Hedy Lamarr ako jedinej herečke udelili v USA čestné uznanie za rozvoj elektrotechniky (+podcast)

Každý ma vnímal ako peknú tváričku s ohybným telom. Pre verejnosť som nikdy nebola Hedy Kieslerovou, ambicióznou vedkyňou, zvedavou mysliteľkou a židovkou, hovorí o sebe Hedy Lamarr v knihe Jediná žena v miestnosti.

Hedy Lamarr je jedinou herečkou, ktorej v USA udelili čestné uznanie za rozvoj elektrotechniky. Foto - wikipedia.org

Hedy Kiesler, známejšia pod hereckým menom Hedy Lamarr, bola jednou z najvýznamnejších herečiek 20. storočia. Narodila sa v roku 1914 vo Viedni ako Hedwig Eva Maria Kiesler. Mama bola pianistka, otec bankár. Svoju prvú filmovú rolu dostala už ako 16-ročná.

Neskôr si ju všimol šéf spoločnosti Metro-Goldwyn-Mayer (MGM) L. B. Mayer, vymyslel jej spomínané umelecké meno a stala sa z nej hviezda filmového plátna, označovaná za jednu z najatraktívnejších filmových herečiek.

A to nie je všetko. Zaslúžila sa o rozvoj elektrotechniky, keď vynašla spôsob ako na diaľku ovládať torpéda. Vynález našiel uplatnenie až omnoho neskôr a dnes je nezastupiteľný v oblasti bezdrôtovej komunikácie.

Hedy Lamarr alebo skutočná Hedwig

Asi takto nejako by znel povrchný a skutočne jednoduchý príbeh ženy, ktorá však nebola povrchnou a jej život v žiadnom prípade nebol jednoduchý. Bol komplikovaný a plný paradoxov. Aká teda bola Hedy Lamarr?

Prečo si žena židovského pôvodu zoberie za manžela zbrojárskeho magnáta Fritza Mandla s pochybnou povesťou, ktorý otvorene podporuje talianskych a rakúskych fašistov? Prečo chce krásna a úspešná žena označovaná za jednu z najlepších herečiek svojej doby pomáhať americkému námorníctvu a vymyslí pre nich systém použiteľný pri navádzaní torpéd? Je za tým len obyčajná nezištná pomoc alebo niečo viac?

Ak sa vám do rúk dostane kniha americkej spisovateľky Marie Benedict – Jediná žena v miestnosti, určite budete chcieť vedieť o tejto žene viac! Nielen to, že bola asi jedinou herečkou v histórií, ktorej v Spojených štátoch udelili čestné uznanie za zásluhy o rozvoj elektrotechniky a že ako prvá herečka v dejinách kinematografie sa vo filme objavila nahá.

Budete chcieť vedieť, čo ju k tomu viedlo. Kniha zachytáva deväť rokov potom ako nakrútila film Extáza, ktorú niektoré krajiny zakázali a iné vystrihli scény, kde bola nahá. Budete chcieť pochopiť jej život plný paradoxov.

Film českého režiséra Gustava Machatého Extáza jej priniesol slávu, ale aj veľké problémy a tu niekde sa začína aj príbeh knihy Jediná žena v miestnosti. Zachytáva roky 1933 až 1942. Hedy sa dostáva na divadelné dosky a snaží sa vylepšiť si reputáciu postavou cisárovnej Sissi.

„Ako som si len želala, aby ma ocko dnes večer videl vystupovať! Keby bol sám svedkom diváckeho obdivu, možno by to pomohlo zmyť škvrnu, ktorá sa so mnou niesla od chúlostivej roly vo filme Extáza – roly, na ktorú som zúfalo túžila zabudnúť.“

Victor Mature a Hedy Lamarr vo filme Samson and Delilah z roku 1949. Foto - wikipedia.org

Film jej priniesol slávu a aj prvého manžela, ktorý bol však chorobne žiarlivý a vraj z celého sveta skupoval kópie tohto filmu, aby jeho manželku už nikto okrem neho nevidel nahú. Hedy svoje účinkovanie vo filme vnímala ako prijateľné a v súlade s umeleckou citlivosťou filmu, ale asi len do momentu, kým na ňu verejnosť spolu s jej rodičmi nezareagovala šokovaným zdesením.

Marie Benedict dokonca v knihe opisuje situáciu, keď Hedy tancuje s Mussolinim a ten sa priznáva, že potom ako ju videl v tomto filme, by ju chcel „lepšie spoznať“.

Život plný paradoxov

Všetko spomínané vyznieva skutočne paradoxne vzhľadom na jej židovský pôvod. Autorka knihy nie je určite jediná, ktorá aj z tohto dôvodu riešila, prečo sa krásne mladé dievča na začiatku svojej sľubnej kariéry vydá za staršieho muža, ktorý obchoduje s nacistami. Navyše, vzdáva sa filmu a zostáva doma. Jej život sa od základov mení.

