Adriana Boysová veľmi rada cestuje, číta a bloguje. V literárnom svete debutovala zbierkou poviedok Mimóza (2020) a svojou tvorbou prispela do zbierky poviedok popredných slovenských autoriek Šťastné náhody (2020), z ktorej výťažok je venovaný pomoci týraným ženám a deťom. Jej novinka Zamatový jež je súčasným románom plným emócií, ktorý sa nevyhýba ťažkým témam.

V podcaste predstavujeme nový román Adriany Boysovej – Zamatový jež. S ktorou postavou sa vie Adriana najviac stotožniť? Kde sa román odohráva a akú hudbu nám odporúča počúvať pri čítaní tejto knihy? Motivovali ju v písaní skutočné udalosti? Rozhovor si môžete vypočuť tu:

Alebo vo svojom obľúbenom prehliadači:

PodBean: https://bit.ly/2W2UsJG

Spotify: https://spoti.fi/2IxSFoa

iTunes: https://apple.co/39HzT9B

Google podcast: https://bit.ly/38Lsg0U

V podcaste sme hovorili o tom, aká je Luxembursko malá a viacjazyčná krajina, s malým knižným trhom. Hovorili sme o tom, akých slovenských autorov čítate. Akú kultúru vyhľadávate v Luxembursku? Kde rada chodíte so svojimi dievčatami?

„Veľmi rada chodím na koncerty, do divadla, do kina, na zaujímavé výstavy, mám rada filmové festivaly a street festivaly, kde môžete naživo a zblízka vidieť umelcov, hudobníkov, besedovať s hercami, režisérmi. Napriek tomu, že Luxembursko je malá krajina, veľké hviezdy ju neobchádzajú. Vlastne je pre nás tá malosť veľkou výhodou, sme im bližšie a  stretnutia s nimi sú intenzívnejšie. Ak sa dá, beriem so sebou aj deti, chcem ich naučiť, že aj toto je pre život dôležité - ísť von, stretávať sa s ľuďmi, byť otvorený a vnímať všetkými zmyslami. Počas dovoleniek radi navštevujeme múzeá aj galérie. Páči sa mi, že to vedia oceniť, z lístka na koncert na narodeniny sa tešia oveľa viac než z nového trička.“ 

Vo voľnom čase ste ambasádorkou slovenskej kultúry v Luxembursku. Čo to znamená? A akú slovenskú kultúru rada “ukazujete” domácim?

„Pred rokmi sme si s kolegami a kamarátmi založili neziskovú organizáciu Slovaks in Luxembourg, známejšiu pod značkou SLUX. Od samého začiatku sme do toho išli s tým, že chceme podporovať stretávanie rodákov a prinášať do krajiny slovenskú kultúru, sprostredkovať deťom kontakt s naším materinským jazykom. Už pár rokov organizáciu vediem, no jadro SLUXu tvoria tri ženy, okrem mňa Vierka Šeligová-Hughes a Janka Šeligová. Všetky sme zamestnané, máme deti, SLUX je pre nás zmysluplný koníček. Okrem toho máme okolo seba okruh skvelých dobrovoľníkov, bez ktorých by sme to samy neutiahli. Pred pár dňami sme zorganizovali nádherný koncert slovenskej ženskej kapely PaperMoonTrio, kam prišlo aj veľa Čechov a mnohých ďalších zahraničných divákov. Akcie, ktoré organizujeme, sú rôzne a zároveň podporujeme akcie v Luxembursku, kde sa prezentuje slovenská kultúra - napríklad podujatia na festivale východoeurópskych filmov CinEast či Slovenský stánok na Medzinárodnom bazári, čo je najväčšia charitatívna akcia v krajine.“

Aká veľká komunita Slovákov žije v Luxembursku? Ako často sa stretávate?

„V celom veľkovojvodstve žije približne tisíc Slovákov. Niektorí dochádzajú pracovne do Luxemburska z okolitých krajín, aj tí sa k nám zvyknú pripojiť, keď niečo organizujeme. Snažíme sa, aby naša ponuka bola pestrá, aby oslovila ľudí s rôznymi záľubami. Niekedy sú naše akcie zamerané viac na deti či rodiny, inokedy sú otvorené úplne všetkým, stačí si len vybrať, na čo má kto chuť. Často informujeme rodákov aj o akciách, ktoré priamo neorganizujeme, no zdajú sa nám byť zaujímavé pre našu komunitu.“ 

Pozývate teda do Luxemburska aj slovenských umelcov?

