|
Zneviditeľňovanie žien v médiách je jav, na ktorý sme si zvykli, hoci pomáha udržiavať rodovú nerovnosť. Znamená, že ženy sú v médiách zastúpené málo a ak aj tam sú, tak spôsobom, ktorý ich postavenie znižuje.
Podľa Global Media Monitoring Project, ktorý monitoroval médiá zo 116 krajín v roku 2020 tvorili ženy iba 25 percent obsahu. V prieskume z roku 1995 to bolo 17 percent, čiže za 25 rokov sme sa posunuli o 8 percent.
Ženy sú nielen málo zastúpené, ale oproti mužom je rozdiel ako sú zobrazované. Častejšie v médiách vystupujú ako osoby, ktoré zdieľajú osobnú skúsenosť, a menej ako odborníčky.
Mnohé z toho zažila aj prvá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Jej bývalý hovorca Martin Strižinec hovoril na diskusii portálu Ženy v meste a OZ Ženy v médiách s názvom “Zneviditeľňovanie žien v médiách” o prezidentkinom postoji k ženským témam, aj o tom, ako ju zobrazovali médiá.
Vývoj prezidentky k feministke
Zuzana Čaputová voľby nevyhrala preto, lebo by zdôrazňovala ženskosť a ženské témy. Podľa Martina Strižinca, jej hovorcu v prezidentskom úrade, najprv ženské témy potláčala a vôbec nemala pocit, že je niečo zaujímavé na skutočnosti, že je žena. Zuzana Čaputová o sebe spočiatku hovorila, že je “právnik”, “expert”, “odborník”, “aktivista” a tieto označenia vymenila za ženské ekvivalenty až potom, ako ju na to upozornili.
Samej jej to nenapadlo a nepripadalo jej to zvláštne. Zuzanu Čaputovú sme neskôr mohli vnímať aj prostredníctvom tém, ktoré môžeme považovať za ženské, napríklad témy násilia na ženách. O to, že prezidentka tieto témy verejne komunikovala, sa najviac zaslúžila jej poradkyňa Jarmila Lajčáková.
Prezidentka si až neskôr uvedomila, že práve skutočnosť, že je žena, je pre niekoho dôležitá. Bolo to počas osobných stretnutí s verejnosťou, keď videla, ako k nej malé dievčatá vzhliadajú. Ich vzorom už nebola nejaká abstraktná princezná z hradu, ale reálna osoba. Prezidentke posielali do paláca kresby, ktoré vyjadrovali, že je pre ne inšpiráciou. Nakoniec sa aj tieto dievčatá stali inšpiráciou pre prezidentku.
Prečítajte si
Mnohí ľudia sú podľa Martina Strižinca teraz sklamaní, že prezidentka akoby nedopovedala svoj príbeh, keďže sa neuchádzala o znovuzvolenie, čo by mohlo odradiť ženy, ktoré v nej videli vzor. Podľa neho je možné, že to neskôr skúsi ďalšia žena práve vďaka tomu, že jedna žena už v úrade bola.
Navyše schopnosť vedieť, kedy odísť, u nej vníma ako výhodu, na rozdiel od mužov-politikov, ktorí nikdy nič iné ako politiku nerobili a myslia si, že bez nich to nepôjde.
Prezidentka ako módna ikona
Hovorca Martin Strižinec si spomína na prvé mesiace v paláci, kedy museli riešiť, že prezidentku v médiách zobrazovali ako módnu ikonu a riešili jej oblečenie. Hovorí, že si na to s tímom museli zvyknúť a išlo o situáciu, ktorá narušila predstavu tímu o prezidentskom úrade. Museli vyriešiť, ako sa k tejto otázke postavia.
Spočiatku sa prezidentka snažila zaujať svojím oblečením, zakladala si na tom, že je z dielne slovenských módnych návrhárov a návrháriek, snažila sa oblečením symbolizovať hodnoty. Po čase však mediálny tlak prekročil únosnú mieru a prezidentka sa rozhodla pre zmenu prístupu.
Bolo to v čase jej cesty na Ukrajinu. Odvtedy začala oblečenie recyklovať a rozlišovať naozaj dôležité príležitosti, na ktoré potrebovala novú róbu až po tie menej výnimočné, na ktoré nosila šaty opakovane. Téma prezidentkiných outfitov neskôr prestala byť pre spoločnosť a médiá zaujímavá. Ľudia si zrejme zvykli, že keď niekto reprezentuje štát na najvyššej úrovni, tak sa musí patrične obliekať.
Spochybňovali ju muži aj ženy
Pri otázke, aké témy ešte riešila prezidentka v súvislosti s tým, že je žena, si Martin Strižinec spomína na urážky v zmysle, “čo nám tu hovorí táto pani zo skládky”, ktoré by si voči mužom politici nedovolili. Stretávala sa s ponižovaním “pre neschopnosť mužov zmieriť sa s vlastnou nedostatočnosťou, preto, že ich otravovala vyžadovaním dodržiavania pravidiel, že ich vyrušovala vlastným názorom”, povedal Strižinec.
Prezidentku taktiež spochybňovali v zmysle, že jej iní píšu prejavy, lebo si ich nevie písať sama a že ju riadia z USA.
