Chcela som, aby bol môj prvý tohtoročný stĺpček oslavou ženstva. Chcela som písať o tom, aké sme všetky skvelé a ako robíme, čo môžeme….potom mi ale trklo, že to sa snažím skoro každý týždeň a denno-denne sa stretávam so ženami, ktoré tento boj prehrávajú.

Sme bičované nielen očakávaniami ostatných, ale aj svojimi vlastnými… veľmi sa nám nedarí a, samozrejme, aj vieme, že je to preto, lebo zlyhávame….rozhodla som sa teda, že vám svoj novoročný stĺpček poskladám z krátkych príkladov zo života.

Správať sa ako správna žena

Rozoberieme si ich tu spolu pekne polopatisticky a možno sa nám podarí nájsť aj odpoveď na večnú a mystickú otázku…kedy sa už konečne začneš správať ako pravá žena? Túto otázku som počula vo svojom živote tak často, že by jeden mal pocit, že to už musím vedieť…niekedy mám vďaka nej pocit, že by možno stačilo, aby som začala robiť všetko naopak…

V mojej izbe bol vždy najväčší bordel, ani bitka, ani dohováranie nepomáhalo…takto sa predsa žena nespráva. Ale moja kamoška Renátka mala v izbe vždy poriadok ako vo výlohe. Keď by ste otvorili jej skrinku, komínky by ste mohli premerať pravítkom, nákup bol vždy naukladaný v košíku jak tetris a navarené minimálne dve teplé jedlá denne.

Povedali by ste si, wow, tak tak sa správa pravá žena. Ale Renátka mala okrem domácnosti na starosti deti a manžela. Dve roboty, večera, úlohy s deťmi, upratať byt a čuduj sa svete, nechcelo sa jej vždy ticho poležať, kým si manžel na nej vybaví svoje. Aj sa mu raz posťažovala, že by možno ten sex mala rada, keby to bolo príjemné aj pre ňu….vypočula si, že sa takto žena nespráva a on si zobral za manželku slušnú ženu a nie k…u!

Renátka hľadala odpovede na svoje otázky na dne fľaše a pohoršený manžel je dnes už vdovcom….

Nie každý príbeh sa však končí tak tragicky, Janka sa vydala z veľkej lásky a vždy chcela veľkú rodinu. Mala síce rozbehnutú kariéru, ale žena sa má vydať a mať deti. Janka bola prekrásna nevesta, manželstvo ako zo žurnálu, hneď po prvom svišťovi sa narodil druhý a milá Janka od rána do večera lietala okolo detí.

Sex tam problém nebol. Manžel s ňou totiž nechcel spávať, po deťoch sa úplne vykašľala na to, ako vyzerá. On si bral sexy blondínku a nie upachtenú maminu, takto sa predsa žena správať nemá. Raz pri víne sme sa ju pokúšali motivovať k životu, sebavedomie na nule, celkom slušne rozbehnutá depresia, nevedela, čo robí zle, len vedela, že takto sa pravá žena nechová.

Príbehy žien

Katka presne vedela, v čom je problém….nie je tak bezcitná, aby jej to povedala do tváre, ale cestou domov sa priznala, že nechápe, prečo sa Jana tak ponáhľala s tými deťmi. Jasné, že nestíha...

Katka deti nemala, mala muža, kariéru, auto, dovolenky a vyzerala vždy jak z módneho časopisu….manžel síce nemal až tak dobrú kariéru, jej príjem ich bohate uživil oboch, nebránilo mu to však v tom, aby jej občas po večeroch pripomenul, že sa takto pravá žena nemá správať a mali by mať deti… Ten tlak pozná skoro každá z nás.

Petra sa mu podvolila, porodila manželovi dve krásne dcéry, čo čert nechcel, jedna z nich nebola úplne zdravá. A Peťka väčšinu času trávila u lekárky, alebo na internete, študovaním informácií, ktoré k dcérinej liečbe potrebovala. Stravu jej musela na kompletku pripravovať doma, stres spôsobil, že pribrala a to, že manžel odchádza, sa dozvedela, až keď sa sťahoval k svojej tehotnej milenke…dôvod? Nesprávala sa ako žena!

Nedávno som na oslave narodenín inej kamošky zažila šialenú situáciu. Bola tam jej matka a prišiel aj jej otec. S manželkou číslo tri, o pár rokov mladšou ako dcérenka. Rodičia to majú dávno vyriešené, čo mi odvalilo dekel bola debata dvoch adolescentných bratrancov…videl si toho frajera?!? Toto raz chcem aj ja, taký starý a taká žena, ten chlap je boh!

Pozrela som sa smutne na jej mamu, ktorá ju väčšinu života vychovávala sama a uvedomila som si, že je to všetko úplne jedno!!!

Nikdy sa nemôžeme správať ako pravé ženy! Čokoľvek urobíme, niekto to ofrfle….nič také ako dokonalá žena neexistuje….hocičo urobíme, niekto nás za to bude neznášať a odsudzovať…možno je načase, aby sme sa na to vykašľali a začali žiť tak, ako to vyhovuje nám.

Jednou vecou som si totižto stopercentne istá…pravá či nepravá, každá z nás si zaslúži byť šťastná…tak to skúsme znova aj v roku 2024!