|
Marínu Gálisovú baví preklad ešte o niečo viac ako dielo samotné. Prečo si pri preklade predstavuje, ako by znel hlas autora v slovenčine? Prečo je pre ňu zločin proti ľudskosti, keby sme ju prinútili prečítať si vlastné preklady? A ako sa prekladali knihy predtým ako sme na všetko začali využívať internet? Aj o tom viac v našom podcaste, ktorý si môžete vypočuť tu:
Marína Gálisová je novinárka a prekladateľka. Jej prácu ste mohli čítať v prekladoch Duny Franka Herberta, ale aj pri prekladoch iných známych mien ako napríklad Stephena Kinga. Ako nám prezradila, rada prekladá aj začínajúcich autorov a autorky. No a jednou z nich je Louise Nealon.
Snehová vločka je pôsobivý debut talentovanej Írky, ktorý vás vráti do rokov dospievania. Je to príbeh o láske a o rodine, o depresii i radosti a dospievaní v 21. storočí. Ako sme sa však zhodli, kniha osloví aj vás, čo ste mali osemnásť rokov pred dvadsiatimi, či tridsiatimi rokmi.
Marína Gálisová o novej knihe
„Túto knihu som brala čiastočne osobne, aj keď je cezgeneračná. Ja som bola na vysokej škole dávno, ale napriek tomu som v knihe objavila veľa zo seba. Aj ja som sa na vysokej cítila ako hlavná hrdinka Debbie. Trochu stratená, mimo, mala som pocit, že všetkým všetko ide a prečo ja musím bojovať? Tieto pocity mám v živote celkom často. Potešilo ma, že to autorka Louise Nealon vedela takto vyjadriť a že nie som jediná s podobnými pocitmi,“ hovorí Marína Gálisová.
„Potom som si uvedomila, že autorka zachytáva univerzálne emócie, ktoré sa rokmi, ani technológiami nemenia. Človek vchádza do neznámeho prostredia, stáva sa niekým iným, ale zároveň si vlečie zo sebou svoje traumy. Nikdy sa nezbavíte toho, čím ste.“
Na adresu debutu Marína dodáva, že táto kniha je napísaná veľmi zrelo. „V tom zmysle, že je tam vybrúsený štýl, ako keby to ani debut nebol. V čom som cítila, že je to jej prvá kniha bol pocit sviežosti a autentickej výpovede. Doslova som mala pocit, že ku mne hovorí 18-ročná baba, veľmi podobná mne.“
Marína Gálisová Foto - Boris Németh
Osemnásťročná Debbie vyrástla na mliečnej farme štyridsať minút od Dublinu. Býva s matkou Maeve, ktorá verí, že má prorocké sny. V karavane za rohom býva ešte aj strýko Billy, ktorý pije. Hlavná hrdinka začína nový život na vysokej škole v Dubline a počas dňa strieda dva svety. Mesto, kde študuje angličtinu a vidiek, kde po škole dojí kravy.
Snehová vločka je pôsobivý debut
„Celkom zaujímavá súčasť knihy je tá, kde sa Debbie učí piť. Je to ako u nás. Kto pije nie je čudný, kto nepije je zásadne čudný. Aj u nás je problém nájsť si normálny vzťah k alkoholu. Aj keď pri Íroch mám pocit, že u nich je pitie viac spoločenské,“ pripomína jednu z téma a myšlienok knihy jej prekladateľka.
Ďalšou z tém, ktoré kniha otvára, je otázka sexuality a sebahodnoty. Aj vy si myslíte, že súčasné mladé ženy sú, alebo by mohli byť viac sebavedomé ako my štyridsiatničky či päťdesiatničky?
„Ja som mala pocit, že budú sebaisté, že budú spokojné so sebou a svojim telom, že sa nebudú ostýchať, že budú oslobodené od komplexov a tráum. No a potom som zistila, že to bola len moja ilúzia. A je to tak ako predtým. Sociálne siete „vyhajpovali“ vedomie o sebe do takých výšok, že človek si uvedomuje každý záhyb a priehlbinku na svojom tele. Potom sú viac závislí od hodnotenia druhých. To čo si myslia o sebe samých, príliš vychádza z toho, čo si myslia druhí. Aj my sme vyrastali v komplexoch, ale neboli to komplexy poháňané sociálnymi sieťami, lebo vtedy neexistovali, “ uzatvára Marína.
Autorka Louise Nealon sa v knihe pohráva so snehovými vločkami. A nielen preto, lebo sa tak hovorí jednej generácií.
„ V anglicky hovoriacom svete sa bežne mladým doslova nadáva do snehových vločiek. Vy ste také citlivky, chúdence, čo sa večne ľutujete. Aj mne sa asi stalo, že som to doma povedala svojim dcéram. A pritom sú to inteligentné, silné, mladé ženy. Ale niekedy sa prejavia takýmto spôsobom a ja mám pocit, že ja som také problémy v ich veku neriešila. Potom si však uvedomím, že ja som to nemusela riešiť. Na nich sa toho valí obrovské množstvo. Áno, ja som vyrastala v komunizme, čo som brala ako mentálny a aj fyzický útlak, lebo našu rodinu nepustili ani len do Juhoslávie. Doma sme mali slobodné prostredie, ale zároveň som vedela, že inde to tak nie je a strašne som to prežívala. Ja totiž veľmi nenávidím obmedzovanie a keď mi stále niekto hovorí, čo si mám myslieť. Toto bola moja bariéra, ale tieto tzv. „snehové vločky“ majú strašné množstvo iných bariér, ktoré musia znášať a stále sú to len dospievajúci ľudia čo sa formujú. Mali by sme byť voči nim tolerantnejší. A ja by som sa na ne nemala pozerať spôsobom, čo všetko ešte nevedia, ale naopak - čo všetko už vedia.“
Marína Gálisová sa považuje za feministku. Akú literatúru odporúča svojim dcéram? Ktoré momenty, témy a problémy z knihy ju najviac zasiahli? Prečo je pre ňu relaxom a potešením, keď môže preložiť dobrú detektívku a prečo ich prekladá priamo popri čítaní? Dozviete sa v našom podcaste.
V najbližšej dobe vám prinesieme aj rozhovor s autorkou knihy Snehová vločka Louise Nealon.
