|
Ako vážne je búšenie srdca pred zaspávaním a ako covid ovplyvňuje naše srdcovo-cievne zdravie? Aj na to sme sa spýtali MUDr. Silvia Mišíková, PhD., MPH, primárky arytmologického oddelenia I. Kardiologickej kliniky VÚSCH v Košiciach.
Ak by ste mali vybrať len jednu z vecí, ktorými v dnešnej dobe najviac škodíme svojmu srdcu, čo by to bolo?
“Za najviac škodlivý považujem inaktívny spôsob života. Žiaľ, ročná izolácia a uzavretosť v domácich podmienkach tento problém u mnohých znásobila. Nedostatok pohybu a nadmerný príjem jedla sú najväčším problémom, a to nielen pre srdcovo-cievny aparát.”
Je známe, že do menopauzy nás pred infarktom srdca chránia ženské pohlavné hormóny. Ako funguje táto ochrana a do akej miery sa na ňu možno spoliehať?
“Je dokázané, že ženský organizmus vo fertilnom veku je chránený do značnej miery pred akútnym infarktom myokardu (myokard = srdcový sval), ale nielen pred ním. Zariadila to tak evolúcia, pretože ženy sú zodpovedné za reprodukciu rodu. Avšak v súčasnej dobe sa to mení. Je potrebné si uvedomiť, že ľudstvo už dlhšie žije v istých štandardných podmienkach, ľudia nebojujú o prežitie ako v minulosti, čo sa odráža aj na ľudskom organizme. Kým pred 30-mi rokmi sa akútny infarkt v tejto vekovej skupine žien vôbec nevyskytoval, dnes sa infarkty vyskytujú aj u 30 -ročných žien, ale je to skôr výnimočné. Podieľa sa na tom fajčenie, stres a ako som už spomínala nedostatok pohybu.”
Hovorí sa, že u žien sa infarkt často prejavuje trochu inak, než u mužov - napríklad cez brušné bolesti, prípadne bolesti ruky a sánky, nadmernú únavu, čo si s infarktom tak rýchlo nespojíme. Je to naozaj pravda? A teda aké všetky príznaky môžu byť spojené s infarktom a mali by sme pri nich hneď volať lekára?
“Je to veľmi individuálne. Skôr si myslím, že mladé, doteraz zdravé ženy ani nepomyslia na to, že by spomínané ťažkosti mohli byť prejavom infarktu myokardu. Pripisujú to zažívacím ťažkostiam alebo bolestiam chrbtice. Ťažkosti závisia od rozsahu postihnutého riečiska myokardu, od lokalizácie ako aj od tolerancie bolesti. Preto, ak sa vyskytnú ťažkosti, ktoré doteraz žena nemala, je lepšie vyhľadať lekára. EKG a vyšetrenie krvi dajú jasnú odpoveď.”
MUDr. Silvia Mišíková. Foto - archív SM
Sú nejaké príznaky, ktoré by nás mohli upozorniť na to, že so srdcom sa niečo deje a môže to skončiť zle? Niečo, čo sa môže objaviť pár týždňov alebo pár dní, či len pár hodín pred samotným infarktom?
“Môže to byť prechodný tlak na hrudníku, ktorý sa dostavuje počas námahy.”
Kedysi sme infarkt vnímali ako „konečnú“, dnes čoraz viac ľudí prežije. Je to dané najmä lepšou liečbou? Alebo čo rozhoduje o prežití človeka, keď dostane infarkt?
“Ak by som porovnala liečbu infarktu v čase, keď som začínala a v súčasnosti, tak je úplne odlišná. Spomínam si na slová môjho otca, ktorý bol internistom a pracoval na klinike: „Pacient s infarktom buď prežil alebo v krátkom časovom období zomrel...“, záviselo to od zdatnosti daného jedinca a rozsahu postihnutia srdca. Dnes presne vieme, čo je príčinou a vieme ju aj kauzálne liečiť. Na Slovensku máme dobre zvládnutý program akútneho riešenia infarktu myokardu. Aj z odľahlých častí Slovenska sa môže pacient s akútnym infarktom dostať do špecializovaného centra do 2-3 hodín, kde podstúpi koronarografické vyšetrenie, teda kontrastné röntgenologické vyšetrenie koronárnych tepien zásobujúcich srdce, a otvorenie uzavretej cievy. Práve rýchlosť otvorenia uzavretej cievy pomocou katétrov alebo aplikáciou špeciálnych liekov rozhoduje o záchrane srdcového svalu a tým aj o prežívaní človeka a kvalite jeho života.”
Stále najviac zomierame na choroby srdca a ciev. Je nejaké srdcové ochorenie, ktoré sa primárne týka žien?
“U žien sa častejšie vyskytujú niektoré poruchy rytmu, aj tzv. „tako-tsubo“ kardiomyopatia, ktorá spočiatku imituje infarkt, ale cievy pritom nie sú postihnuté. Vyskytuje sa podstatne častejšie u žien po silnom psychickom strese, má ale dobrú prognózu.”