„Mama si z času na čas všimla dôsledky Fritzových výbuchov počas našich pravidelných spoločných olovrantov, čo bola jedna z mála vychádzok, ktoré mi manžel dovolil. Nikdy ich však neokomentovala, a keď som sa pokúsila prehovoriť o známkach jeho hnevu, vždy zmenila tému alebo nepriamo spomenula slová ako „povinnosť a „zodpovednosť“.

Fritz bol jej prvým manželom, ale zďaleka nie posledným. Písal sa rok 1937, v Európe sa schyľovalo k vojne a židom sa žilo čoraz ťažšie. Ona bola ženou zbrojárskeho magnáta, ktorý ju síce mal ochrániť pred nacistickými chápadlami, ale držal ju v zlatej klietke a ona platila za to privysokú daň.

„Bola som ako exotický vták, ktorého vypúšťal z klietky len na predstavenia a po nich ho vždy zamkýnal naspäť.“ Doslova! Nakoniec sa jej podarilo od neho utiecť a neskôr ich na diaľku rozviedli. Opäť však treba za strohými vetami vidieť viac. Utekala skutočne za dramatických okolností a aj jej emigrácia by mohla byť pokojne dobrým námetom na film.

Vo Viedni však nechala matku. Napriek tomu, že s ňou mala veľmi komplikovaný vzťah, snažila sa počas vojny dostať ju do bezpečia a to sú opäť zaujímavé momenty, ktoré si z množstva podnetov vybrala autorka do knihy, ktorá sa stala bestsellerom.

Život v Hollywoode Hedy Lamarr nenávidela

Bez manžela, nemčiny a s prízvukom jazyka, ktorý sa neprijímal s pochopením nikde v Amerike, začína nový život. Vraj sa angličtinu učila tak, že chodila do kina dookola na tie isté filmy, aby sa naučili správne artikulovať a intonovať. Na to jej poslúžila Leopardia žena s Katharine Hepburnovou a Carym Grantom.

Hedy Lamarr v rou 1944. Foto - wikipedia.org

Inak žila pod drobnohľadom ochranky šéfa MGM štúdia pán Mayera a predvádzala sa na filmových večierkoch. Zároveň sa od nej vyžadovalo to, čo v predchádzajúcom živote.

„Zase sa raz odo mňa vyžadovalo mlčať. Fritza a jeho svet som za sebou zanechala čiastočne preto, lebo zo mňa chcel nemú, poddajnú škrupinu. Hoci som vedela, že sú to len zbožné predstavy, dúfala som, že tu ma čaká niečo lepšie. No zdalo sa, že Hollywood hľadal to isté....Napriek všetkému som sa však nemohla ubrániť myšlienkam, že ma pri nakrúcaní degradovali na akúsi figurínu z obchodu.“

Príkazom dostávala zoznamy večierkou, kde sa musela ukázať. „Tieto stretnutia primárne slúžili na to aby si každý filmár, režisér, scenárista či šéf štúdia v Hollywoode mohol obzrieť zástup mladých žien, ktoré medzi sebou súperili o roly, a vybral si spomedzi nich tú, čo mu najviac vyhovuje. Boli sme ako pestrofarebné kone na detskom kolotoči, každá z nás musela vyskočiť vyššie než predchádzajúca alebo sa zaligotať žiarivejšie než ostatné, aby na seba upútala pozornosť. Neznášala som to. No akú inú možnosť som mala?“

Knihu si v zľave môžete kúpiť ONLINE tu - kliknite

Aj takéto otázky si kladie Hedy v knihe Jediná žena v miestnosti. S kamarátkou, spolubývajúcou, herečkou Ilonou Masseyovou, vždy na takýchto večierkoch pracovali ako pár a postupovali strategicky tak, aby boli dosť na očiach, ale pritom v bezpečí. Aby zaujali, aby si ich šéf Mayer všimol, ale zároveň aby unikli kompromitujúcim situáciám.

„Vypočuli sme si totiž priveľa príbehov o vychádzajúcich hviezdach – väčšinou o dievčatách bez zmluvy, kontaktov či finančných prostriedkov - ktoré padli za obeť chlípnikom v prázdnych spálňach či na tmavých chodbách.“

V príbehu, ktorý napísala Marie Benedict je Hedy opísaná ako žena, ktorá na svojom novom živote neznášala práve preplnené hollywoodske večierky. „Táto oslava žalostnej filmovej premiéry zahŕňala klebetenie o najnovších hollywoodskych kontraktoch, boje o role v pripravovaných filmoch a znášanie chlipností od opitých šéfov nahrávacích štúdií a filmárov.“

Radšej sedela večer doma, nuž ale tam si nemohla vytvoriť vzťahy potrebné na to, aby sa jej ušla úloha vo filme. Bremeno tajomstva Heda sa časom rozpoltila. Cez deň bola oslňujúca Hedy Lamarrová, v noci sa stávala opäť Hedy Kieslerovou, ženou, ktorú sužovali obavy o jej ľud. A to i napriek tomu, že sama sa na seba nepozerala tak, ako ju videli nacisti.

