|
Jarmila Lajčáková-Hargašová (58) bola prvou ženou, ktorá moderovala športové spravodajstvo v televízii Markíza, neskôr pôsobila vo verejnoprávnej RTVS, kde mala aj vlastnú talkshow V dobrej spoločnosti. Tú v roku 2019 zrušili. Moderovala Nočné lampy v rokoch 2000 – 2002 na Markíze, v roku 2007 retroshow Hit storočia a následne show Môj najmilší hit na STV. Do septembra 2011 bola moderátorkou Správ verejnoprávnej RTVS. V posledných rokoch moderuje rôzne spoločenské akcie. S manželom a diplomatom Miroslavom Lajčákom majú dve dcéry, už je aj dvojnásobnou babkou.
Napriek tomu, že si nemala okolo seba nijaké škandáliky typické pre mediálne prostredie, stala si sa jednou z najobľúbenejších moderátoriek. Aký cieľ si mala po maturite?
"Hneď v úvode podotýkam, že som maturovala v roku 1985. Veľmi som túžila študovať žurnalistiku, čo v tom čase nebolo jednoduché. Na Slovensku existovala jedna katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK a prijímali asi 20 študentov. Navyše, mojím detským snom bolo venovať sa športovej žurnalistike. Vtedy som poznala len jedinú športovú reportérku, ktorá pracovala v rozhlase, na televíznej obrazovke išlo o výhradne mužskú záležitosť. Napriek tomu som sa rozhodla, že to skúsim a bolo mi dopriate."
Nie každý partner zvláda, ak má doma ženu s tak populárnou profesiou. Stalo sa ti, že si o nejaké svoje predsavzatie musela doma bojovať?
"Nie, nestalo. S manželom sme sa stretli už v čase, keď som v Markíze moderovala Športové noviny aj množstvo iných relácií, mala som vlastnú talk show, takže dobre vedel, koho si berie. Moja práca sa odohrávala pred očami verejnosti, zatiaľ čo práca diplomata v zákulisí. Preto som začala byť veľmi opatrná v súvislosti so svojimi mediálnymi výstupmi. Dodnes nemám žiadnu sociálnu sieť, veľmi som obmedzila rozhovory, čím som staršia, tým viac si strážim svoje súkromie."
I keď v živote nasleduješ svojho diplomatického manžela, všímam si, že prácu si celkom neodložila na bok. Musíš svoj „kšeft“ oznamovať nejako špeciálne? Myslím tým, či používaš nejaké „babské“ triky na to, aby si sa nedostala do konfliktu s manželom?
"V súvislosti s mojou prácou sme sa do konfliktu nikdy nedostali. Skôr naopak, boli sme jeden druhému radcami. V čase, keď už bol ministrom, som sa s ním občas poradila, pokiaľ išlo o „kšefty“ ako hovoríš, či je alebo nie je vhodné, aby som ponuku prijala. Problémom bolo skôr to, že som bola moderátorkou Správ STV. A to niektorým prekážalo pre údajný konflikt záujmov. Áno, vtedy som to považovala za nespravodlivé, lebo moderátor spravodajstva nerozhoduje o jeho obsahu. S odstupom času však cítim, že sa to udialo v môj prospech. Čím viac som vedela o zákulisí domácej či zahraničnej politiky, tým viac som si uvedomovala, že informácie, ktoré prezentujem, nie sú v súlade s mojím vlastným poznaním a že by som išla sama proti sebe."
Si ambiciózna, úspešná. Ako vnímaš manželstvo? Nie je to ustanovizeň, ktorá žene prekáža naplno rozvinúť svoju profesionálnu osobnosť?
"Ambiciózna som bola na začiatku svojej pracovnej kariéry. Vyrastala som vo veľmi skromných pomeroch a myslela som si, že úspech v práci a s tým spojené finančné ohodnotenie mi prinesú krajší, šťastnejší život. Keď prišiel „úspech“ v podobe množstva pracovných ponúk, rôznych ocenení, zistila som, že som vlastne nešťastná. A že to všetko rada vymením za harmonický rodinný život, za ďalšie dieťa a svoj ústup z pracovných pozícií som neoľutovala. Manželstvo vnímam ako posvätnú inštitúciu a zatiaľ som ju nespochybnila. Nič na tom nemení ani fakt, že naša generácia žien toho mala na pleciach podstatne viac pokiaľ ide o starostlivosť o rodinu. V súčasnosti vidno, že muži participujú oveľa výraznejšie."
