|
Popredná svetová ekonómka nie je v tejto brandži žiadny nováčik. Za jej úspešnou kariérou však stoja roky tvrdej práce a prekonanie mnohých predsudkov. Nigéria totiž patrí ku krajinám, kde sú vplyvné ženy vo verejných funkciách zriedkavosťou. Treba však spomenúť, že Ngozi má aj americké občianstvo, keďže roky študovala a pracovala v Spojených štátoch. Naďalej sa však hrdo hlási ku svojim koreňom. Aj tým, že stále nosí typické africké odevy.
Narodila sa v roku 1954 ako Ngozi Okonjová nadnesene povedané - do africkej aristokratickej rodiny. Jej otec bol potomkom Obahajskej kráľovskej rodiny v meste Ogwashi-Ukwu. No nežila v bohatstve. Kým jej rodičia študovali v zahraničí, vychovávala ju stará mama. Ngozi mala deväť rokov, keď sa jej rodičia vrátili a spoznala ich.
Sama tvrdí, že za jej úspechom stojí práve to, že žila tak ako státisíce iných obyvateľov Nigérie. „Robila som všetko, čo každé iné dedinské dievča. Chodila som po vodu, pracovala na farme, robila všetky domáce práce so starou mamou. Videla som, čo znamená chudoba, viem, čo je to bieda,“ povedala pre BBC.
Ako tínedžerka prežila občiansku vojnu v Biafre, tento konflikt bol medzi rokmi 1967 a 1970. Počas týchto rokov jej rodičia prišli o všetky úspory. Okonjovej otec, inak renomovaný profesor, totiž v bojoch pôsobil ako brigádny generál Biafranských síl. „Dokážem prežiť akékoľvek ťažkosti. Kedykoľvek môžem spať na podlahe,“ povedala v rozhovore pre denník Independent. No vzápätí s vtipom dodala, že tiež vie spať na páperovom matraci.
Ngozi Okonjo-Iwealová: absolventka Harvardu a štvornásobná mama
Už ako mladá žena sa dostala do Spojených štátov, kde začala študovať ekonómiu na jednej z najprestížnejších svetových univerzít. Harvard ukončila v roku 1976 a neskôr získala aj titul PhD. na Massachusetts Institute of Technology.
V USA ostala žiť spolu s manželom, ktorý je významným neurochirurgom. Ngozi Okonjo-Iwealová je tiež štvornásobnou matkou. Rodine sa však venovala popri práci. Jeden z jej synov, spisovateľ Uzodinma Iweala, sa netají tým, že jeho mama bola vždy cieľavedomá. „Moja mama je veľmi vplyvná žena. Presne vie, ako čo chce dosiahnuť a ak to nespravíš, máš problém,“ povedal o nej.
Takmer celý život pracovala vo Svetovej banke, kde sa počas 25 rokov kariéry vypracovala na druhú najvyššiu riaditeľskú pozíciu. Vďaka jej snaženiu vzniklo napríklad niekoľko iniciatív na pomoc krajinám s nízkymi príjmami. Zaslúžila sa najmä o získanie takmer 50 miliárd dolárov v roku 2010 od darcov pre Medzinárodnú rozvojovú asociáciu (IDA), čo je fond Svetovej banky pre najchudobnejšie krajiny.
Ngozi Okonjo-Iwealová ešte ako ministerka financií Nigérie s vtedajšou šéfkou Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeovou. Foto - TASR/AP
Dobre platené miesto vo Svetovej banke však ešte v roku 2003 neváhala vymeniť za post nigérijskej ministerky financií. Nechala svoju rodinu vo Washingtone a odišla naspäť do rodnej krajiny. Na rozdiel od iných kolegov z vlády, k svojmu životu nepotrebovala celý štáb sluhov a upratovačiek a ani niekoľko áut. Žila skromne a sama si aj varila, ako sa priznala pre denník Financial Times.
Druhý raz sa stala ministerkou financií v rokoch 2011 – 2015 a o rok neskôr bola krátko aj šéfkou diplomacie.
Jedným z jej najväčších úspechov bolo vedenie tímu, ktorý v roku 2005 v krajine dohodol odpis dlhu vo výške 18 miliárd dolárov, čo pomohlo Nigérii získať vôbec prvý rating štátneho dlhu. Podľa významného nigérijského ekonóma Bismarcka Rewaneho bolo jej pôsobenie prelomové a malo veľký vplyv na Nigériu. Túto africkú krajinu podľa neho zachránila v kritickom období. Bola dlhodobo zadlžená a jej dlh už dosahoval astronomické sumy.
Ngozi Okonjo-Iwealová: Uniesli jej mamu
Hlavný spôsob záchrany postavila na rope. Štátny rozpočet odpojila od cien ropy, čo umožnilo ušetriť peniaze na špeciálnom účte, keď boli ceny ropy vysoké. Regionálnych vodcov tiež prinútila, aby zverejnili koľko mesačne míňajú na stavbu ciest alebo chod miestnych škôl a nemocníc – a mnohých tým poriadne zahanbila.
Najviac sa však dotkla obchodníkov s ropou. Išlo najmä o potlačenie korupcie v sektore palív, kde si niektorí mocní obchodníci s ropou nárokovali obrovské sumy peňazí v dotáciách od vlády za palivo, ktoré nepredali.
Tí to vzali osobne a uchýlili sa k vydieraniu. V roku 2012 jej uniesli 82-ročnú matku a okrem výkupného požadovali aj ministerkino odstúpenie. Narazili však na tvrdú protivníčku a Okonjo-Iwealová sa im odmietla podvoliť. Nezaplatila a neodstúpila. Jej mamu napokon po piatich dňoch pustili na slobodu.
A hoci mnohé z jej reforiem boli pre Nigériu prínosom, nemali dlhé trvanie. Nasledujúce vlády už rozhodovali po svojom. Napriek tomu je Ngozi svetlým príkladom pre mnohé Afričanky. Ako povedala nigérijská ženská aktivistka Josephine Effa-Chukwumová, jej kariéra je výnimočná najmä preto, že v tejto krajine majú ženy len málo úcty.
„Postarala sa o to, že sú Nigérijčanky hrdé na to, že aj žena v tak patriarchálnej a mizogýnnej krajine, akou je Nigéria, sa môže držať svojej vlastnej osobnosti a konať dôveryhodne, aj keď v rozpore s tým, čo si myslia kritici,“ uviedla pre BBC.
„Bola vždy čestná, transparentná a zodpovedná – sú to cnosti, ktoré sa u držiteľov verejných funkcií v Nigérii často nenachádzajú,“ dodala.
A práve ženy a ich hlas budú pre Okonjo-Iwealovú dôležitou agendou aj počas pôsobenia vo Svetovej obchodnej organizácii. „Ženy majú tendenciu byť čestnejšie, priamočiarejšie, viac sa zameriavajú na prácu a vnášajú do nej menej ega. Neviem, či je to ženský inštinkt, ale samotná ekonomika je veľmi podobná vedeniu domácnosti,“ povedala.
V súčasnosti sa Okonjo-Iwealová zasadzuje hlavne za očkovanie proti koronavírusu. Je presvedčená, že bez vakcinácie populácie nikdy svetovú ekonomiku nevzkriesime. A prečo sa stala šéfkou tak významnej organizácie? Sama si myslí, že je to hlavne preto, že sa nebojí reforiem a stojí si za svojim.
