V týchto dňoch sa na pultoch kníhkupectiev objavil dystopický román Vaky, ktorý vydalo vydavateľstvo Artis Omnis. S jeho autorkou Zdenkou Kollárovou sme sa rozprávali o písaní, knihách, ale aj o rodovej rovnosti. Zdenka o týchto témach písala aj pre náš portál Ženy v meste.

Ženy robia kariéru a muži sú v domácnosti

Akoby si krátko zhrnula obsah Vakov?

„Úplne na kratučko: je to príbeh, v ktorom sa otočia biologické roly. Ženy robia kariéru, muži sú v domácnosti a starajú sa o deti. Hlavná postava – novinárka Zora – zistí, že svet predtým fungoval úplne naopak. Riešiť musí aj osobné problémy. V knihe pracujem s predsudkami a stereotypmi. Mnohé ani nevnímame. Samú ma prekvapilo do akých detailov treba ísť, keď to človek otočí.“

Napríklad?

„Nuž, nebolo to tak dávno, čo boli pracovné pozície označované len v mužskom rode. Sama som podpisovala pracovnú zmluvu, na ktorej bolo ‚vedecký pracovník‘ alebo ‚redaktor‘. V mojom príbehu je to naopak. Osobne ma veľmi teší, že v súčasnosti je už viacero pokrokovejších firiem – napríklad aj moje vydavateľstvo, ktoré už pozície píšu priamo na telo konkrétneho človeka.“

Myslíš, že kniha by mohla pomôcť debate o rodovej rovnosti?

„Dúfam. Cez príbehy sa k ľuďom ľahšie dostanú aj také suché fakty ako je rozdiel v platoch a jeho dôsledky. Čítam teraz zobrané úvahy spisovateľky, novinárky a členky emancipačného hnutia Terézy Novákovej napísané okolo začiatku minulého storočia a mnohé sa veľmi nezmenilo. Teréza sa v jednej z úvah pýta, prečo neexistuje mužská otázka. Odpoveď hovorí za všetko: muži majú odjakživa prístup k možnostiam, vzdelaniu, kariére, nie sú spochybňovaní na základe pohlavia. A toto, žiaľ, platí aj dnes.“

Máš už aj nejakú odozvu od čitateľov a čitateliek?

„Prvé reakcie ešte len prichádzajú. Ale prezradím, že viacero žien sa na začiatku stotožnilo skôr s mužskými hrdinami. Zoru si obľúbili až neskôr, keď troška ‚zmužnela‘. (Smiech) Tento výraz dostane význam po dočítaní Vakov, rovnako ako venovanie.“

Aké reakcie čakáš od mužov, príjmu kritiku?

„Knihu nevnímam primárne ako kritiku mužov. Skôr spoločnosti. Predsudky a stereotypy udržujú pri živote aj ženy. Verím, že kniha ľuďom otvorí oči, možno ponúkne inú perspektívu na prehodnotenie svojich postojov, a azda aj nevedomých očakávaní. Reakcie mužov boli zatiaľ veľmi pozitívne, hoci, uznávam, že ide o malú a veľmi modernú skupinu.“

Poviedka ako feministický horor

Tvoja poviedka - Pod vodu, tam, kde si ženy šepkajú, získala prémiu v súťaži Poviedka 2024. Ide o podobnú tému?

„Aj v tomto príbehu je prítomná silne ženská téma. Pre mňa je to taký feministický horor, proste príbeh o tom, s čím zápasia mnohé ženy, okorenený prítomnosťou studne v dome hlavnej hrdinky. Inak to bolo prvý raz, čo som poslala nejaký svoj text do tejto súťaže.“

Tak to gratulujeme. Ale prečo až teraz?

„Mala som pred ňou vždy veľký rešpekt. Poviedku vnímam ako súťaž literárnych talentov, plnú umelcov a ja som len človek, čo píše príbehy. Výsledok ma príjemne prekvapil a povzbudil.“

Ako si začala s písaním?

„Písať príbehy som začala hneď ako som sa naučila písať. Predtým som ich rozprávala. Prvá kniha, čo som začala písať, bol detektívny príbeh. Mala som asi osem – deväť rokov. Išlo o vraždu istej Márgrit Belovej, ktorú vyšetroval inšpektor Šejbl. Príbeh sa odohrával po celom svete. A aj v Číne – teda ja som písala v Čýne. Vyznávala som vtedy teóriu píš ako počuješ spolu s gramatickou voľnosťou. Neskôr som skúšala aj komiksy, básne.“

Chystáš už niečo ďalšie?

„Začínam s novým románom. Tiež pôjde o dystópiu, viac zatiaľ neprezradím. Rozpracovaných mám aj niekoľko poviedok. Jednu, o netradičnej diéte ‚Ružová hmla, čo sa ti lepí na päty‘, si budú môcť ľudia prečítať v zborníku bizarných poviedok Bulvár podivností od vydavateľstva Hydra.“

 

Anotácia knihy Vaky:

Ako by vyzeral svet, ak by sa prehodili biologické roly? Vitajte v budúcnosti, v ktorej rodia muži! Pár desiatok rokov po Veľkej revolúcii si už takmer nikto nepamätá, že voľakedy to bolo inak. Ženy sa venujú sebarozvoju a riadeniu spoločnosti, o potomstvo a domáce práce sa starajú ich manželia. Všetko sa zdá byť takmer dokonalé… Sledujte príbeh ambicióznej novinárky Zory, ktorá v dystopickom svete odhaľuje šokujúce tajomstvá minulosti a zároveň je nútená bojovať o záchranu vlastnej rodiny.

 

Knihu Vaky si môžete pohodlne ONLINE kúpiť tu:

 

Ukážka:

„Pani redaktorka, niekto vás zháňal,“ zastaví ma muž na recepcii.

„Kto?“ opýtam sa. Myšlienkami som ešte pri prenose, tak mu najprv nevenujem plnú pozornosť.

„Nejaká staršia žena. Čakala na vás hodinu. Keď som jej povedal, že prídete neskôr, napokon odišla,“ drmolí a niečo mi podáva. „Vravela, že sa vám ozve, a nechala vám túto obálku.“

„Ďakujem.“

Vezmem obálku do ruky. Je prekvapivo ťažká. Starý papier miestami zosivel. Akoby dlho ležala zabudnutá na zaprášenej poličke. Vybehnem po schodoch a zamierim k svojmu stolu. Je zaprataný papiermi, starými novinami, mojimi poznámkami. Stojí tam aj môj hrnček a všade sa povaľujú perá. Nikde nikto. Redakcia je prázdna.

Väčšina redaktoriek pracuje z domu. Často aj ja, moja domáca pracovňa je dokonale vybavená. A vďaka Martinovi aj uprataná. Niekedy mám však rada okolo seba ruch. Ešte aj dnes platí, že najlepšie informácie človek získa naživo.

Roztrhnem obálku od neznámej ženy a na stôl sa vysype kopa papiera. Útržky starých časopisov, novín, nejaké dokumenty, fotografie a akýsi list. Ten vezmem do rúk ako prvý.

 

O autorke:

Zdenka Kollárová (1978) pochádza zo Žiliny. Vyštudovala krajinné inžinierstvo, štúdium ukončila doktorátom v odbore Prognostika na SAV. Vedeckú kariéru vymenila v roku 2008 za médiá. Pôsobila v ekonomickej redakcii denníka SME, ako editorka v denníku Nový čas, v denníku Pravda viedla ekonomickú redakciu, písala i pre portál Ženy v meste. Žije v Modre, má troch synov. Získala Prémiu v súťaži Poviedka 2024 a román Vaky je jej debutom.