V kinách sa aktuálne premieta film Prezidentka, ktorý časozbernou formou mapuje celý prezidentský mandát Zuzany Čaputovej. Ako producentka je pod filmom podpísaná Barbara Janišová Feglová, s ktorou sme sa rozprávali o samotnom filme i o ženách vo vysokých funkciách.
Akých bolo 5 rokov s prezidentkou?
"V čase, keď Zuzana Čaputová ohlásila svoju kandidatúru, som ju vnímala ako silnú kandidátku s jasným zameraním na spravodlivosť, ochranu prírody a ľudské práva. Bolo zjavné, že sa riadi hodnotami, ktoré na politickej scéne plnej konfliktov, tak veľmi chýbajú. Ako producentka som bola prirodzene zvedavá, ako sa jej podarí uspieť v prostredí, ktoré je často nesmierne tvrdé a maskulínne.
V priebehu piatich rokov sa môj pohľad nezmenil, ale prehĺbil – obdivujem jej odvahu čeliť obrovskému tlaku a mnohostranným útokom, ako aj zložitým politickým výzvam a v neposlednom rade očakávaniam verejnosti. Neustále sa opierala o fakty, odborné názory a snažila sa byť hlasom tých, ktorých nie je počuť v prvej línii. Jej schopnosť vytrvať a stáť si za svojimi hodnotami a miera ľudskosti, ktorú prejavovala, zostávajú pre mňa obrovskou inšpiráciou."
Aké ste mali v úvode natáčania očakávania a ako sa stretli, prípadne nestretli s realitou?
"Na začiatku sme mali ambíciu, že film poskytne pohľad na prezidentský mandát a politickú prácu, aby mali diváci možnosť vidieť zákulisie nie z pohľadu senzácií, ale ako oblasť podobnú akejkoľvek inej práci. Realita však bola iná a priniesla mnohé nečakané momenty. Boli sme svedkami turbulentných udalostí, ktoré predčili všetky naše očakávania a ako filmári sme museli reagovať. Náš cieľ zachytiť túto jedinečnú éru sa ukázal byť skutočnou výzvou, pretože sme sa ocitli v centre konfliktov a kríz, ako bol covid, vojna na Ukrajine či vystriedanie piatich vlád. Tieto udalosti vo filme vytvorili celkový obraz, ktorý sme vopred nedokázali predvídať."
V čom to, podľa Vás, majú ženy vo vysokej politike ťažšie?
"Ženy vo vysokej politike čelia nielen výzvam samotnej práce, ale aj predsudkom. Žiaľ, spoločnosť je často menej tolerantná k ženám, ktoré vstupujú do rozhodovacích pozícií, a očakávania sú voči nim veľmi prísne. Namiesto podpory sa často stretávajú s posmechom či útokmi na svoju osobnosť a vzhľad. Zuzana Čaputová tento tlak znášala s mimoriadnou dôstojnosťou a verím, že to veľká časť spoločnosti silno vnímala."
Nemalo vo filme silnejšie zaznieť, že veľkú časť kritiky na seba pritiahla len preto, že je žena? Každá ďalšia žena po nej to bude mať zase o trochu ľahšie…
"Myslím si, že to vo filme prirodzene rezonuje a sú miesta, kde je to aj explicitne vyjadrené. Z konkrétnych reakcií divákov zatiaľ vnímam, že subtílnejší spôsob, prostredníctvom momentov, ktoré prehovárajú samy za seba, je pre filmové rozprávanie efektívnejší. Každá žena v tak exponovanej pozícii, ako je prezidentský úrad, má potenciál ovplyvniť to, ako sa na ženy vo verejnom živote bude hľadieť v budúcnosti. Verím, že každá ďalšia žena to môže mať o trochu ľahšie, pretože príklady ako tento nám umožňujú diskutovať a meniť pohľad na vec."
Producentka filmu Prezidentka Barbara Janišová Feglová a režisér Marek Šulík. Foto - Roman Pivovarník
Ste producentkou cyklu Prvá - to boli významné ženy z histórie, ktoré boli prvé vo svojich profesiách. V čom sa líšilo natáčanie o “prvej” prezidentke zo súčasnosti?
"Natáčanie súčasného príbehu sa odlišovalo najmä v tom, že udalosti sa odohrávali priamo pred kamerou, bez istoty, ako sa situácie vyvinú. Bolo potrebné prispôsobiť sa tomu, čo prinášali živé situácie a okolnosti. Dokumentovali sme zmenu a vývoj v reálnom čase. Pri cykle Prvá sme pracovali s osudmi žien, ktoré už boli nejakým spôsobom zapísané do histórie, a mohli sme sa pozerať na to s odstupom. Zuzana Čaputová, ako súčasná líderka, nám umožnila zachytiť autentické situácie bez historickej interpretácie, a to má mňa absolútne jedinečný rozmer."