Prezidentkin hovorca sa stretol aj so spochybňovaním prezidentky zo strany žien. Občas si v dave vypočul, ako ženy hnevá, načo tam tá Zuzana Čaputová išla, radšej mala ostať doma a neboli by problémy, nemusela by sa sťažovať. Pripadalo mu to, akoby jej závideli a zrkadlili vlastnú neschopnosť, že na jej mieste nie sú ony, ale podarilo sa to nejakej inej žene.
Politologička Aneta Világi z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského vidí rozdiel medzi nadávkami, ktoré sa vo verejnom priestore a v médiách používajú voči mužom a voči ženám. Mužov častujú “klasickými” nadávkami, ženám nadávajú rôznymi novotvarmi, ktorými sa ich snažia degradovať až na dno a vyjadriť rozhorčenie, že si vôbec dovolili mať nejaký názor.
Americké voľby prehrala druhá žena
Ďalšou udalosťou, kedy bola žena v médiách viac v popredí, sú posledné americké prezidentské voľby, v ktorých Kamala Harris neuspela voči Donaldovi Trumpovi. Stala sa tak po Hillary Clinton druhou ženou, ktorú Donald Trump porazil v súboji o prezidentský úrad.
Bývalý hovorca Martin Strižinec nemá pocit, že by Kamala Harris prehrala preto, že je žena, ale pre jej zložitú situáciu a nedostatok času na riadnu kampaň, keďže kandidovala ako náhradníčka po pôvodnom kandidátovi Joeovi Bidenovi. Nemyslí si, že bolo chybou žien, že nad nimi Donald Trump vyhral, keďže podľa neho pôsobí na prvú signálnu sústavu voličov, teda na ich najnižšie pudy.
Politologička Aneta Villági (zľava), šéfredaktorka portálu Ženy v meste Miriam Zsilleová, aktivistka Katarína Cibíková a bývalý hovorca prezidentky Zuzany Čaputovej Martin Strižinec. Foto - ZVM
Kamala Harris bola podľa neho od začiatku v ťažkej pozícii a ako aktuálna viceprezidentka sa nemohla vymedziť voči úradujúcemu prezidentovi. Prehrala, hoci neurobila zásadnú chybu. Na začiatku priniesla novú iskru, nehovorila o Trumpovi zbytočné veci, ktoré už vieme, nehovorila, čo Amerike hrozí, ak vyhrá Donald Trump. Ona sa mu vysmievala a to je niečo, čo môže byť účinné.
Prezidentku už neposielali k sporáku
Politologička Aneta Világi vidí rozdiel v kampani Hillary Clintonovej, ktorá s Trumpom prehrala pred 10 rokmi. Hillary Clinton zdôrazňovala, že je žena, vyzývala ľudí, aby volili prvú ženu - prezidentku. Teraz Kamala Harris tému žien nezdôrazňovala.
Politologičke je sympatické, že Kamala Harris postavila kampaň na konkrétnych témach. Medzi nimi boli aj ženské témy, napríklad reprodukčné práva, ktoré na druhej strane nemusíme vnímať iba ako vyslovene ženskú tému, ale môže byť blízka aj mužom. Pre väčšinu spoločnosti sú ale zjavne chlebové témy dôležitejšie ako reprodukčné práva.
Aktivistka Katarína Cibíková prehru Kamaly Harris pripisuje tomu, že sa príliš sústredila na témy, ktoré riešila jej cieľová skupina namiesto chlebových tém a že nestačia krásne videá a podpora influencerov, ale mala cieliť aj na tých, ktorých hlasy nemala isté.
Kampaň Zuzany Čaputovej podľa politologičky Anety Világi v tomto pripomínala kampaň Kamaly Harris. Založila ju na témach, hodnotách a slušnosti výkonu politiky. Vtedy bola u nás iná situácia a atmosféra v spoločnosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, čo umožnilo jej víťazstvo.
Politologička Aneta Világi poukazuje na pozitívny posun v slovenskej spoločnosti napriek tomu, že v ostatných prezidentských voľbách u nás nekandidovala žiadna žena. V časoch kandidatúry prvej ženy vôbec Magdy Vášáryovej, ju posielali domov za sporák. Počas kampane Ivety Radičovej už tento postoj ustúpil do úzadia a v čase Zuzany Čaputovej túto tému nikto neriešil.
Zabrať by sme mali všetci
Pri otázke, kto by mal ohľadom zviditeľňovania žien v médiách zabrať viac, či samotné ženy - političky alebo médiá, politologička Aneta Világi hovorí, že najkľúčovejšiu rolu má podľa nej vedenie politickej strany podľa vzoru Progresívneho Slovenska, pretože vedenie má moc v tom, kto sa na akom mieste umiestni na kandidátke a tá je kľúčová. Keď už politička dostane miesto na kandidátke, záleží od nej, ako využije tento potenciál, či sa bude profilovať ako odborníčka v konkrétnej téme.
Aktivistka Katarína Cibíková si myslí, že zabrať by mali predovšetkým političky. Má zo skúsenosti pocit, že nechcú komunikovať a ak aj komunikujú, tak iba preto, aby sa mohlo povedať, že komunikovali. Chýba jej záujem z ich strany k tomu, aby sa o nich nepísalo iba ako o modelkách.
Bývalý novinár a hovorca Martin Strižinec to nevidí čierno-bielo, že iba jedna strana má hlavný diel zodpovednosti. Podľa neho celá spoločnosť rastie, svet sa mení a je to naša spoločná zodpovednosť, pri ktorej si musíme navzájom pomáhať.
Diskusia sa uskutočnila s podporou nadácie Friedrich Ebert Stiftung
