Pozor, toto nie je cvičenie! 

Podľa niektorých testosteronových svalnatých aj umastených fešákov je leto čistým utrpením. Pamätám sa, ako sa pred pár desaťročiami moji mužskí kolegovia rozprávali o tom, aké utrpenie je pre nich leto. Baby sa promenádujú v krátkych sukniach a oni chudáci musia sedieť na tej káve vonku oveľa dlhšie, ako by chceli. Jednoducho my zmije spôsobujeme to, že sa im postaví už len, keď sa prechádzame. A všetkým to pripadalo ok a navzájom sa ľutovali. Vám asi musí fakt …, chalani. 

Ako žena, ktorá vyzerala byť ženou dávno pred tým ako na ňu mala vek, vám môžem porozprávať úplne iný príbeh. Príbeh o strachu, keď som ako štrnásťročná cestovala v električke, ktorá bola tak plná, že sa na mňa vždy nalepil nejaký spotený ujo. Pár sa dokonca odvážilo aj chytiť si…a nemusela som vždy tak strašne provokovať, že som cestovala preplnenou električkou! Kopec z nás má dodnes zlý pocit, keď si za nás niekto sadne, lebo to párkrát urobil MHD don juan a strávili sme cestu do školy stŕpnuté sediac pred pánom, ktorého prejav náklonnosti bolo fúkať nám zozadu do vlasov a šepkať, aké sme krásne a čo by s nami urobil. 

A nemuseli sme byť ani polonahé.

Často sa dočítame o tom, ako zo seba robíme sexuálne objekty. 

Tak pekne po poriadku, sme ženy. Sme takí istí ľudia, ako tí s väčším podielom testosterónu.

Naše telá sú ale iné. Ale nič z toho, čo si oblečieme vám nedáva právo robiť z nás sexuálny objekt! Nič z toho, čo si oblečieme, alebo ako sa bavíme, nedáva nikomu ospravedlnenie stať sa zvieraťom. Nie je to preto, že sme ho vyprovokovali a on sa nevedel ovládať. 

Prečo by malo byť OK, že on sa nevie ovládať a ja sa mám zamýšľať, čo si oblečiem, keď je vonku 30 stupňov.

Prečo sa zodpovednosť za toto zverské správanie prenáša na ženy.

Prečo tí chlapi, keď majú taký problém ovládať sa, neznásilňujú všetko doradu? Od rána do večera….to je nutkavé neovládateľné správanie! Bez ohľadu na následky to musím urobiť! Ale vyčíhať si ženu v tmavom parku, alebo uličke, priložiť jej ruku na ústa, aby nekričala a druhou si rozopínať nohavice nie je chvíľkový skrat, ani vyprovokované správanie … je to zločin, a oni to vedia a vedia sa ovládať, väčšinu času. 

Potom si už len ako poľahčujúcu okolnosť vymyslia sračky o tom, ako ťažké bolo odolať, ona si vyslovene koledovala…

Podľa tejto logiky by v niektorých kultúrach znásilnenie nepoznali. Ženy tam chodia zahalené, ideálne v sprievode muža….občas však niekto znásilní aj ich.

Podľa tejto logiky by sa menej atraktívne ženy nemuseli obávať ísť samé nocou…oblečené od hlavy po päty v čiernom a aj tak ich občas niekto znásilní…

Keď sa to stalo mne, bola som v tričku a rifliach. Sedela som s kamošmi v podniku a vypilo sa viac ako by sa malo…každý si žil svoje, niektorí tancovali, niektorí sa bavili pri bare a ja som zaspala na stole…well mala som asi sedemnásť, asi som nemala piť, ale bol to ten dôvod, pre ktorý som sa prebrala na to, ako ma niekto nesie na rukách hore schodmi? Je alkohol v sedemnástich dôvod, prečo som sa druhýkrát prebrala na to, ako do mňa strká vtaka v nejakom špinavom dvore?!? Rozmýšľala som horúčkovito, čo preboha urobím. Moj “frajer” bol spitý dole v bare s ostatnými a ja som chvíľku slúžila ako nafukovacia panna steroidovému vyhadzovačovi. Mala som šťastie a nejako sa mi podarilo počas toho utiecť. Utekajúc dole Michalskou som rozmýšľala nad tým, koľkým predo mnou to ten hajzel urobil…

Každá tretia žena sa počas svojho života stane obeťou sexuálneho násilia, menej ako 40% vyhľadá pomoc a menej ako 10% toto násilie nahlási.

Prečo to teda nenahlasujeme? 

Lebo máme skúsenosti s tým, že prvé, čo sa nás každý opýta, bude to, ako sme boli oblečené, ako sme sa správali a či si za to, tak trochu, nemôžeme aj my samy….po tom, čo nejaký kripel v parku použije moje telo na uvoľnenie svojho sexuálneho napätia je to tá posledná vec, ktorú potrebujem…aby ma niekto vinil z toho, čo sa stalo.

Polonahý muž v extrémnych horúčavách je uplne OK, polonahá žena v tých istých horúčavách si koleduje…a niekto si aj povie, že si zaslúžila.

Možno cesta z tohto začarovaného kruhu nevedie cez to, aby sme chránili naše dcéry, ale aby sme vychovávali našich synov. A keď máte pocit, že vás chudákov na to život nepripravil a nemôžete si pomôcť, rozprávajte sa so svojimi sestrami. Skúste povedať svojej matke, čo si o tom myslíte a ako tým trpíte, že vás tie ženy provokujú….a počúvajte…lebo určite každá z nich má svoju skúsenosť…verte mi, každá!