|
Len veľmi málo žien či mužov nahlási sexuálne obťažovanie. Často aj preto, že obete nevedia, že boli obťažované. Ľudia nemusia vedieť sexuálne obťažovanie rozoznať, pretože často je zobrazované stereotypne, že atraktívnu mladú ženu obchytkáva starší šéf. V skutočnosti to nie je vždy také zjavné.
Čo je sexuálne obťažovanie
Deliacou čiarou, čo je nevhodné správanie, je to, ako sa cítime vo vnútri. Ak sa cítime nepríjemne a správanie druhého prekračuje naše hranice, ide o sexuálne obťažovanie, povedala Magdaléna Musilová, expertka v problematike sexuálneho obťažovania.
Spolu s Kristínou Gotthardovou zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI), Simonou Mikušovou, autorkou dvoch výskumov o ženách v médiách a Luciou Arbetovou, riaditeľkou hotela Vienna House Easy diskutovali na tému Sexuálne obťažovanie: Od vtipov po dotyky. Diskusiu organizovalo OZ Ženy v médiách pri webe Ženy v meste, partnerom diskusií je nemecká nadácia Friedrich Ebert Stiftung.
Expertky sa zhodli, že Slovensko na tom s mierou rozšírenosti sexuálneho obťažovania nie je horšie ako vyspelejšie krajiny. Nesúvisí to s mierou demokracie, rozdelením moci či mierou účasti žien na spravovaní krajiny. Sexuálne obťažovanie nie je doménou chudobnejších a menej rozvinutých krajín.
Potvrdzuje to skúsenosť riaditeľky hotela Vienna House Easy Lucie Arbetovej. Hotelierstvo je multikultúrne prostredie ľudí z celého sveta a klientelu tvoria aj ľudia na vysokých manažérskych pozíciách zo západných krajín.
“Mačizmus je všade, na každom leveli spoločnosti, stretávam sa s ním už 30 rokov,” hovorí Lucia Arbetová, ktorá prešla všetkými pozíciami od recepčnej až po riaditeľku hotelov na Slovensku i v Česku. Okrem toho neustále rieši obťažovanie zo strany hostí, ktorí obťažujú personál, hlavne čašníčky.
Vplyvní páchatelia sú nedoknuteľní
Problémom podľa odborníčok je, ak má páchateľ funkciu, vedomosti a skúsenosti, ktoré si spoločnosť cení. Nad jeho obťažujúcim správaním sa potom privierajú oči, aj keď je verejným tajomstvom. Napríklad v školách chýbajú profesori a docenti a prepustením problémového zamestnanca by škola mohla prísť o akreditáciu.
Podobná situácia je v médiách. V mediálnych kruhoch každý vie, kto sa dopúšťa sexuálneho obťažovania, ale nikto sa neozve, pretože ide o mediálne známych, obľúbených a rešpektovaných ľudí, povedala Simona Mikušová.
Čo je sexuálne obťažovanie:
- je konanie, ktoré obťažovaná osoba prežíva ako neželané a nechcené
- môže mať povahu verbálneho neverbálneho alebo fyzického správania
- je konanie, ktoré zasahuje alebo môže zasahovať do dôstojnosti zamestnankýň a zamestnancov na pracovisku (napr. sú nútené/í pracovať v ponižujúcom prostredí)
- je konaním, ktoré môže byť úmyslené aj neúmyselné
- je konaním, ktoré môže byť jednorázove alebo opakované
- môže sa odohrať aj mimo pracoviska v súvislosti s výkonom práce, ako napr. na teambuildingu, vianočnom večierku, na služobnej ceste alebo v online prostredí môže zahŕňať aj prejavy homofóbie a transfóbie
(Pracovisko bez sexuálneho obťažovania Ako na to? Veronika Valkovičová, Slávka Karkošková a Magdaléna Musilová)
Veľmi vypuklé je sexuálne obťažovanie v profesionálnom ženskom športe, najmä, keď trénermi a ľuďmi v podpornom tíme sú muži. Ženy sa stretávajú aj s ponižovaním a znevažovaním, napríklad vo forme komentárov, že majú veľké brucho. Osobitnou témou je sexulizovanie športovkýň v médiách, keď nie je v popredí ich športové pôsobenie, ale aké majú prsia a čo mali oblečené.