„Áno, veľmi radi. Aj keď tento typ akcií je pre nás najnáročnejší, keďže k nemu treba zabezpečiť dopravu, ubytovanie, prenájom priestorov a náš rozpočet je veľmi limitovaný. Tí, ktorí k nám prišli, sú však veľmi ústretoví, vedia, že z akcie u nás nezbohatnú, berú to skôr ako výlet, pozrú si mesto, niečo nové zažijú, ochutnajú, uvidia a naše podujatia sú často veľmi intenzívne a tak trochu dúfam, že spätná väzba je tiež istá forma odmeny. Za tie roky existencie združenia sme zorganizovali niekoľko divadelných predstavení pre deti i dospelých, koncertov, literárnych večerov, rôzne workshopy, športové podujatia, diskotéky, spoločenské stretnutia, kvízy, prechádzky, je toho naozaj veľa a sme otvorené akýmkoľvek nápadom.“

Foto - archív AB

Čaká vás pred Vianocami aj nejaké vystúpenie s detským folklórnym súborom Sluxáčik? 

„Posledný novembrový víkend bol v Luxembursku už spomínaný Medzinárodný bazár, na ktorom sa zúčastnilo 60 krajín so svojimi stánkami. Počas troch dní bazár navštívili desaťtisíce návštevníkov, mohli si tam kúpiť výrobky z týchto krajín, ochutnať ich jedlá, nápoje, pozrieť si vystúpenia umelcov a práve tam vystupovali aj dievčatá z nášho folklórneho súboru Sluxáčik. Sme veľmi radi, že môžeme prispieť k zviditeľneniu Slovenska aj touto formou. Je to veľmi obľúbená akcia, kde ľudia často nakupujú vianočné darčeky a stretávajú sa pri dobrom jedle, vedia, že ich peniaze budú použité na dobročinné účely. V Slovenskom stánku nebudú ani tento rok chýbať plnené lokše, kapustnica, domáce medovníky, tradičné koláče či syrové výrobky. Všetok zisk je prerozdelený medzi humanitárne projekty z celého sveta. V minulosti sa z vyzbieraných peňazí podporili projekty Plamienok, Omama, Liptovský anjel, Domov pre každého a desiatky ďalších projektov na Slovensku a v zahraničí. Tento rok pôjde podpora združeniu Misia úsmev a nádej zo Starej Ľubovne, ktoré organizuje tábory pre rodiny v núdzi starajúce sa o autistické deti.“ 

V podcaste ste mi povedali: “Mám pocit, že píšem, odkedy viem písať, ale vždy som to brala tak, že to píšem pre seba a nemám potrebu to niekam posielať.” Nakoniec ste predsa len svoju tvorbu do vydavateľstva poslali a po zbierke poviedok vám vychádza kniha Zamatový jež. Kniha, ktorá má podľa mňa viacero dejových línii, je plná zaujímavých postáv, z môjho pohľadu veľa zaujímavých ženských postáv-matiek a nie je pre mňa ľahké ju predstaviť. Viem, že ani pre vás, ale skúsme to.

“Je to spoločenský román, ktorý môže byť pre kohokoľvek. Je to román rozvetvený na viaceré strany, s viacerými dejovými líniami. Je tam aj viacero tém. Ja som chcela poukázať na to, že častokrát je to nielen to, čo urobíme, ale to čo neurobíme, čo môže ovplyvniť naše životy. Chcela som poukázať aj na fluidnú identitu, s ktorou sa mnohí mladí potýkajú. Nemáme len jednu identitu, ktorú nám dáva spoločnosť okolo nás, ale možno to cítime úplne inak. Chcela som poukázať na problém rozbitých rodín, ale aj neviditeľných ľudí a tému domáceho násilia. Tém je tam veľa a odrážajú život. Keď sa tak pozriete na život každého jedného z nás, od rána do večera sa môže stať veľa vecí a my vtedy nevieme, kam nás zavedú .”

Krst knihy Zamatový jež.  Foto - Albatros

Okrem zbierky poviedok, ktorou ste vstúpili do literárneho sveta – Mimóza, ste svojou tvorbou prispeli aj do zbierky poviedok popredných slovenských autoriek – Štastné náhody, z ktorej výťažok je venovaný pomoci týraným ženám a deťom. Prečo? Prečo je dôležité pre vás hovoriť o tejto téme?

“Ja som feministka a hlásim sa k tomu. Feminizmus je podľa mňa o tom, že sa snažíme ženám zabezpečiť práva, aké majú všetci naokolo. Podľa mňa sú týrané ženy často stratené a boja sa ozvať, alebo sa ich hlasy tak stišujú, až ich zrazu nie je ani vidieť. Vo mne to tak rezonuje a veľmi rada by som sa za ne postavila a podala im pomocnú ruku. Často je to o tom, že ani nevedia, na koho sa obrátiť. Mám pocit, že na Slovensku sa v tejto oblasti neposunula rola ženy, v zmysle, že keď sa žena dostane do područia niekoho, kto ju tyrranizuje – doma či v práci, muž, či vlastné deti, ako keby nevedia nájsť cestu von. Všetko sa točí v začarovanom kruhu. Preto sa snažím poukazovať na tieto neviditeľné ženy.”

Adriana Boysová napísala niekoľko blogov a článkov aj pre portál Ženy v meste, prečítať si ich môžete tu: