|
|
Najvyššie postavená žena vo vláde, pri ktorej mene sa objavuje množstvo prvenstiev. Je jedinou podpredsedníčkou vlády, po odchode Andreja Kisku z verejného života je ako jediná žena na čele vládnej politickej strany Za ľudí, do ktorej v júni 2019 prestúpila tiež ako ženská líderka číslo jeden z Matovičovej OĽaNO.
Vytrvalo bojuje proti korupcii, odhaľuje škandály a kauzy, vďaka čomu Slovensku ušetrila milióny eur. Bavilo ju nebyť ticho ako ostro kritizujúcu blogerku a baví ju meniť zlé na lepšie, keďže je dnes jednou z hlavných tvorkýň zákonov a systémov. Vo všetkých kariérnych pozíciách sa cíti dobre, dokáže nepretržite pracovať, schopnosťou argumentovať a zbierať fakty je povestná.
Remišová má pod tým všetkým pokojnú silu, ktorú síce nerada odhaľuje, ale je v nej jasne a jednoznačne prítomná – verí v Boha a je mamou dvoch osvojených detí.
Remišová: Pre SMER je vždy žena nekompetentná
Nechápe mieru predsudkov, s ktorými sa ako žena v politike stretáva a donekonečna vysvetľuje, že jej rodina netrpí len preto, že je ženou vo vysokej funkcii.
„Najviac som v ostatnej dobe cítila tlaky pri kampani na predsedu našej strany, ktorej som podriadila svoj čas a bola často preč z domu počas víkendov a večerov. Všetci sa ma pýtali ako budem stíhať predsedovanie strany, ministrovanie, vládu a ešte aj rodinu. Nemyslím, že by podobné otázky dostávali moji mužskí kolegovia. Ženy vo verejnom živote si jednoducho svoje miesto musia oveľa tvrdšie vybojovať a keď už na ňom sú – stále obhajovať, že ho dostali právom. Ďalšia zaužívaná vec je akési gendrové rozdeľovanie tém. Ženy by sa podľa toho mali venovať maximálne kultúre alebo sociálnej politike, či školstvu. Ja tvrdím, že máme veľa kvalitných profesionálok, ktoré však nepodporujeme, práve naopak, takmer všetko je pre ne ťažšie,“ hovorí Remišová.
🛒 [Jesenný výpredaj - zľavy na parfumy a kozmetiku online až 89 percent - kliknite tu:]
Veronika Remišová. Foto - Miroslava Spodniaková
Vo voľbách skončila v prvej dvadsiatke politikov, ktorí získali najviac preferenčných hlasov. Dostali sa do nej iba štyri ženy, Remišovej dalo preferenčný hlas 81 155 voličov a voličiek.
V politike sa ženy aj inak kritizujú: špeciálne SMER hovorí ženám, že sú nekompetentné. „Na stratégiu súčasnej opozície, kedy ženy zhadzujú tak, že ich často a s potešením označujú za nekompetentné sa nedá zvyknúť, ale dá sa na ňu pripraviť. Keď nemajú argument, povedia, že žena je nekompetentná. Podobne je to aj s hnevom – keď sa hnevá muž, je razantný, ak sa hnevá žena, označia ju za hysterickú. Považujem takéto správanie za nekorektné, až hlúpe.“
Za ľudí, ženy a rodina
Napriek tomu, že Remišová je proti formálnym kvótam na zastúpenie žien v politike, je hrdá, že vedie stranu, ktorá má v poslaneckom klube rovnaké množstvo žien i mužov a obe ministerské kreslá, ktoré im vo vláde pripadli, obsadili ženami. „Na kandidátkach je počet žien irelevantný... ide o to, aby boli na takých miestach, že majú reálnu šancu dostať sa do parlamentu a kde môžu niečo ovplyvniť. Na politiku sa u nás, aj mnohí jej vykonávatelia, pozerajú v rámci zaužívaného stereotypu, že ide o pánske huncútstvo. Pre ženy je v nej všetko náročnejšie. Navyše veľké množstvo osamelých rodičov tvoria ženy, toto zladiť s politikou je nesmierne ťažké a podmienky ženám neprajú.“
Vo všeobecnosti by politike podľa Remišovej prospelo menej ega a viac časovej efektivity.
Ostrieľaná politička nechce už ani reagovať na argumenty zhadzujúce ženy, ktorými sa skutočné problémy často zmetú zo stola. Nemá najmenšiu potrebu dokazovať či už fotografiami na sociálnych sieťach alebo vyhláseniami do médií, že svoju rodinu nezanedbáva. „Sú politici, ktorí svoje súkromie do verejného života vťahujú viac a sú takí, ktorí si ho strážia. Patrím do druhej kategórie, najradšej by som bola, aby moje deti ani nevedeli, že majú mamu političku.“ Chrániť sa ich snaží pozornosťou a výletmi do prírody bez mobilov, televízie či novín.
Remišová je veriaca
Remišová je veriaca a tvrdí, že kresťanstvo dáva ľuďom vnútorné mantinely, ktoré považuje za referencie na konanie dobra. Z viery čerpá svoju vďačnosť a pokoru k životu. „Viera v Boha je pre mňa zdrojom sily. Keď sa všetko naokolo rúca, kresťanské záchytné princípy zostávajú. Aj vďaka nej zvládam ťažké okamihy v politike.“ Viera sa podľa nej nedá kvantifikovať a keď ju počas pôsobenia v Bruseli označili za fanatickú veriacu, usmeje sa a dodá: „Kto v Bruseli chodí do kostola, dostane takúto nálepku. Každý nejakú máme, neprekáža mi to.“
Veronika Remišová. Foto - Miroslava Spodniaková
Remišová z presvedčenia odmieta, že kresťanstvo v politike sa prejavuje len pri témach, kde sa názorovo stretajú skupiny pro-life alebo pro-choice ako napríklad pri interrupciách, pri antikoncepcii, eutanázii či umelom oplodnení.
„Aj postoj ku korupcii u mňa vychádzal z pocitu hlbokej nespravodlivosti. Túžba po spravodlivosti je v kresťanstve veľmi silnou hodnotou. Ekológia a striedmosť – je tiež kresťanským princípom, nemali by sme si planétu drancovať. Solidarita medzi komunitami, súdržnosť, ktorú štát nikdy nenahradí.“ Kresťanstvo samo osebe nie je zárukou, že politika bude lepšia, táto zodpovednosť je na pleciach ľudí s pevnými zásadami a postojmi.
Remišová podporuje sprísnenie potratov
Veronika Remišová potvrdzuje predvolebné sľuby jej strany, že hodnotové otázky nebudú v parlamente otvárať. V situácii, keď však s potratovým návrhom prišiel niekto iný, konkrétne Anna Záborská OĽaNO, majú aj poslanci zo strany Za ľudí, rovnako ako všetci v koalícii, voľnú ruku a môžu zahlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia. „Veľmi si vážim, že aj pri odlišných postojoch našich poslancov bola debata u nás kultivovaná. Ak by sme sa aj v spoločnosti dostali na túto úroveň, bola by som rada.“ Remišová nesedí v parlamente, ale v minulosti svojim hlasom vždy sprísnenie interupčných podmienok podporila: „Je to môj osobný postoj k životu. Vidím obrovský potenciál každého dieťaťa a chcela by som, aby sa každé dieťa mohlo narodiť. Áno, ide o moje vnútorné presvedčenie a z veľkej miery vyplýva z môjho osobného príbehu.“
Aký je teda jej osobný príbeh? Keď začneme hovoriť o súkromí, prekračuje svoju komfortnú zónu. „Musím? Nechcete sa radšej baviť o eurofondoch?“ Potom však už vysvetľuje: „Otec nám vštepoval, že vzdelanie a služba druhým je veľmi dôležitá v živote. Popri tom, samozrejme, odvaha, obeta a statočnosť, pomaly sa toto všetko z našej spoločnosti vytráca.“
Remišová počas štúdia na parížskej Sorbone bývala u rehoľných sestier, kde si ubytovanie a stravu musela odpracovať, na typickú kávu a croissant v parížskych kaviarňach nemala peniaze ani čas. Spoločne s manželom neskôr pracovala v európskych inštitúciách, ktoré napriek solídnemu ohodnoteniu a stratenému domácemu zázemiu opustila a vrátila sa na Slovensko. „Je veľmi dôležité, aby sa naši kvalitní ľudia vracali domov. Láska k vlasti sa nedá ničím nahradiť. My by sme mali byť vládou otvorenej náruče, lebo tisíckrát v praxi overeným faktom je, že bez ľudského kapitálu sa nedá nič spraviť.“
Remišová a jej adoptované deti
Vicepremiérka má dve deti a napriek tomu, že na svoj osobný príbeh odkazuje, ako na vplyv pri rozhodovaní o hodnotových otázkach, nechce ho do mediálneho priestoru ťahať. Naveľa priznáva: „Áno, obe deti máme adoptované. Možno tento fakt aspoň do istej miery ozrejmí môj postoj k nenarodeným deťom, ktorý je ovplyvnený tým, koľko nevýslovnej radosti vie priniesť každé jedno dieťatko, napriek tomu, že sa narodí do ťažkej životnej situácie. Ak by som mala kapacitu, poňala by som s láskou všetky opustené deti. Mám aspoň možnosť toto prostredie vylepšovať, nemôžem predsa zostať pasívna.“
Veronika Remišová. Foto - Miroslava Spodniaková
Remišová vie, že jej manžel sa obetoval pre jej kariéru a dodáva, že všetky rozhodnutia robia spoločne a jej čas na vrátenie láskavosti určite príde. Tiež nerozlišuje osvojené a vlastné deti, podľa nej sú všetky len vlastné a v adopcii vidí obrovskú celoživotnú pridanú hodnotu. „Napríklad deti dokážem oveľa slobodnejšie chváliť, sú pre mňa prekvapením v každom smere a každý deň.“
Pozornosť prenesieme konečne na eurofondy a je okamžite jasné, kde sa Veronika Remišová cíti najprirodzenejšie. V pozícii, kedy môže zmeniť systémy, a zabehané veci, ktoré vo svojich blogoch kritizovala a zmenšiť tak priestor pre korupciu.
„Niektoré veci z blogovania mi zostali, napríklad overovanie informácii z viacerých zdrojov. Musela som si, samozrejme, odpustiť kritiku a naučiť sa väčšej trpezlivosti. V eurofondoch spravíte malú zmenu a výsledky vidíte oveľa neskôr.“ Už vraj nie je netrpezlivá a nedožaduje sa všetkého hneď, pretože vie, že politika je beh na dlhé trate: „Stále som na tom lepšie ako minister školstva, ten predsa výsledky svojej práce uvidí až o generáciu,” hovorí a dodáva, že si už znepriatelila asi všetkých vplyvných podnikateľov, oligarchov a určite aj veľa ľudí v politike. “Nejde zladiť korupčný záujem so záujmom štátu,“ vraví.
Trestných oznámení sa nebojí
Z minulosti už vie aký je to pocit, keď na ňu niekto podá trestné oznámenie a zdá sa, že si podobný adrenalín užíva. „Smeráci sa v tomto stále angažujú rovnako. Vtipné je, že na mňa podali trestné oznámenia za pochybenia, ktoré sa týkajú ich. Odkazujem im, že sa nezľaknem.“
Vysvetľuje, že veľa parazitov je v eurofondoch preto, lebo je tam veľa peňazí.
„Snažíme sa ich zjednodušovať, odbúravať byrokraciu, chystáme veľkú reformu v regionálnom programe, kde je dokonalé prostredie pre nadbytočnú byrokraciu a tá plodí korupciu. Meníme procesy a štruktúru verejného obstarávania, v IT projektoch sme nastavili nové pravidlá.“ Sféra IT je notoricky známa neefektívnym čerpaním peňazí, keďže sa ťažko kontroluje a práve naopak sa na nej veľmi ľahko priživuje. „Založili sme novú štátnu firmu, ktorou sme zachránili pracovné miesta v Košiciach. Táto spoločnosť bude schopná flexibilnejšie a lacnejšie reagovať na požiadavky štátu v IT oblasti a občania tak dostanú lepšie a služby.“
Veronika Remišová. Foto - Miroslava Spodniaková
V eurofondoch chystá reformy na najbližších 10 rokov. Proces, ktorý už predstavili verejnosti, je takmer na konci. “Je to veľká vec, podľa ktorej budeme investovať tých 13 miliárd eur z EÚ,“ hovorí.
Remišová vie, že ide o spojené nádoby a veľmi dlhé procesy, preto sa snaží urobiť čo najviac, kým sedí na svojich stoličkách. Reforma bez investícií totiž nenaplní svoj účel a investícia bez reformy môže byť zbytočná. „Ďalším z cieľov je skrátiť dobu čakania na eurofondy, najviac ho kazia štatistiky regionálneho programu, kde sa čaká aj viac ako dva roky,“ odpovedá na otázku, prečo doba medzi podaním žiadosti a prvou platbou trvá priemerne 680 dní.
Remišová a jej osobná misia
Za predpokladu, že vládna koalícia vydrží celé volebné obdobie, kedy bude Remišová spokojná? „ Ako vicepremiérka, keď sa nám podarí začať všetky veľké reformy, ktoré Slovensko potrebuje a dajme tomu dokončiť aspoň reformu justície. Keď nastavíme systém eurofondov a bude fungovať dobre nad rámec našej vlády. V IT chceme na ministerstve priorizovať životné situácie, teda služby, ktoré používajú občania v najväčšej miere. Tie zjednodušiť, odbyrokratizovať a zdigitalizovať. Moja osobná misia je protikorupčné nastavenie, aby ľudia začali veriť polícií, justícií a aby u nás bola nádej, že sme férová, transparentná krajina, čo bude nesmierne ťažké, viem. Ako predsedníčka strany, ktorá nerobí populistickú politiku, ani politiku hrubých slov a veľkých sľubov, aby sme si udržali étos – slušnej stredovej strany a získali silnejší mandát od voličov.“
.jpg)
Už po voľbách bola obľuba strany Za ľudí na hrane, keďže sa do parlamentu dostala tesne za hranicou zvoliteľnosti s 5,77 percenta hlasov. Vtedy jej predseda Andrej Kiska odkazoval na obrovskú antikampaň Smeru. Dnes je situácia s preferenciami strany ešte horšia.
Podľa prieskumu agentúry Focus, ktorý sa uskutočnil na prelome augusta a septembra na reprezentačnej vzorke 1022, teda v čase, keď už strane Remišová predsedala, by Za ľudí volilo iba 3,9 percenta voličov.
