Zobudím sa. Na mobile už hneď z rána desiatky notifikácií na Facebooku. Prescrollujem zbežne. Niektoré vecné, niektoré milé, polovica z toho nenávistné príspevky. Spája ich jedno – približne rovnaký obsah o tom, aká príšerná som novinárka. Vymyslené meno, nejaká komiksová fotka, prípadne ruská vlajka.
Redaktorka a moderátorka Správ a komentárov nemôže robiť v televízii politické správy. V najbližších šiestich mesiacoch môže dostať výpoveď za najmenší prehrešok.
Ženy sú rovnaké hrdinky ako muži. Sú aj rovnako zbabelé ako muži. Napriek tomu majú pozornosti výrazne menej.
Spustila sa u mňa diskusia – v nej primárne muži. Nevidia na tom nič zlé. Veď len povedali, že je krásna. Čo je na tom, že niekto povie, že je sympatická? Prečo by to malo byť objektivizovanie? Diskusia vlastne vystihla to, čo je najväčší problém – diskusia sa u nás o tejto téme ešte ani nezačala.
Možno ste o situácii v RTVS čítali v novinách v tej vecnej rovine. Dnes vám píšem aj o inej, nie novinárskej, ale ľudskej stránke toho, čo sa u nás deje.
Riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník a vedenie v reakcii tvrdia, že novinári a novinárky fabulujú a strašia.
Som z generácie, ktorá používa mobil úplne na všetko. Mám appky, ktoré ma udržujú v obraze vo svete, mám appku na sledovanie cyklu, na nákupné kartičky, appku na kroky, na nakupovanie, aj na filmy. Cez mobil sme v kontakte s rodinou, priateľmi, píšu mi diváci, aj ľudia, ktorí ma neznášajú. Bez mobilu som v práci ako bez ruky.
V nedeľu si zväčša sadnem a bilancujem týždeň, dostanem sa k odloženým článkom. Teraz som si pozrela ten, ktorý som si uložila o Lackovi Angyalovi - chlapcovi, ktorý v speváckej súťaži spieval pesničku o pošte. Usmievavý, veselý a milý. Je z Komárna a žije s mamou, ktorá je po mozgovej obrne.
Okrem inteligencie, organizácie a iných vlastností, ktoré ľudia pripisujú lídrom, je hlavnou vlastnosťou viesť, prevziať situáciu. Práve túto vlastnosť si ľudia veľmi silno spájajú s lídrom a stále ju považujú za mužskú vlastnosť. Napriek tomu, že v experimentoch sa presne rovnako správala aj žena.
Keď som v sobotu ráno vstala a rozlepila som oči, obzrela som sa okolo a všade bolo všetko. Týždeň sa ani jeden z nás nedotkol ničoho v kuchyni, na stoličkách sa kopili oblečenia, ktoré sme stihli večer vo vyčerpaní zhadzovať zo seba, kým sme odkvecli do postele. V chladničke máme pivo, maslo a hnilé banány. Dvaja novinári počas vládnej krízy.
