|
Začiatkom 20. storočia ženy u nás nemali volebné právo. Kým na rozhodovaní, moci a verejnom živote sa zúčastňovali muži, ženy boli doma a starali sa o rodinu.
V rodine Tomáša Garrigua Masaryka to bolo inak. Vzťah medzi ním a manželkou Charlottou bol založený na rovnosti a spolupráci. O domácnosť a deti sa starali spoločne. Jeho názory na ženy ďaleko predčili dobu, v ktorej žil.
Masarykovci vymenili Ameriku za Rakúsko-Uhorsko
Charlotta Garrigue sa narodila v New Yorku v roku 1850 a s budúcim manželom sa spoznala počas štúdia hudby na konzervatóriu v nemeckom Lipsku. T. G. Masaryk toto stretnutie označil za osudové, pretože rozhodlo o jeho ďalšom živote a duchovnom vývoji.
Napriek tomu, že sa poznali krátko, listom jej navrhol spoločný život. Na čas sa “Charlie”, ako ju T. G. Masaryk volal, vrátila do Ameriky. Počas písania habilitačnej práce dostal od jej otca telegram, že vypadla z voza a vážne sa zranila. Cestoval za ňou 17 dní loďou, ktorá sa počas nasledujúcej plavby potopila.
Po svadbe sa rozhodli pre život vo vtedy ešte Rakúsko-Uhorsku. Prijal aj priezvisko manželky - Garrigue.
Muž z rodiny uteká
“Zovňajškom bola krásna. Mala výbornú hlavu, lepšiu ako ja. Charakteristické je, že milovala matematiku. Túžila celý život po presnom poznaní, ale tým netrpel jej cit,” povedal o manželke T. G. Masaryk. “Robili sme všetko spolu, aj Platóna sme spolu prečítali. Celé naše manželstvo bolo spoluprácou.”
Zasadzovala sa za slobodu a demokraciu. Mnohými názormi ho inšpirovala a mala tak vplyv na vývoj dejín Československa.
V roku 1907 v prednáške Postavenie ženy v rodine a vo verejnom živote Masaryk hovoril, že keď je reč o rodine, väčšinou sa hovorí o matkách, ale málo o otcoch, hoci práve otcovia v rodinách chýbajú. Kritizoval mužov, že veľa hovoria o rodinnom živote, ale málo sa ho zúčastňujú.
“Je vlastne pravidlom, že muž z rodiny uteká. Sotva sa najedol, musí do spoločnosti kamarátov, hovorí, že si musí oddýchnuť, že potrebuje vyrazenie, osvieženie, a predsa bude stále hovoriť o rodinnom živote. Sotva prišiel domov, ide zase do nerodinného života, povedzme to priamo - do krčmy,” hovoril Masaryk a zdôrazňoval, že otcovstvo je rovnako dôležité ako materstvo.
“Hovorí sa vždy, že žena je od prírody ustanovená k tomu, aby bola matkou a materstvo sa vyhlasuje za sväté. Ja nehovorím, že nie je, ale potom aj otcovstvo je sväté a neviem, prečo by žena bola od prírody viac ustanovená byť matkou než muž otcom,” písal Masaryk.
“Obom prislúcha rovnaký podiel na rodine. Muž však preto, že je svalovo silnejší, vymyká sa tomu a hľadá potom veľmi vznešené dôvody pre to, aby práve v rodine nebol tým, čím byť má.”
Masaryk si udržiavanie žien mimo verejného života v domácnosti vysvetľoval obavou mužov, že by sa im ženy vyrovnali, že by vynikli a že by sa k nim potom museli správať s rešpektom ako k seberovným.
Alica Masarykova. Foto - archív ZVM
Postoje rodičov prevzala aj ich dcéra Alica. Bola prvou predsedníčkou Československého červeného kríža a prvou ženou, ktorá v Československu získala doktorát z histórie. Pôsobila v ženskom spolku Slávia. Venovala sa sociálnej práci, humanitárnej pomoci a boju proti alkoholizmu. Mala pokrokový postoj k výchove detí, napríklad, že chlapci sa majú v rovnakej miere zapájať do domácich prác.
Ženy mohli prvýkrát voliť
Po vzniku Československej republiky (28.10.1918) ženy v prvých parlamentných voľbách v roku 1920 uplatnili volebné právo. Zároveň do poslaneckej snemovne zvolili prvých 12 žien z 281 zvolených poslancov a tri senátorky. V tej dobe to bol v porovnaní s ostatnými krajinami pokrokový volebný zákon.
Ženy sa postupne dostávali do funkcií a povolaní, ktoré dovtedy patrili iba mužom. S rovnoprávnosťou to zďaleka nebolo ružové, ale volebné právo bolo prvým krokom k tomu, aby si ženy vybrali, kto ich bude reprezentovať a mali tak dosah na tvorbu zákonov. Paradoxne im k väčšej rovnoprávnosti pomohla aj prvá svetová vojna, vďaka ktorej ženy nastúpili na pracovné miesta po mužoch bojujúcich vo vojne.