„..hoci pred odchodom z Rakúska som sa nikdy nepovažovala za židovku, pochopila som, že útekom z Rakúska bez toho, aby som niekoho vopred upozornila na vážnosť Hitlerových plánov, som Rakúšanom – najmä židom – zaviazaná obrovským dlhom.“

Nechcem v tejto chvíli prezrádzať viac, ale aj spôsob aký si vybrala autorka knihy, ako sa popasovala s tým, prečo emigrovala do Ameriky bez matky, spôsob akým utiekla od manžela, ale i to, aké tajomstvá si odniesla z manželstva, sú jedným z dôvodov, prečo sa oplatí siahnuť po tejto knihe.

Je zrejmé, že svoj vynález postavila na tom, čo si vypočula od ľudí, ktorých hostili s manželom vo svojich prepychových vilách. Otázka teda znie, čo všetko si vypočula od vplyvných ľudí z celej Európy? A mohla na tom niečo zmeniť?

Vynálezkyňa Hedy

„Niekde tam vonku alebo možno vo mne existovalo riešenie – ako zlepšiť presnosť torpéd nacistických odporcov a zároveň vymyslieť spôsob, ako zabrániť Hitlerovým mužom v rušení ich rádiového signálu. Útržky riešení si ma doberali v polospánku a nočných morách, prenasledovali ma dokonca aj vtedy, keď som bdela.“

Počas jedného stretnutia s priateľmi spoznáva hudobníka Georgeho Antheila, ktorý zložil hudbu pre tucet mechanických synchrónne hrajúcich klavírov. Keď si vtedy spolu sadli za jeden klavír, všimla si ako jeden druhého nasledujú a bez pauzy preskakujú z jednej melódie do druhej. Vtedy jej napadlo – „čo keby námorník a torpédo neustále preskakovali z jednej rádiovej frekvencie do druhej rovnako ako ja a ty z melódie do melódie?“

Hedy Lamarr ako vynálezkyňa. Foto - archív ZVM

Samozrejme, kým vymysleli vynález na preskakovanie z jednej rádiovej frekvencie do druhej prešlo veľa času. Hedy plán nosila v hlave roky, veľa študovala a možno ešte viac načúvala tomu, o čom debatujú hostia jej manžela Fritza Mandla.

Tí predpokladali, že táto „krásna tvárička“ netuší, o čom páni debatujú a tak si vypočula občas možno aj viac ako by chcela. Počas rozhovorov o tretej ríše sa rozhodla využiť svoje poznatky tak, aby porazili tých, ktorých roky hostila.

Tento prístroj by totiž zabezpečil, že rádiové signály prenášané z lode alebo lietadla do torpéda by nepriatelia nemohli len tak prerušiť a zlepšila by sa s ním aj presnosť torpéd. Hedy sa týmto vynálezom pričinila o významný pokrok v technológií rozprestretého spektra. Vynález si dali patentovať a bezplatne ho poskytli americkému námorníctvu, ktoré ho však nevyužilo.

Uplatnenie našlo až neskôr a dnes môžeme nájsť aspekty jej nápadu preskakovania z jednej frekvencie do druhej v bezdrôtových prístrojoch, ktoré používame každý deň. Funguje v súčasných GPS-kách, v satelitných televíziách a v mobilných technológiách. Aj preto Hedy Lamarr volajú Lady Bluetooth.

Hedina úloha v týchto vedeckých pokrokoch nebola známa až do 90. rokov, keď jej za vynález udelili pár ocenení, čo považovala za uznanie dôležitejšie ako úspech jej filmov, konštatuje spisovateľka Marie Benedict.

„Každý ma vnímal ako Hedy Lamarrovú, peknú tváričku s ohybným telom. Pre verejnosť som nikdy nebola Hedy Kieslerovou, ambicióznou vedkyňou, zvedavou mysliteľkou a židovkou. Nikdy som pred ľuďmi neodhalila svoje skutočné ja, ktoré sa skrývalo pod toľkými rolami, čo som stvárnila pred kamerami aj mimo nich.“

Hedy Kieslerová sa nakoniec vydala šesťkrát, mala tri deti, ale jej pokusy o znovuzískanie hereckého úspechu po vrchole kariéry a s pribúdajúcim vekom neboli úspešné. Zomrela v roku 2000 ako 85-ročná.