Prezidentka vo vyjadreniach spomína, že film môže pôsobiť depresívne, no film tak vo finále nepôsobí a pri sledovaní počuť z hľadiska aj smiech. Ak by sme nežili spomenuté turbulentné časy, myslíte, že by bolo viac priestoru na témy, ktoré museli do úzadia?
"Určite áno. Pandémia, vojna a politická nestabilita obzvlášť ovplyvnili verejný priestor a prirodzene posunuli pozornosť na aktuálne krízy. V priebehu tých piatich rokov sme mali možnosť byť so Zuzanou Čaputovou v rôznych situáciách, z ktorých sa mnohé do filmu nedostali. Na začiatku pôsobila veľmi energicky a s optimizmom, no postupne sa k tomu pridali skúsenosti a možno aj určité vyčerpanie z náročnosti jej úlohy. Tento vývoj je v dokumente zachytený, no bolo veľmi náročné vtesnať celý vývoj do 108 minút. Napriek tomu verím, že diváci uvidia v príbehu aj to, že sa nevzdala svojich ideálov ani počas najnáročnejších chvíľ."
Čo je vo finále ten hlavný odkaz, ktorý by sme si mali z obdobia Zuzany Čaputovej v prezidentskom paláci odniesť?
"Podľa mňa posolstvo Zuzany Čaputovej ukazuje, že verejná služba môže byť postavená na hlbokom osobnom presvedčení a hodnotách, ako sú dôstojnosť, spravodlivosť a starostlivosť o všetkých občanov. Vo svojom mandáte sa riadila týmito zásadami a nebála sa postaviť za tých, ktorí potrebujú ochranu – či už v otázkach právneho štátu, životného prostredia alebo sociálnej spravodlivosti. Tento prístup z nej robí vzor toho, že aj vo vysokej politike je možné konať čestne a v záujme verejného blaha."
Útoky na Zuzanu Čaputovú pokračujú aj dnes. Film kritizovali vládni politici ešte skôr ako ho videli. Andrej Danko vyhlásil, že potrebujeme filmy o velikánoch ako bol Štefánik, Śtúr a Fico a nie Zuzana Čaputová. Osobne na sociálnych sieťach útočil na Vás. Ako to vnímate?
"Komentáre Andreja Danka ma neprekvapujú. Sú ako vždy – prázdne, hulvátske, nekompetentné. Na projekte som pracovala so všetkou zodpovednosťou k téme, protagonistom, spolupracovníkom a k peniazom. Film vznikol s cieľom priniesť pravdivý pohľad na päť rokov, ktoré mali zásadný vplyv na Slovensko, a verím, že to bude pre väčšinu divákov zjavné. Dúfam, že diváci si film pozrú s otvorenou mysľou a urobia si naň vlastný názor, ktorý sa zakladá na osobnej skúsenosti, faktoch, a nie na politických útokoch a manipulácii."
Film Prezidentka vyhral na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava hlavnú cenu v sekcii Opus Bonum. Čo toto ocenenie pre vás znamená?
"Je to signál, že tento film nie je len dokumentom o jednej prezidentskej funkcii, ale je to aj príbeh o hodnotách a vízii, ktoré priniesla Zuzana Čaputová do slovenskej i svetovej politiky. V dobe, kedy je demokracia v mnohých krajinách skúšaná, je Čaputovej príbeh dôkazom, že v politike má priestor ľudskosť a slušnosť. Názov súťaže Opus Bonum znamená dobré dielo a verím, že tento film prispeje k zamysleniu nad tým, akú spoločnosť chceme spoluvytvárať. Mnohé výzvy, ktorým dnes čelíme, si žiadajú odvahu. Som presvedčená, že príbehy ako tento nám môžu byť inšpiráciou, aby sme sa postavili za pravdu a hodnoty, ktoré nás spájajú."
Na čom ako producentka pracujete po Prezidentke?
Momentálne pracujeme spolu s Marekom Šulíkom na dokumente o Dušanovi Hanákovi, ktorý je oslavou dedičstva legendárneho slovenského filmára. Okrem toho pripravujem dva hrané filmy, ktoré spája téma odvrátenej strany materstva a adaptáciu knihy Táto izba sa nedá zjesť Nicol Hochholczerovej s režisérkou Barborou Berezňákovou.