Obťažovanie v športe sa začína už malými deťmi, no neozvú sa proti nemu ani rodičia. Ak chcú, aby ich dieťa mohlo pomýšľať na športovú kariéru, radšej to v tichosti pretrpia.
Obete hovoria rečou tela
Podľa Magdalény Musilovej, expertky v problematike sexuálneho obťažovania, je objektívne veľmi ťažké sa ozvať, keď nás niekto obťažuje. Vystavujeme sa tým riziku verejného lynču, najmä keď páchateľom je verejne známa osobnosť. Páchatelia využívajú svoj vplyv a moc.
Aj keď sa nevieme voči obťažovaniu ozvať ústne, väčšinou signalizujeme neverbálne, keď niekto prekročí naše hranice. Takéto signály vieme u druhých dešifrovať a vďaka nim zistiť, že robíme niečo, čo je druhým nepríjemné a prestať s tým.
Sexuálny predátor napriek tomu vo svojom správaní pokračuje. Nemôže však povedať, že nevedel, že jeho správanie druhej strane nie je príjemné, pretože to, minimálne, neverbálne dala najavo.
Nie znamená áno
Hotelierka Lucia Arbetová pripomína, že je častým argumentom mužov, ktorým svoje nevhodné správanie obhajujú, že keď žena povie nie, myslí áno, iba chce byť mužom presviedčaná. Ona sama nemá problém sa otvorene ozvať, keď sa k nej niekto správa nevhodne, napriek tomu, sa s takým správaním stretáva opakovane.
Ženy často samé zľahčujú skúsenosti so sexuálnym obťažovaním, pretože nechcú byť v roli obete. Zároveň smerom k iným ženám hovoria, že to musia zvládnuť, veď ony to predsa zvládli tiež.
Na zmenu v správaní je podľa expertiek potrebný tlak zdola. V Česku tri študentské organizácie tlačia na to, aby sa riešilo sexuálne obťažovanie. U nás takéto iniciatívy chýbajú. Na akcie ohľadom sexuálneho obťažovania chodí málo študentov a odbory, ktoré majú na Slovensku aj tak nízke pokrytie, sa v tejto oblasti veľmi neangažujú.
Máme tlak zhora, zo strany Európskej únie, ktorá prostredníctvom smerníc zaväzuje členské štáty prijať opatrenia. Odborníčky sa zhodli, že je skvelé mať tieto smernice, ale je to niečo, čo prichádza “zhora” a preto to nemusí byť také účinné.
Snaha vytlačiť ženy z verejnosti
Dôvodom sexuálneho obťažovania je podľa výskumov snaha vytlačiť ženy z práce, z verejného priestoru. Keď sa tam necítia dobre a bezpečne, je pre nich lepšie sa stiahnuť. Obťažovanie ich navyše oberá o energiu a chuť pokračovať v práci. S čím sa ženy stretávajú?
Simona Mikušová robila v roku 2020 výskum s názvom “Prefackám ťa penisom” medzi 150 novinárkami orientovaný na ich rôzne problémy na pracovisku. Výskum pomenovala podľa vyhrážky šéfa novinárke, čo jej spraví, ak nesplní zadanú úlohu.
Vyplýva z neho, že 65 percent žien bežne zažíva sexistické vtipy a väčšine z nich sa to páči, menej mladým ženám. Mnohé obete sa neozvú a navonok sa na vtipoch zabávajú spolu s ostatnými, ale v súkromí plačú a mrzí ich, že sa ich nikto nezastal. Ženy zažívajú, že ich šéfovia oslovujú “miláčik”, komentujú im prsia, zadok, dotýkajú sa ich na pleciach a dávajú im nevhodné návrhy.
V súčasnosti pripravuje Simona Mikušová pre OZ Ženy v médiách ďalší výskum, do ktorého zapojila aj mužov. Mnoho mužov nemá skúsenosť so sexuálnym obťažovaním a iné problémy v médiách vnímajú ako dôležitejšie, preto výsledky zatiaľ nie sú také jednoznačné ako v jej prvom prieskume, do ktorého oslovila len ženy.
