Silviu Porubänovú považujem za veľkú odborníčku vo svojom obore, ba vlastne až v oboroch niekoľkých.  Keby to tak nebolo, nevideli by sme ju tak často v televízii objasňovať divákom niekedy  veľmi citlivé, pre bežných ľudí nepochopiteľné veci. Odborne vysvetľuje situácie, v ktorých ide o nepochopenie, často aj ponižovanie rôznych  skupín obyvateľstva, napríklad  Rómov a Rómiek,či  LGBTI+ ľudí…

Stretávam sa s ňou veľmi rada, pretože je uvoľnená, prirodzená, veľmi príjemne sa na ňu pozerá, všetko čo povie je obohacujúce a človek si to rád zapamätá. O čo viac vieme o jej odborných názorov, o to menej o jej súkromí.

Je vydatá za Štefana Porubäna, výtvarníka, má dospelú dcéru  a žije z Bratislave.

Silvia, aký je tvoj manžel? Má doma mimoriadnu manželku, pozná ju takmer celá krajina...Ešte som sa s ním nikdy nestretla...

"Je to Štefan Porubän, sochár a  vynikajúci výtvarník, tak ako bol aj môj otec...Okrem toho je aj mimoriadne  citlivý, múdry a vtipný muž. Tento rok to   bude už  40 rokov  čo sme spolu a myslím, že tým je povedané všetko. Naša láska bola osudová. Rozumieme si aj bez slov, jeden druhého poznáme lepšie ako samého seba. Dnes celkom  určite viem, že si  ma môj muž veľmi váži. Ak mám nejaký program, povinnosť, jednoducho to manželovi poviem. Pokojne idem s kamarátkou do divadla, do kina, na dovolenku a Štefan to rešpektuje."

Bolo to tak vždy?

"Vieš čo? Ani si vlastne nepamätám. Isté však je, že tak ako sa v manželstve správam teraz, správala som sa vždy. Podľa mňa si môj muž na moje ja  zvykol, podriadil sa a možno potichu pochopil, že protestovať by nemalo význam. Som prosto taká a keď chcel so mnou byť...  Nie, nezmenila by som sa na submisívnu manželku, vždy poslušne rešpektujúcu nálady svojho muža. Neustupovala by som.  

Pravdou však je, že keď je žena finančne nezávislá na mužovi, môže si oveľa pravdepodobnejšie žiť život podľa seba. Kúpiš si, čo chceš, ideš kam chceš... Nepýtaš na svoj “babský“ život peniaze od muža a myslím, že práve toto chlapi veľmi oceňujú. Napokon som žena, ktorá  si pre seba nič pýtať ani nevie... Takže určite to je tiež dôvod, prečo sa napríklad nemusím podriaďovať ja."

PhDr. Silvia Porubänová  je absolventkou sociológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracovala v akademickom a mimovládnom priestore, od začiatku svojej profesionálnej kariéry sa zaoberala problémom  rodinných noriem a hodnôt, problematikou žien a starších ľudí. Za svoju prácu dostala Zlatú medailu Medzinárodného roku rodiny i Čestné uznanie OSN. Aktuálne pôsobí ako výkonná riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Výskumne a publikačne sa venuje najmä  témam rovnakých príležitostí mužov a žien a nediskriminácii. Významne sa angažuje  v otázkach zvýšenia politickej a ekonomickej  participácie žien a ľudských práv marginalizovaných skupín obyvateľstva.  Foto - SNSLP

 

Hádavate sa niekedy?

"Oh, áno a poriadne, sme  obaja cholerici. Rozprávame neustále nahlas a jeden cez druhého.  Dáky tichý človek by sa u nás ani k slovu nedostal... Kvôli vzťahom v manželstve, osobným vlastnostiam sa veľmi nehádame. Ale vieš. Sú aj iné veci, tak trochu mimo nás, alebo mňa a tie si vydiskutovať musíme. Štefan je však férový partner aj na hádky a je vlastne výrazným hromozvodom. Má však výbušnú povahu, o tom ale ja veľmi dobre viem a výmenu názorov končím v pravú chvíľu. Netrápi ma to, pretože  ako hovorím, nejde o naše manželstvo, vzťahy..."

Stretla si niekedy muža, ktorý ti tak imponoval, že by si vedela s ním aj žiť?

"Áno. Každý, každá zrejme takého človeka stretne. Ide však o to, ako túto udalosť spracujeme. Ako sa k nej postavíme. Môžeme zbúrať svoj súčasný život, môžeme to však aj nechať ísť do stratena a zrátať si, čo všetko by takáto „zmena“ znamenala.  Nikdy nemoralizujem, ani nikoho nesúdim.  Neviem však svoje momentálne „blaho“ nadradiť šťastiu ľudí okolo mňa.

A čo deti. Zatiaľ sme o nich nehovorili...

"Máme 37-ročnú dcéru Barbaru a 11-ročnú vnučku Sarah. Bývalo mi ľúto, že máme iba jedno dieťa, práve  to by som bola  bývala rada zmenila.  Avšak narodila sa nám vnučka, ktorá je našim Vesmírom, šťastím, životným zmyslom aj radosťou."

Myslíš niekedy na to, že by Tvoj manžel mal na sebe niečo zmeniť?

"Chcela by som, aby bol rozhodnejším  a tvrdším, menej dôverčivým voči  iným, aj cudzím ľuďom. No keďže on rešpektuje mňa, aj ja rešpektujem jeho osobné „červené čiary“ a nepresadzujem svoje názory, riešenia v situáciách, ktoré sú zásadné pre neho."