Rásť môžeme len vtedy, keď sa pokúsime pozrieť na veci očami niekoho iného a skúsime ho pochopiť. Vypočuť si druhú stranu, prejsť pár krokov v jeho topánkach a nechať to v sebe uležať.
Polonahý muž v extrémnych horúčavách je uplne OK, polonahá žena v tých istých horúčavách si koleduje…a niekto si aj povie, že si zaslúžila.
Každý svätec mal temnú stránku a aj ten najhorší masový vrah má určite minimálne jeden príbeh, kde bol dobrý, využitý a odvtedy žije tak, že dobro popiera…koncept dobra a zla je tak krásne vyrovnaný, že by sme ochudobňovali sami seba, ak by sme neakceptovali oboje.
Hýčkajme sa, milujme sa, užívajme si všetko, čo sme si svojou vlastnou robotou zabezpečili a keď sa kolegyňa, alebo suseda bude pozastavovať nad tým, ako sa to predvádzame, ponúknime sa, že jej pomôžete s výberom niečoho podobného pre ňu.
Nedávno som našla skvelé video vytvorené mužom, ktorý popisuje rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré si on sám ako muž všimol. Prečítajte si jeho postrehy a zistíte, že pre toto stále potrebujeme feminizmus.
Som žena, ktorá randí aj s mladšími mužmi a nechcem, aby ma za to spoločnosť odsudzovala. Nerobím nič zvrátené, nič nehanebné a už vôbec nie nelegálne. Len pri mojom boku v kine nesedí 55-ročný chlap, ale 30-45 ročný chlap…rovnako dospelý muž, ktorý má svoju slobodnú vôľu, svoj rozum, preferencie a verte mi, kým sa dostal na to sedadlo, musel si to zaslúžiť.
Je šialené, že veci, ktoré našim starým rodičom, alebo aj nám pripadali ako zázrak, my nielen že tak nejak znudene berieme ako samozrejmosť, my si vôbec neuvedomujeme, ako sa tým ochudobňujeme!
Nepáči sa mi, že je v poslednej dobe toto slovné spojenie zneužívané na pokusy diktovať a ovládať…..možno by bolo načase oprášiť tie skutočné kresťanské hodnoty, na ktoré sme už dávno zabudli a žiť podľa nich….lebo “miluj blížneho svojho” sa ani len veľmi voľne nedá preložiť ako “vystrieľať tých buzerantov“, prípadne ukameňujte tu štetku”, “upáľte ich”.
Netušila som, že budem mať tú česť pochopiť, čo to depresia naozaj je. Pomaly, plíživo sa mi vkradla do života a ani za boha odísť. Na depresii je najhoršie to, že sa neohlási horúčkou, alebo bolesťami. Pomaličky, deň po dni sa vám rozťahuje v živote, a kým si uvedomíte, že máte problém, už ste tak zlomený, že si nedokážete pomôcť.
Ženy samostatné, slobodné a po 45tke asi automaticky prestávajú byť objektom túžby a stávajú sa objektom uznania…všetci nás uznávajú, obdivujú, ale neni toho boha, čo by nás zavolal na rande, čo by nás oprel pod bránou o zvončeky alebo chytal pod sukňou za nohu v divadle.