Stalo sa ti, že si sa musela niečoho pracovného aj kvôli nevôli manžela vzdať?
"Kvôli nevôli manžela určite nie. Skôr kvôli nevôli okolia. Zvlášť v období, keď bol ministrom, ma niektorí chceli spájať s politikou a z tohto dôvodu ma neangažovali. Beriem to ako fakt, nehnevám sa. Manželova práca bola viackrát dôvodom, že som odišla do zahraničia a načas som sa vzdala práce. Prioritou pre mňa bolo, aby sme ako rodina boli spolu, pre dievčatá to bola vzácna skúsenosť."
Je niečo, čo ti na práci manžela prekáža...
"Na úvod si zamudrujem, že vždy, ale naozaj vždy, má minca dve strany. Prekáža mi určite to, že je s nami málo. Pre pracovnú vyťaženosť, množstvo času v zahraničí, som na väčšinu záležitostí týkajúcich sa detí, domácnosti a celkovo života rodiny bola sama. Zvykla som hovoriť, že manžel rieši svetový mier a ja všetko ostatné. Manžel k tomu s úsmevom dodáva, že naša domácnosť je v oveľa lepšej kondícii ako svetový mier.
Ťažko som tiež znášala, keď bola dcéra pre manželovu pozíciu neraz terčom nevhodných poznámok nielen spolužiakov, ale aj učiteľov. V období puberty to nebolo ľahké, ale som presvedčená, že vďaka tejto skúsenosti z nej vyrástla mladá dáma, ktorá si vždy zastane svoj postoj a nemá problém ísť proti prúdu.
Počas manželovho pôsobenia na medzinárodných postoch som zažila situácie, keď som napríklad mohla vyraziť do škôlky až po tom, čo mi policajti detektorom skontrolovali auto alebo sme sa pohybovali s ochrankou so samopalom v kufri. Na druhej strane som zažila množstvo stretnutí s výnimočnými osobnosťami po celom svete, možnosť nahliadnuť do zákulisia svetovej politiky a diplomacie."
Si tá, čo zabezpečuje chod celej rodiny, stará sa o domácnosť a okrem toho stíha aj svoju prácu?
"Vždy to tak bolo. Nesťažujem sa, aj keď by som často väčšiu pomoc prijala. Bolo to však vždy moje rozhodnutie a keby som dala najavo, že nevládzem, možno by v pracovnom tempe poľavil manžel. S odstupom viem, že som často išla až niekde za svoje limity. Poučila som sa a teraz už nemá zmysel to analyzovať."
Čo v domácnosti nerobíš rada, ale aj napriek tomu to nevzdáš?
"Úprimne, neviem. Zrejme je to len otázka miery. Keď je niečoho veľa, frflem. Napríklad psej srsti po celom byte. Ale neznamená to, že nemám rada psa."
Čo považuješ za najväčší pracovný úspech?
"Že som mala možnosť robiť to, čo mi robilo veľkú radosť. Napríklad talk show Nočné lampy v Markíze alebo cyklus dokumentárnych rozhovorov V dobrej spoločnosti pre RTVS."
Sú vo vašom manželskom živote chvíle, kedy máš pocit, že musíš ustupovať?
"Manželstvo je určite aj o tolerancii a rešpekte. Ustúpila som veľakrát, ale nie s pocitom, že som prehrala. A som presvedčená, že aj môj manžel. Napokon, keď človek ustúpi, zvyčajne získa nadhľad."
Čo by si pre svojho partnera neurobila nikdy...
"Nepamätám si, že by som niekedy toto slovíčko v našom vzťahu musela použiť. Myslím, že už samotným vyslovením slova NIKDY šteklíme Boha, aby nám podobnú situáciu priniesol do života."
