejakých vedľajších účinkov pri liečbe ženy?

“Dámam by som odkázala jednu dôležitú vec. Mnohé sa obávajú hmotnostného prírastku pri liečbe astmy, keďže protizápalovú zložku inhalačných liekov tvoria kortikoidy. Súčasne používané inhalačné lieky majú minimum nežiaducich účinkov a hmotnostný prírastok je pri nich mimoriadne zriedkavý. Osobne som sa s tým, že by sa preukázala príčinná súvislosť s pribratím na váhe nestretla.

Ide o mikrogramy, nie miligramy, ktoré by v tabletách mohli pri dlhodobej liečbe ozaj k priberaniu viesť. Takže sa nie je naozaj čoho báť. Liečba sa okrem toho „šije na mieru“ jednotlivým pacientom a ponuka liekov je aktuálne veľmi dobrá.”

Čo je astma

Astma je chronická zápalová choroba dýchacích ciest (predovšetkým priedušiek), ktorá sa prejavuje dýchacími ťažkosťami, pískavým dychom, dráždivým kašľom a dlhodobo pretrvávajúcou nádchou. Na jej vzniku sa podieľajú aj genetické faktory či silné dráždivé chemické látky.

Pneumo-Alergo Centrum v Bratislave. Foto  TASR - Pavel Neubauer

 

Astma: Peľová sezóna sa predlžuje

Výskyt astmy sa podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) za posledných 10 rokov zdvojnásobil. Podľa odhadov WHO trpí vo svete astmou asi 300 miliónov ľudí a do roka 2025 to bude ešte o 100 miliónov viac. Aký závažný problém je astma na Slovensku? Ako sa čísla vyvíjajú u nás?

“Nemám čerstvé štatistiky, podľa Národného portálu zdravia (NPZ) bolo v roku 2017 na pľúcnych ambulanciách evidovaných 102 386 pacientov s astmou a na alergologických ambulanciách 185 230 pacientov. Nových pacientov za ten rok bolo 11 223.”

Čo ovplyvňuje výskyt astmy špeciálne na Slovensku?

“Myslím, že jedným z kľúčových faktorov je predlžovanie peľovej sezóny v dôsledku klimatickej zmeny. Začínajú sa u nás vyskytovať aj nové druhy rastlín a čas ich kvitnutia je dlhší. Veterné počasie pomáha transportu alergénov. Stúpa aj celkovo počet alergikov na Slovensku. Znečistenie ovzdušia a fajčenie tak isto nášmu respiračnému zdraviu neprospieva.”

Zmenilo sa niečo počas pandémie, lockdownu? Ovplyvnilo napríklad nosenie rúšok ochorenie astmy?

“Niektorí pacienti boli s rúškami a respirátormi spokojní a ani sa ich neplánujú vzdať, lebo mali vďaka nim výrazne miernejšiu peľovú sezónu a aj menej viróz. Takisto obmedzenie hromadných podujatí a ochranné pomôcky celkovo viedli k zníženiu počtu respiračných infekcii iných ako COVID.”

Astma, fajčenie a vapovanie

Môže mať na vznik astmy vplyv fajčenie, u mladých teraz vapovanie?

“Fajčenie aj vaping môžu prispievať k vzniku astmy, aj k nedostatočnej kontrole astmy. Môžu časom viesť k rozvoju nezvratných zmien v prieduškovom strome, aké poznáme u pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou a ,samozrejme, cigarety zvyšujú aj riziko niektorých typov rakoviny.”

Problémom na Slovensku je aj nedostatok špecialistov - pneumológov. Ako dlho sa vy osobne venujete liečbe astme?

“Astmatika môže na absolútne rovnocennej úrovni manažovať alergológ aj pneumológ. Na Slovensku je veľmi málo špecialistov a situácia sa bude len zhoršovať, pokiaľ bude pokračovať aktuálny stav diktátu poisťovní a nemocničných lekárov, nebude nič motivovať k odchodu do ambulantnej praxe. Osobne astmatikov liečim veľmi rada, venovala som sa im už od roku 2004 ešte na internej klinike, ale ambulantne od roku 2017, od kedy podávam na ambulancii aj biologickú liečbu.”

Aký je váš typický pacient astmy?

“Väčšina mojich pacientov je z konkrétnej časti Bratislavy a vekovo aj sprievodnými ochoreniami mám v starostlivosti veľmi rozmanitú populáciu. Predpokladám, že alergológovia majú o niečo mladšiu klientelu, ktorá má aj alergickú nádchu alebo atopický ekzém, či potravinové alergie, u nás zase nezriedka majú títo pacienti sprievodné iné pľúcne ochorenia, sú tuhí fajčiari alebo majú ochorenia srdca.”

Vidíte pokrok pri povedomí o tomto ochorení?

“Áno, dá sa povedať, že povedomie o astme stúpa. Vďačíme za to aj pracovitým nadšencom v pacientskych organizáciách, rovnako aj farmabiznisu, ktorý robí na poli propagácie informácií o závažných ochoreniach tiež mnoho. A aj odborné spoločnosti sa podieľajú na mnohých propagačných aktivitách.”

Čo by sme si mali uvedomiť alebo pripomenúť 3.5. 2022, keď je Svetový deň astmy?

“Dala by som do pozornosti fakt, že naša vláda stále nedostatočne reaguje na problematiku klimatickej krízy. Nesmieme sa fokusovať len na pandémiu a teraz, žiaľ, aj vojnu. Klimatická kríza je tu a cítime to všetci. Zároveň treba edukovať alergikov o správnom režime, celkovo u mládeže budovať povedomie o škodlivosti tabaku a e cigariet a aj o potrebe boja s klimatickou krízou. A astmatikom treba prízvukovať, že pri dodržiavaní liečebeného režimu môžu mať prakticky normálny život, športovať, pracovať a mať deti. Pri zodpovednom prístupe sa s astmou dá kvalitne žiť.”