Slovenská vedkyňa Michaela Musilová, známa tým, že ako veliteľka posádky viedla zatiaľ najviac simulovaných misií na Mars a Mesiac, sa pred pár týždňami vrátila z expedície z najvyššieho vrchu Antarktídy Vinson. V rámci projektu Astro Koruna Zeme sa rozhodla navštíviť najvyššiu horu na každom svetadiely. Svoje expedície priblížila verejnosti tento týždeň na tlačovej konferencii v Bratislave počas svojej krátkej návštevy Slovenska.

Štyri úspešné expedície 

V spolupráci s rôznymi inštitúciami vrátane NASA počas expedícií zbiera vzorky organizmov a materiálov na miestach, kde sú podmienky na život extrémne náročné. Zaujíma ju, aký život dokáže prežiť v takýchto podmienkach a či by podobný život mohol byť možný aj na Marse a inde vo vesmíre.

Spolupracuje aj s Univerzitou Komenského, pre ktorú na expedíciách zbiera machy a lišajníky. Univerzita potom skúma, ako sa dokážu zotaviť z extrémnych podmienok. Univerzita vo švajčiarskom Zürichu robí na členoch expedícií psychologický výskum o vývoji vzťahov v tímoch v extrémnych podmienkach.

Zatiaľ sa Michaele Musilovej podarilo uskutočniť štyri expedície. V roku 2022 na Kilimandžáro v Afrike, o rok neskôr na Aconcaguu v Južnej Amerike a vlani na horu Denali v Severnej Amerike. Nie vždy sa jej tímu podarí vyjsť až na úplný vrchol hory, ale dôležitejší je výskum, ktorý tam robí a bezpečnosť jej tímu.

Michaela Musilová pôjde na Mount Everest

V lete 2025 čaká Michaelu Musilovú piata expedícia v rámci Astro Koruna Zeme, tentokrát k najvyššej hore Ázie aj celej planéty Mount Everest. Na túto cestu, rovnako ako na predošlé, si sama zbiera finančné prostriedky prostredníctvom svojich dvoch občianskych združení, ktoré má tu na Slovensku a v Amerike. Zo získaných zdrojov pokrýva náklady na expedície.
 
Následné vyhodnocovanie vzoriek, ktoré je veľmi nákladné, jej financuje NASA. Na Everest sa chystá trasou cez Čínu a Tibet. Či sa pokúsi vystúpiť až na vrchol, bude závisieť od situácie na mieste a takisto od množstva vyzbieraných financií.

Vidí miznúť ľadovce

V rámci projektu expedícií skúma aj to, ako sa na takýchto odľahlých miestach prejavujú zmeny klímy. Spozorovala, že zmena klímy sa prejavuje viditeľne, a to najmä miznutím ľadovcov, ale napriek tomu si život dokáže nájsť cestu. Na niektorých miestach je veľké znečistenie, ale našťastie tam pôsobia rôzne tímy, ktoré znášajú dolu odpad a pomáhajú tieto miesta udržiavať v dobrom stave.
 
Počas expedícií robí Michaela Musilová rozhovory s miestnymi, aby lepšie spoznala ľudí na celom svete a rozličné kultúry. Chce vedieť, ako sa mení ich prostredie a čo môžu ľudia robiť na ochranu planéty.
 

Zapája do vedy mladých

Doktorka Michaela Musilová chodí prednášať pre študentov, aby ich inšpirovala ísť si za svojimi snami. Čaká ju turné na východnom Slovensku, kde premietne svoj dokumentárny film The boss Aconcagua z expedície na najvyššiu horu Južnej Ameriky.
 
Má rada, keď sú prednášky interaktívne a študenti sa jej pýtajú rôzne otázky, dokonca aj také, či existujú mimozemšťania, alebo, ako sa chodí vo vesmíre na toaletu. Mladých sa snaží motivovať tým, že pre nich pripravuje rôzne súťaže, napríklad Misia Mars, kde mohli vymyslieť experiment, ktorý potom zobrala so sebou na simulovanú misiu do vesmíru.
 
Vedkyňa Michaela Musilová nosí potom projekty mladých so sebou na expedície, aby sa mohli aj oni zapojiť do vedeckého výskumu. Zobrala so sebou napríklad senzor, ktorý meria rôzne ukazovatele ako UV žiarenie, tlak, teplotu. Počas misie ho otestovala a jeho vynálezcom dala spätnú väzbu, ako ho môžu vylepšiť.
 
Počas expedícií nakrúca dokumentárne filmy, aby svoju misiu priblížila verejnosti. Jej prvý dokument Hakuna Matata Kilimanjaro sa premietal na 4 kontinentoch. Druhý dokument The boss Aconcagua hovorí o tom, čo sa naučila o pobyte v takom náročnom prostredí, ako pôsobí na človeka, keď nedosiahne, čo si predstavoval, aj o prekonávaní samej seba.
 

Prekvapivé zistenia

Jej výskumný tím počas expedícií prekvapilo, aké sú prostredia pri najvyšších horách kontinentov rozdielne. “Mysleli sme si, že keď chodíme do podobných výšok a prostredí, kde je zima a podobná sopečná geológia, že tam bude viac podobných prvkov, ale každá hora je jedinečná, má rôzne typy mikróbov, inak sa adaptujú prostrediu, je tam rôzna mikroklíma,” vysvetlila vedkyňa.
 
“Na hore Aconcagua vo výške takmer 5000 metrov sme našli kvitnúce rastliny, ale nie machy a lišajníky, ktoré boli všade inde.” Antarktída bola výnimočná tým, že tam bolo veľmi náročné nájsť niečo živé. Vetry sú tam extrémne silné a akoby vysušujú kontinent. Našla tam iba veľmi jednoduché organizmy na pár veľmi špeciálnych miestach, ale inak nič biologické.
 
Dáta zo vzoriek budú vedci postupne vyhodnocovať a môžu priniesť užitočné zistenia pre prípadné misie do vesmíru.
 
Michaela Musilová na hore Aconcagua.  Foto - archív MM
 
Náročným expedíciám predchádza aj náročná príprava, ktorá pozostáva z rôznych tréningov, napríklad ako loziť po ľadových stenách, ako dýchať vo vysokých nadmorských výškach, či ako zachraňovať ľudí.
 
Chodila po kopcoch s vyše 30 kilogramovým batohom a pritom ťahala sane s hmotnosťou 30 kg. Zistila, že aj keď je to veľmi náročné, expedíciu s dobrou prípravou vie zvládnuť aj človek, ktorý nie je profesionálnym športovcom. Súčasťou je aj psychologická príprava. Veľmi jej pomohli simulované vesmírne misie, počas ktorých sa naučila rôzne zručnosti, napríklad, ako spolupracovať v tíme či ako reagovať pod tlakom.

Bude skúmať Island

V tomto roku pokračuje spolupráca vedkyne Michaely Musilovej s NASA. Oslovili ju, aby uskutočnila expedíciu na Island, lebo sa im páčil jej výskum v rámci projektu Astro Koruna Zeme po celom svete v extrémnych podmienkach a tiež, že robí osvetu o vede pre mladých ľudí.
 
Na Islande bude skúmať, aké organizmy dokážu prežiť v extrémnom prostredí, kde sa mieša sopečný materiál a ľad. “Vieme, že takéto prostredia sa nachádzajú v rôznych končinách slnečnej sústavy a snažíme sa zistiť, či by niečo podobné Islandu mohlo existovať aj na Marse a inde vo vesmíre,” hovorí Michaela Musilová o svojich plánoch na Islande.