Keď máme vysoký tlak alebo zrýchlený tep, či nás bolí na hrudi, utekáme k lekárovi, lebo sa bojíme, že ide práve o srdce. No aké sú všeobecné príznaky ochorení srdca, ktoré najviac prehliadame, pretože netušíme, že môžu súvisieť so srdcom?
“Ochorenie srdca sa môže prejaviť aj celkovou slabosťou, nevýkonnosťou a dýchavičnosťou. Pacient pritom nemusí mať zrýchlený pulz, prípadne ho má, ale ho nevníma a nemusí mať ani bolesti na hrudníku (týka sa to predovšetkým diabetikov).”
Vy sa špecializujete na arytmie. Prečo ste sa rozhodli práve pre túto oblasť, čím sú pre vás ako odborníčku arytmie zaujímavé?
“Poruchy rytmu sú pre mňa zaujímavé skutočnosťou, že mnohokrát ide o meniaci sa stav. Jedna arytmia môže prechádzať do druhej a vyžaduje si analýzu intrakardiálneho EKG, teda snímanie EKG priamo z dutín srdca pomocou špeciálnych katétrov. Zaujímavé sú aj preto, lebo mnohé vieme úplne odstrániť a tým zbaviť pacienta ťažkostí.”
Čo sa deje pri srdcovej arytmii a ako sa prejavuje?
“Arytmia je veľmi široký pojem. Arytmie rozdeľujeme na tachyarytmie, keď srdce pracuje neprimerane rýchlo, a bradyarytmie, keď, naopak, srdce pracuje neprimerane pomaly. Neprimerane hovorím preto, lebo frekvencia srdca závisí od aktuálnej činnosti a celkového stavu jedinca.”
Dá sa povedať, čo je nebezpečnejšie – zrýchlený srdcový rytmu, alebo spomalený?
“Na to sa nedá odpovedať jednou vetou. Veľmi rýchla, ale aj veľmi pomalá frekvencia môžu byť život ohrozujúce. Závisí to od typu poruchy rytmu, ako aj od celkového stavu myokardu u daného jedinca.”
Vieme, čo je najčastejšou príčinou zrýchleného alebo spomaleného srdcového rytmu?
“U zdravého jedinca frekvencia srdca odráža aktuálnu fyzickú a psychickú aktivitu. U pacientov to závisí od konkrétneho ochorenia. Stručne možno povedať, že napríklad spomalený srdcový rytmus u starších ľudí býva v dôsledku fibrotických zmien vodivého aparátu, t. j. vodivý systém sa mení v dôsledku veku a spomalí sa do tej miery, že pulzová frekvencia je pre daného jedinca nedostačujúca.”
Kedy je náš srdcový rytmus prirodzene rýchlejší alebo pomalší a neznamená to žiadnu anomáliu? Mňa napríklad prekvapilo, že keď sme v rodine mali covid a merali sme si nasýtenie krvi kyslíkom, oxymeter nám často ukazoval zrýchlený tep. Vraj, keď telo bojuje s infekciou, je to bežné.
“Ako som spomínala, závisí to od aktuálnych okolností. Pri akomkoľvek psychickom strese alebo pri fyzickej aktivite, stúpa pulzová frekvencia v dôsledku aktivácie sympatikového nervového systému. Zvýšená teplota je rovnako stresová situácia pre organizmus a preto stúpa pulzová frekvencia. Je to normálna reakcia organizmu na záťaž.”
Odporúčate sledovať si tep srdca? A prípadne ako sa môže líšiť tep ľudí z rôznych skupín - napríklad ženy verzus muži či športovci verzus neaktívni ľudia?
“Je všeobecne známe, že čím je jedinec fyzicky zdatnejší, tým býva pulzová frekvencia nižšia. Ženy majú pulzovú frekvenciu o niečo vyššiu ako muži. Ak má niekto isté ťažkosti, poruchy rytmu alebo sa intenzívne venuje športu, je vhodné si pulz sledovať, ale inak nie som zástancom prísneho sledovania tepu srdca. Máme pacientov, ktorí si veľmi precízne merajú pulzovú frekvenciu aj tlak krvi niekoľkokrát denne a aj minimálnu výchylku od pomyselného normálnu konzultujú s lekárom, čo v konečnom dôsledku pre nich predstavuje ďalší stres.”
Prečítajte si
Ženy sa často sťažujú na búšenie srdca. Mnohé ho majú najmä tesne pred zaspávaním. Traduje sa, že to môže súvisieť aj s blížiacou sa menopauzou a väčšina žien to tým pádom vôbec nerieši. Mali by sme zájsť k lekárovi aj s občasným nočným búšením srdca, alebo je to naozaj nepodstatné, prípadne kedy to začína byť problém?
“S nástupom menopauzy majú ženy viaceré ťažkosti a jedným z nich je skutočne búšenie srdca. Svojim pacientkam radím sledovať si frekvenciu, ale aj pravidelnosť úderov srdca. Ak pulzová frekvencia neprevyšuje 100-120 úderov za minútu, vo väčšine prípadov nejde o poruchu rytmu, väčšinou je rytmus správny, len zrýchlený. Ak sú údery srdca nepravidelné, vždy je potrebné navštíviť lekára.”
