|
Polícia minulý týždeň na svojej fanpage na facebooku predstavila členku pohotovostnej motorizovanej jednotky. Jediný cieľ tohto príspevku boli jej fotky a komentár, že je „sympatická kolegyňa“. Samozrejme, sympatická znamená HOT, sexy, krásna. Veľa lajčíkov, veľa chlípnych komentárov. Postla som to na svoj profil s komentárom, že je to sexistické objektivizovanie. Rada by som počula jej príbeh, ako sa do tej jednotky dostala. Rada by som počula napríklad aj jej meno. Ale dozvedela som sa, bohužiaľ, len o jej vzhľade.
Spustila sa u mňa diskusia – v nej primárne muži. Nevidia na tom nič zlé. Veď len povedali, že je krásna. Čo je na tom, že niekto povie, že je sympatická? Prečo by to malo byť objektivizovanie? Diskusia vlastne vystihla to, čo je najväčší problém – diskusia sa u nás o tejto téme ešte ani nezačala. Vzápätí ma v ten istý deň odrovnal post rešpektovaného českého verejnoprávneho novinára, ktorý postol svoje tri kolegyne s komentárom, že aký pohľad sa mu dnes naskytol na porade. „Nechcem sa chváliť, ale kto z vás to má?“ dodal na záver. Spýtala som sa ho v komentároch, či takto fotí aj svojich mužských kolegov. Odpísal mi, že fotí to, čo sa mu páči, a nejako sa mu ženské a ich nohy páčia viac než mužské. „Je to nevyvážené?,“ zakončil to otázkou. Nevyvážené asi nie. Sexistické a neprofesionálne? To rozhodne. Trocha hlúpe a nehodné jeho formátu? To tiež.
Vo štvrtok sme zas sedeli s kamarátkami na večeri v obľúbenej reštaurácii. Pri vedľajšom stole sedeli zmiešaní česko-slovenskí kolegovia. Tipujem, že vystavovali na Conecu, ale nie som si istá. Výhradne muži. Hlasno sa rozprávali aj smiali. Pár hlúpych vtípkov, mali už vypité. Potom si zobral slovo zrejme jeden z šéfov, ktorý hovoril po česky. Bol na nejakej akcii, kde objednali hostesky. „To by ste neverili, čo nám poslali,“ hovorí kolegom, ktorí so zatajeným dychom počúvali svojho šéfa. „Tak som im povedal, no toto by naozaj nešlo. My chceme hostesky s dlhými nohami a veľkými kozami.“ Vedľa mňa sediacej Gabriele skoro zabehlo.
Prečítajte si
Zastavme sa teda pri slovíčku sexizmus a objektivizácia. Že by ho pochopili aj tí, ktorí ho v komentári „sympatická kolegyňa“ nevidia. Výkladový slovník hovorí o sexizme takto: „Diskriminácia podľa pohlavia, najmä žien; orientácia na sex, zdôrazňovanie sexuality“. Sexuálna objektivizácia? Správanie sa k osobe výhradne ako k sexuálnemu objektu. Toľko terminológia. Teraz troška faktov.
Viaceré renomované štúdie upozornili na to, čo možno my všetky tušíme. Objektivizácia zvyšuje počet žien s poruchami stravovania. Polovica z počtu depresií, ktoré majú dospievajúce dievčatá, súvisí s objektivizáciou – spoločnosti, a následne svojou vlastnou. Štúdia Viedenskej univerzity ukázala, že muži a ženy, ktorí pozorovali emócie objektivizovanej/sexualizovanej ženy, s ňou mali výrazne menej empatie. V neposlednom rade vedci upozorňujú, že sexualizácia žien v reklamách/práci/bežnom živote je priamo spojená s vyššími číslami násilia na ženách. Nerobili ju len v Spojených štátoch, ale nedávno aj v Británii. Vystavenie materiálom, ktoré objektivizujú ženy ako sexuálne objekty, bolo výrazným predpokladom na agresívne správanie voči dievčatám. Testovaní chlapci mali len 12 až 16 rokov.
Nedá sa, samozrejme, povedať, že páni z reštaurácie, český novinár a slovenská polícia na facebooku môžu za násilie na ženách. Môžeme však absolútne s istotou povedať, že mu napomáhajú. Navyše, predstavte si, že niekto takto rozpráva o vašej mame/sestre/dcére. Býva to dobrá pomôcka.
Často počúvam ako argument, že ide predsa len o kompliment. Že to musí byť príjemné. Hovorila som o tom už veľakrát – napríklad mne osobne to je v práci, práve naopak, vyslovene nepríjemné. Často sa totiž niekoľkokrát denne dostanem do sexuálnej interakcie s mužom, s ktorým pracujem, nepriťahuje ma, nemám vôbec záujem a v tej chvíli sa chcem sústrediť na prácu. Ocitnem sa v tej situácii len preto, že on sa rozhodol. Mňa sa nikto nepýtal. Bez akýchkoľvek signálov, že som o to vôbec mala záujem. Pretože on môže. Ženy sú tu predsa na to.
Prečítajte si
Často svojim kamarátom a kolegom hovorím na ilustráciu svoj vlastný postoj. Stretávam veľa mužov, ktorí sa mi páčia alebo ma priťahujú. Je to normálna vec. Garantujem vám, že ani jeden z tých mužov si moju chvíľkovú náklonnosť nevšimol. Nevypiskujem, nepremeriam si ho od hlavy po päty, nekomentujem jeho oblečenie ani nohy. Nemám sexuálne narážky. Jednoducho si to len pomyslím.
Viete si predstaviť, čo by si spoločnosť hovorila o 60-ročnej žene, ktorá by v práci povedala mladému asistentovi, že má v tých nohaviciach chutný zadok? Čo by ste povedali na poslankyňu, ktorá by okoloidúcemu novinárovi povedala, že úplne bez obleku by vyzeral lepšie a chlípne pri tom zažmurkala? Myslíte, že preháňam? Že je to hyperbola? Sú to reálne zážitky, len pohlavia sú vymenené. Od ženy by to bolo smiešne, nevhodné a neprijateľné. Začnime teda konečne nastavovať toto zrkadlo aj slovenským mužom.
Ženy v meste, majte parádny týžeň!
