Rodičia sa nevedia dohodnúť, ako sa po rozvode postarajú o dieťa, pretože obaja s ním chcú tráviť veľa času. Viac, ako je tomu druhému po vôli. Alebo aspoň pol na pol. Ako na to ísť šikovnejšie?

Mamy otcom vyčítajú, že sa o dieťa zrazu začínajú zaujímať teraz pri rozvode, hoci dovtedy sa príliš nezaujímali. Ja hovorím: perfektné, že sa chcú starať, poďme to využiť.

Protiargumentom býva, že otec sa o dieťa nevie postarať, pretože to nikdy nerobil. Asi je ťažké človeku, ktorému sme prestali dôverovať, zveriť dieťa, ktorého starostlivosti sme šéfovali dosiaľ my. Máme v tom už systém – kedy si má obliecť aké oblečenie, aké jedlo mu pripraviť, o koľkej, kedy vyraziť z domu a všetky tieto drobné veci, ktoré sme si rokmi vybudovali. Možno ho otec slabo oblečie a bude mu zima alebo zabudnú doma rukavice, možno mu nedá takú výživnú stravu alebo ho dá spať o pol hodinu neskôr. No ak vôbec nedostane príležitosť, ako sa to má naučiť?

Nezostaňte zaseknuté v minulosti

Ak sa stále budeme rýpať v tom, čo otec robí zle a čo robil alebo nerobil predtým, ostaneme zaseknuté v minulosti. Poďme sa pozerať do budúcnosti. Vyselektujme, čo je dôležité a skúsme sa na tom dohodnúť. Dvaja rodičia, hoci obaja majú svoje chyby, sú lepší ako jeden. Samozrejme, hovoríme o rodičoch, ktorí zásadne nezlyhávajú, napríklad nemajú problém s alkoholom, nie sú násilníci.

Ako by sa mohol otec začleniť? Väčšinou rodičia uvažujú v zmysle časového rozdelenia. Buď jeden z rodičov chce mať dieťa väčšinu času a druhý s ním môže tráviť vyčlenený čas alebo jeden rodič s ním chce byť presne toľko isto času ako ten druhý. Zvyčajne sa pri takomto spôsobe nazerania na vec zasekneme na detailoch typu, či rodič bude prichádzať pre deti o 15,00 alebo o 15,30.

Môžeme sa na to ale pozrieť aj inak, ako na „spravodlivé“ delenie času – hodín, dní, týždňov medzi rodičov. Pomôcť by mohli odpovede na takéto otázky: kedy rodičom práca dovoľuje byť s dieťaťom? Kedy by sa ktorému z nich hodila výpomoc? Čomu sa radi venujú rodičia? Čomu deti? Čo by mohli dieťaťu odovzdať? K čomu ho chcú viesť? Čo fungovalo do rozvodu?

Rozdeľte si čas aj podľa svojich záľub 

Rodičia sa môžu navzájom zastúpiť. Môžu si rozdeliť čas nielen podľa toho, aby to bolo „spravodlivé“, teda časovo pol na pol, ale napríklad aj podľa toho, aké majú pracovné zaťaženie. Alebo podľa toho, čo ich baví, v čom sú dobrí, k čomu inklinujú. Napríklad športovo založený rodič môže pokrývať športové aktivity, rodič s pedagogickými sklonmi môže pomáhať robiť úlohy.

Ak by boli uspokojené všetky potreby rodiča, na tej pol hodine by možno záležalo menej. Ide o kvantitu času, aby mali obaja rodičia dostatočný priestor na všetky druhy činností a príležitostí s dieťaťom. A tiež o kvalitu spoločného času. Je rozdiel, či rodič dieťa rozváža na krúžky alebo či spolu idú do kina. Väčšinou ani jeden nechce byť iba „párty“ rodičom alebo tým, čo rieši len povinnosti.

Otcovia nechcú byť iba víkendovým rodičom

Mnohí otcovia nechcú byť iba „víkendovými rodičmi“, teda mať dieťa len každý druhý víkend. Chceli by si s dieťaťom udržať alebo vybudovať vzťah, zúčastňovať sa na jeho výchove, spolurozhodovať o ňom, tráviť s ním výnimočné chvíle aj tie celkom obyčajné. Na toto sú štyri dni mesačne málo. Hlavne ak vezmeme do úvahy, že do tých dvoch dní treba vtesnať aj návštevu rodiny, pretože aj starí rodičia by radi videli vnúčatá aspoň raz za dva týždne. Prípadne sa naskytne nejaká rodinná oslava alebo iná príležitosť a víkend je fuč.

Navyše víkendový otec nemusí byť výhrou ani pre mamu. Kým ona sa celý týždeň pachtí, odprevádza do školy, zo školy, robí úlohy, perie, varí, nosí na krúžky, nakupuje, z jej pohľadu potom otec za dva dni zlíže všetku smotanu – zoberie dieťa na výlet, na čo počas týždňa nebol priestor.

Naopak otcovia by radi stáli aj o bežné, nudné, obyčajné veci, nielen brať na výlety a rodinné oslavy. Dať si spolu raňajky, zahrať sa s legom, ísť do potravín, poupratovať. Plnohodnotný život nie sú len zábavky, ale aj obslužné činnosti. Otcovia by boli radi plnohodnotnými rodičmi.

Kľúčom by mohlo byť nájsť ten správny mix špeciálnych okamihov, obslužných činností a obyčajných dní. Aby sa rodičia mohli cítiť plnohodnotnými rodičmi so všetkým, čo k tomu patrí a aby ich aj deti mohli zažívať v zmesi rôznych okamihov, vďaka čomu si s obomi môžu vybudovať plnohodnotný vzťah.