Petra Horáčka aj po rokoch teší tvorba pre deti. V našom podcaste sme spoločne hľadali krásu v knihách, dokonca aj v takých, ktoré vydávajú zvuk. Prečo si oddýchne pri ilustrácií knihy iného autora a napriek tomu ho takáto ilustrácia neláka? K čomu ho inšpiruje samota v českých lesoch? Odpovede a celý rozhovor si môžete vypočuť tu:

Podcast si môžete vypočuť aj vo svojom obľúbenom prehliadači (kliknite na ikonu):

 

Petr Horáček odišiel s manželkou do Británie

Petr Horáček spoznal svoju manželku Claire v Prahe, kde prišla ako študentka z Oxfordu na študijný pobyt. Na začiatku vedela lepšie česky ako on anglicky. „Je to krásne, keď sa zamilujete do niekoho, s kým si nerozumiete,“ hovorí Petr s úsmevom a dodáva: „Viac sa pozorujete, viac si všímate mimiku a reč tela. Klára – tak ju volám, sa naučila výborne česky. Robí hudbu a takí ľudia majú na jazyk dobré ucho. Ja som sa angličtinu musel naučiť po príchode do Británie. Moje knihy mali často vyrezávané stránky, diery, rôzne priehľady a mne aj napadlo, či to nerobím preto, aby som si uľahčil text. Zjednodušovalo mi to verbálnu časť knihy.“

Začínal s knihami,  ktoré sa volajú board books. „Občas ich tu u nás nesprávne nazývame leporelá. Sú to jednoduché knihy pre malé deti. Ale ja som sa vždy snažil,  aby to malo príbeh a aby to nebola nuda. Je totiž nesmierne dôležité, aby malé deti mali rady knihu ako objekt a aby ju otvorili aj nabudúce a vedeli, čo od nej môžu čakať.“

Po narodení dcér Petr pracoval na polovičný úväzok a zarábal menej ako manželka, a tak zostal na materskej. Zároveň pripomína, že s deťmi bol doobeda a potom po príchode Claire sa zatvoril do ateliéru a maľoval.

„Ja som sa hral s deťmi a nakŕmil som ich, ale pravda je taká, že všetko ostatné si odrela Claire. Čiže ono to tak vyzerá, že som bol doma na materskej, ale podmienky som mal také, že ja som to mal jednoduché,“ vysvetľuje Petr Horáček. 

Petr Horáček    Foto - Štefánia Kažimírová 

Kniha Mackov najlepší kamarát

Aktuálne prichádza na knižný trh kniha Mackov najlepší kamarát. A po prvýkrát mu kniha vychádza naraz v originálnom anglickom jazyku a v preklade v češtine a v slovenčine. Na Slovensku je to jeho druhý titul. Prvá bola Marta a Jonatán. Na konte má desiatky kníh a aj keď sa na prvý pohľad môže javiť, že obrázková kniha má málo textu a o to je to jednoduchšie, opak je pravdou.

„Napísať obrázkovú knihu je ťažké.  Ľudia si to častokrát neuvedomujú. Ja knihy píšem v angličtine. A musím ich napísať tak, aby bol text v súlade s obrázkom, ale zároveň nepopisoval, čo človek už vidí. Text musí mať rytmus. Ja som si uvedomil, aké to je ťažké, až keď mi posielali moje knihy v jazykoch, ktorými nehovorím. Napr. v japončine alebo keď som v Izraeli našiel svoju knihu a čítala sa odzadu. No a druhá moja skúsenosť, keď som sa pokúsil svoju knihu preložiť do češtiny.  A musím uznať, že je neuveriteľne ťažké obrázkovú knihu nielen napísať, ale aj preložiť. Niektoré vtipy tam nefungujú, v angličtine majú iný rytmus,“ priznáva Petr. Kto mu pomáha? Dozviete sa v našom podcaste.

Petr Horáček   Foto - Štefánia Kažimírová

Veľa jeho kníh má zvieracích hrdinov. Najobľúbenejšia je vraj hus Suzy. Jej čaro je v tom, že je biela. Čo pre ilustrátora znamená, že sa môže vyhrať s pozadím. Ale veľkým snom preňho bola hlavná hrdinka mucha. Raz sa mu ju aj podarilo prepašoval do knihy. Len mali s vydavateľom evidentne iný uhol pohľadu.

Vydavateľ videl najmä knihu o farbách a ovocí a Petr videl hlavnú hrdinku muchu. Nakoniec vyšla knihy o farbách a sen o muche si splnil o desať rokov neskôr.

„Nakladateľ mi vysvetľoval, že robiť knihu o muche je z komerčného hľadiska nevýhodné. Knihu kupujú rodičia a nie deti, ktorým by sa mucha páčila. Potom trvalo päť rokov nakladateľstvu, aby ju vôbec predalo. Ale je to o tom, že keď ju čítam v škole deťom, alebo na festivale, tak deťom sa veľmi páči, lebo je vtipná,“ uzatvára Petr Horáček.

Celý rozhovor s ním, si môžete vypočuť v našom podcaste.