1 z 10 mužov zažil obťažovanie
Z iných výskumov vyplýva, že aj muži sú obeťami sexuálneho obťažovania. Zažila ho desatina mužov. Mnohí muži sa tiež cítia zle v situácii, kedy sú svedkom sexistických vtipov proti ženám. Solidarita s mužmi, ktorí zažili sexuálne obťažovanie, je veľmi nízka a sú na tom v tomto ešte horšie ako ženy. Stretávajú sa s kritikou, že sú nedostatočne mužní, až s homofóbnymi narážkami a ostatní sa im čudujú, čo im prekáža na tom, keď ich žena obťažuje.
Podľa výskumu Kristíny Gotthardovej zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce obťažovanie vnímajú citlivejšie mladé ženy. Staršie ročníky zvyknú obťažovanie bagatelizovať. Stretla sa aj s neprofesionálnym prístupom, kedy nadriadený obťažovanie riešil úplne nevhodným spôsobom. Odborníčky do mladej generácie vkladajú nádeje na zlepšenie situácie.
Diskusiu Sexuálne obťažovanie: od vtipov po dotyky moderovala Diana Fabiánová (prvá zľava). Diskutovali Magdaléna Musilová, Simona Mikušová, Kristína Gotthardová a Lucia Arbetová. Foto - ZVM
Čo by mohlo pomôcť znížiť výskyt sexuálneho obťažovania a uľahčiť situáciu obetiam? Ide o dlhodobé riešenia ako osveta, vzdelávanie a výchova. Niečo ale môžeme spraviť hneď.
Ombudsman ako dobré opatrenie
Zmeniť správanie v podnikoch by mohli pomôcť aj odbory, ktoré by mali tlačiť zamestnávateľov k vytvoreniu etických kódexov a jasných postupov na riešenie prípadov sexuálneho obťažovania.
Účinným opatrením je aj zriadenie pozície dôverníka alebo ombudsmana s tréningom v tejto oblasti, na ktorého sa možno obrátiť. Mal by to byť človek z externého prostredia.
Napríklad Slovenský olympijský a športový výbor má ombudsmana, smernicu a tiež online formulár, prostredníctvom ktorého možno nahlásiť sexuálne obťažovanie aj anonymne. Zatiaľ nemali veľa hlásení, zrejme pre krátkosť času a chýbajúcu dôveru, že sa nahlásenie dorieši v prospech obete. Všetky prípady, ktoré ľudia nahlásili, výbor riešil.
Podľa odborníčok by v menších firmách, ktoré nemajú medzinárodné zázemie alebo odbory, pomohlo aj to, keby na pracovisku na dostupnom mieste bol leták a krátka príručka. V nich by zamestnanci a zamestnankyne našli informácie, čo všetko spadá pod sexuálne obťažovanie a kam sa môžu obrátiť.
Okrem odborov môžu byť aktívni aj samotní zamestnanci. Ideálne je nájsť niekoho z manažmentu, pri kom vieme, že citlivo vníma túto tému, a prostredníctvom neho žiadať o zavedenie etického kódexu.
Pomôcť môže aj to, keď budeme otvorene hovoriť o svojich skúsenostiach, či už zlých, že v nejakej firme je človek, ktorý sexuálne obťažuje a nevedia si s ním poradiť, alebo dobrých, keď firma pristupuje k téme seriózne a profesionálne. Firmy tak môžu získať alebo stratiť na kredite a nebudú priťahovať kvalitných ľudí.
Je to diskriminácia
Ľudia, ktorí zažili sexuálne obťažovanie, sa môžu obrátiť na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré zabezpečuje dodržiavanie antidiskriminačného zákona. Podľa neho je sexuálne obťažovanie diskrimináciou a tá je protizákonná. Kompetenciu v prípade zamestnancov majú inšpektoráty práce. Obrátiť sa dá aj na Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie.
Odborníčky sa zhodli, že by pomohla kvalitná vzťahová a sexuálna výchova na školách, ktorá by v spoločnosti pomohla normalizovať, aké správanie je v poriadku a aké nie.
Čo môže urobiť každý z nás, je pýtať sa, či naše správanie nie je druhému nepríjemné a či osoba, z ktorej si kolegovia robia žarty, je s tými vtipmi naozaj v pohode.
Partnerom podujatia je:
