Číta autorka kriminálnych románov detektívky? V ktorých európskych krajinách majú najviac čitateľov? Prečo sú z právničiek dobré spisovateľky a prečo sa radi bojíme? O tom všetkom sme hovorili s britskou autorkou Helen Fields. Rozoberali sme s ňou aj to, čo vedie ľudí k páchaniu zločinov a aké emócie prežíva pri písaní svojich kníh. Celý rozhovor si môžete vypočuť tu:

Alebo vo svojom obľúbenom prehliadači:

PodBean: https://bit.ly/2W2UsJG

Spotify: https://spoti.fi/2IxSFoa

iTunes: https://apple.co/39HzT9B

 

Helen Fields naštartoval manžel

Helen Fields pracovala 13 rokov ako právnička, pričom sa venovala aj vážnym prípadom vrážd a pašovania drog. Po narodení detí založila s manželom filmovú produkčnú spoločnosť, v ktorej sa uplatnila ako scenáristka a producentka. Prvé dve fantasy knihy si vydala sama, ale do veľkej literatúry vstúpila vďaka detektívnej sérií kníh.

„Ten prvotný impulz na písanie bola dovolenka, na ktorej sme boli spolu s manželom. Vtedy mala dcéra dva roky a mali sme taký ten rozhovor, ktorý vám zmení život. Rozprávali sme sa o tom, čo by som chcela robiť a ja som spomenula, že by som si chcela vyskúšať napísať knihu. On mi povedal – dobre. Dám ti darček, máš šesť mesiacov voľno, nemusíš variť, zarábať peniaze, mať iné povinnosti a v tomto období sa sústreď na napísanie knihy. Vtedy som začala a odvtedy som neprestala,“ spomína Helen na impulz, ktorý ju priviedol k písaniu.

Helen Fields na stretnutí so slovenskými čitateľmi počas knižného veľtrhu Bibliotéka. Foto - Kristína Vlčková

V slovenskom preklade vyšli napríklad Dokonalé stopy, či Dokonalá korisť, ale séria má päť ďalších pokračovaní, ktoré ju preslávili. Proti obzvlášť rafinovaným vrahom stojí dvojica vyšetrovateľov detektív Callanach a inšpektorka Turnerová.

Helen Fields necíti pri písaní strach

Možno aj vy sa pri čítaní zamýšľate nad tým, prečo sú trilery takým obľúbeným literárnym žánrom. Autorka Helen Fields na túto otázku odpovedá takto: „Na základe vedeckých poznatkov vieme, že naše telo alebo konkrétne napríklad zrenička reaguje na určite podnety, akým je aj mŕtve telo. Chceme vedieť ako vyzerá. Preto, aj keď ideme okolo nehody, zastavujeme sa, chceme vidieť, čo sa stalo. Knihy sú jednoduchý spôsob ako to prežiť, ako to pochopiť, ako sa snažiť do toho vcítiť, aby sme to nemuseli zažívať v skutočnom živote.“

Helen Fields v rozhovore vysvetľuje, prečo sa radi bojíme, ale dodáva, že ona má pri písaní rôzne iné pocity, ale strach nie. Je zaujímavé sledovať, ako sa dokáže ponoriť do mysle vraha. Má na to svoj recept.

„Baví ma, keď sa môžem ponoriť do vnútra iného človeka. Aj tá najtemnejšia bytosť má svoje normálne, resp. bežné stránky. Vrah chodí taktiež do obchodu, napríklad si ide kúpiť topánky. Práve to je desivé, že robia aj bežné veci. Ja sa v prvom rade snažím nájsť jeho obyčajné stránky a až potom rozoberám tie temné.“

Helen Fields počas diskusie s moderátorom Máriom Gešvantnerom a tlmočníkom Rastislavom Geschwandtnerom. Foto: Kristína Vlčková

My sa môžeme naopak zamýšľať nad tým, čo sa odohráva v hlave ľudí, ktorí píšu takéto príbehy. Veria ešte v dobro človeka, alebo vidia svet príliš pesimisticky?

„Ja si myslím, že väčšina ľudí je vo svojej podstate dobrá. A práve preto nás fascinuje čítať alebo sledovať, pochopiť tých zlých. Ako je vôbec možné, čoho všetkého zlého sú schopní. Ja som vo svojej podstate optimistka, relatívne šťastný človek a verím, že aj ľudia, čo spravili niečo zlé sa dokážu zmeniť. Navyše, väčšina páchateľov zažila vo svojom živote nejaké násilie alebo niečo zlé, čo ich činom predchádzalo.“

Celý rozhovor s autorkou Helen Fields si môžete vypočuť v našom podcaste.