Využívame dostatočne preventívne prehliadky, ktoré by nás mohli upozorniť na problémy so srdcom? Napríklad po 40tke je súčasťou preventívky okrem merania tlaku srdca aj EKG. Zachytia tieto preventívky ochorenia srdca na začiatku, alebo je to skôr o tom, že hasíme problém, až keď sa rozvinie naplno a človek skončí v nemocnici po infarkte alebo kolapsovom stave?
“Preventívne prehliadky považujem za nesmierne dôležité. U mnohých pacientov zachytili fibriláciu predsiení, ktorú oni vôbec nevnímali a nemali žiadne ťažkosti. Ide o poruchu rytmu, o ktorej sa v súčasnosti veľa hovorí, na ktorú sa snažíme ľudí upozorniť, pretože je spojená s rizikom tvorby trombov (zrazenín) v dutine ľavej predsiene a tie predstavujú riziko cievnej mozgovej príhody. Ak sa porucha rytmu na EKG nezachytí, ale lekár má nepriame indície, je možné využiť aj dlhodobé EKG monitorovanie. Niektoré zmeny na EKG nás môžu upozorniť aj na iné skutočnosti, napríklad ischémiu, čo je nedostatočné prekrvenie myokardu alebo hypertrofiu myokardu (zhrubnutie stien ľavej komory).”
MUDr. Silvia Mišíková. Foto - archív SM
Ako pandémia covidu ovplyvnila naše srdcia? Napríklad už len to, že sme sa menej hýbali a viac sme sedeli doma, že nás covid aj opatrenia proti nemu stresovali, že sme sa možno horšie stravovali? Prípadne aj fakt, že sa odložili niektoré vyšetrenia aj operácie?
“Všetko, čo ste vymenovali, sa určite odohralo a neprispelo to k dobrému stavu srdcovo-cievneho aparátu u mnohých jedincov. Avšak na druhej strane, počas pandémie sme mali povolený len pobyt v prírode, významne sa zvýšila turistika ako aj počet cyklistov. Pravdou je aj skutočnosť, že viac ako rok neprebiehali preventívne prehliadky v štandardnom režime. Mnohí pacienti zo strachu pred zvýšeným rizikom nákazy radšej neprišli na vyšetrenie, aj keď mali isté ťažkosti. Sú popísané aj prípady, ktoré sa skončili smrťou len preto, lebo sa pacient bál ísť do nemocnice. V konečnom dôsledku sú títo pacienti nepriamymi obeťami pandémie.”
A ako ovplyvnil naše srdcia samotný covid? O vírusoch je známe, že neraz zanechávajú poškodené srdce (napr. aj vírus chrípky). Útočí aj covid na srdce? Navyše, o covide je známe, že prispieva aj k tvorbe zrazenín, ktoré môžu upchať cievy vedúce do srdca...
“Vírus chrípky môže spôsobiť poškodenie srdcového svalu, ide o tzv. dilatačnú kardiomyopatiu, ktorá je charakteristická zväčšením dutiny ľavej komory. Táto sa môže objaviť aj v prípade koronavírusovej infekcie. V našom ústave sme však doteraz takýto prípad nezaznamenali. Evidovali sme ale viacero pacientov, ktorí s odstupom niekoľkých týždňov po prekonaní infekcie mali poruchu rytmu v zmysle bradykardie. Stav si vyžiadal implantáciu kardiostimulátora. Čo sa týka krvných zrazenín, na toto riziko sa myslí u všetkých hospitalizovaných pacientov s koronavírusovou infekciou a dostávajú príslušnú liečbu.”
Najmä ženy v rámci prevencie často užívajú rôzne výživové doplnky. V prípade srdca reklama najviac odporúča rybí olej alebo teda omega 3-mastné kyseliny, koenzým Q10, magnézium a rôzne čaje či bylinkové prípravky na čistenie ciev a proti cholesterolu. Skutočne niečo z toho zaberá ako prevencia?
“Všetko, čo ste vymenovali, má svoj význam a do istej miery pôsobí priaznivo na kardiovaskulárny aparát. V niektorých prípadoch však platí, „ak nepomôže, tak nepoškodí“. Je potrebné ich užívať s mierou a nepodľahnúť mnohokrát nie úplne adekvátnej reklame.”
Mám 48 rokov, množstvo plánov a decká, ktoré ma ešte budú potrebovať. Ako sa mám starať o svoje srdce a celkovo srdcovo-cievny systém, aby ma neskolil infarkt už krátko po 50tke? Čo môže byť v tejto prevencii rozhodujúce?
“Odpoveď je veľmi jednoduchá: adekvátna a pravidelná, podotýkam pravidelná fyzická aktivita (najvhodnejšia je turistika, beh, plávanie, cyklistika...), neprejedanie sa a preventívne prehliadky. Ak to všetko splníme, tak ostáva len veriť, že sme zdedili aj dobrú genetickú výbavu.”