Masaryk (prezidentom bol v čase od novembra 1918 do decembra 1935 - poz.red.) vnímal rozdiel medzi mužmi a ženami v sile svalov, nie v rozumových schopnostiach. “Čo sa týka verejného života, myslím, že je žena oprávnená zúčastniť sa všetkého verejného života, hospodárstva, politiky a vôbec všetkého,” povedal Masaryk.
Zasadzoval sa za to, aby ženy išli do politiky a tvrdil, že tam dosiaľ neboli z dôvodu, že politika je dedičstvom starého vojenstva, niečoho agresívneho, z ktorého boli ženy vylúčené a rovnaký osud mali aj v politike. “Ale kde politika má byť vedou, riadením spoločenského života, kde je mravná, tam sa aj ženy začínajú zúčastňovať politiky,” hovoril v prednáške o ženách.
Ženy sa musia snažiť viac ako muži
Masaryk upozornil na rozdiel medzi ženami a mužmi, ktorý je viditeľný aj dnes. Ženy sa v politike musia snažiť viac ako muži, pretože sú pod kritickým drobnohľadom. “Čo sa mužovi odpustí, neodpustí sa žene,” napísal Masaryk a dodal, že ženy musia investovať množstvo energie, aby sa mali neustále na pozore.
Ešte skôr, v roku 1904, teda tiež v čase Rakúsko-Uhorska, napísal Masaryk prednášku s názvom Moderný názor na ženu. Aj po 120 rokoch ho môžeme považovať za moderný. Prečo?
Kritizoval “starý názor”, podľa ktorého je žena na to, aby zabezpečila mužovi pohodlie a vychovala mu deti. Nositeľmi tohto názoru boli podľa neho náboženstvo, ale aj politika, veda, medicína či umenie.
“Muž a žena sú si rovní. Sú medzi nimi rozdiely, ale nie také, že by se mohlo hovoriť o prirodzenej nerovnosti. Rozdiel medzi nimi je fyziologický,” napísal T. G. Masaryk v prednáške Moderný názor na ženu. Ženy a muži sú si rovní rozumovo, duchovne aj mravne. Tvrdil tiež, že žena nie je fyzicky slabšia, ale jej sila je iná, než mužova.
Masaryk tvrdil, že nerovnosť medzi mužmi a ženami nie je prirodzená, ale historická a považoval ju za chybu. Moderní ľudia podľa neho potláčajú nerovnosť. Naopak zástancovia nerovnosti argumentujú chybným výkladom psychológie a sociológie a pomáhajú si rôznymi poverami.
Na prvé miesto dával Masaryk poveru, že žena má byť v domácnosti a správna gazdiná má piecť chlieb, priasť, tkať a šiť, napriek tomu, že si tovary a služby vieme zaobstarať v obchode a ženy by mohli vykonávať hodnotnejšiu prácu. Tým, že sú ženy zatvorené v domácnostiach, zužujú sa ich možnosti na verejné pôsobenie.
“Svoje ženy a dcéry odsudzujeme na úkryt v domácnosti, zužujeme ich obzor, umŕtvujeme ich energiu aj ich prirodzené nadanie,” písal v prednáške.
Ako si vysvetľuje, že ženy zatvárame doma? Poverou, že sú príliš slabé, aby odolali konkurencii tam vonku. Naopak, muži sú dostatočne zdatní obracať sa v nepriateľskom konkurenčnom prostredí natoľko, aby ženu uživili a ona už predsa nemusí byť tomuto tvrdému prostrediu vystavená. Zastával názor, že tvrdé prostredie by sme mali zlepšiť, a nie z neho ženy vylúčiť.
“Tá nemožná výchova k domácnosti, akej sa našim patricijským dcérkam teraz dostáva - trochu nemčiny, francúzštiny, brnkanie na klavír, šitie a zhromažďovanie výbavy - aké je to nepraktické, hlúpe, ponižujúce!,” rozčuľoval sa Masaryk.
Ženy by podľa neho mali mať možnosť si vybrať, čím sa chcú živiť a čomu sa chcú venovať bez toho, aby to bolo opradené rôznymi poverami.
Za poveru považoval aj ideál lásky. “Dekadentnými frázami o žene spasiteľke, o jej záhadnosti a tajuplnosti, o ochrankyni manželského krbu a podobne, zastiera sa honba po peniazoch a pohodlí, po kuchárke a milenke, po ošetrovateľke a gazdinej v jednej osobe,“ písal Masaryk v prednáške.
Ženskej otázky niet
Vymedzoval sa voči tomu, že by existovala nejaká “ženská otázka”, ktorú treba riešiť. Podľa neho je iba otázka spoločnosti.
“Muž a žena od samého počiatku kultúrneho vývoja boli spolu a vedeli všetko robiť spoločne, bola vždy vzájomnosť — každá vnútorná zmena ženy je zmenou muža a naopak. Je nesprávne mužov a ženy proti sebe stavať. Spoločnosť, národ, sú milióny mužov a žien, milióny indivíduí vzájomne spätých v celok a preto musí byť všetka starosť mužov a žien, aby tento celok bol organický.”
Pripomínal, že moderných žien a mužov je málo, preto by sa mali spájať, aby vedeli lepšie presadzovať obrodenie spoločnosti. V obrodnom procese podľa neho musíme počítať aj s chybami, ale chyby predsa robia aj muži a tiež vyznavači “starého názoru”.
