Jej fotografia visí v Múzeu židovskej kultúry v Bratislave, kde stále beží výstava Ženy - príbehy žien, ktoré ovplyvnili svet. Fotografia Ruženy Bajcsy a vedľa nej prezidentská medaila Benjamina Franklina, ktorú slovenská vedkyňa osobne zapožičala na výstavu.

Ružena Bajcsy je medzi jedenástimi silnými a inšpiratívnymi židovskými ženami so slovenskými koreňmi, o ktorých výstava je. Na Slovensku sa buď narodili, žili tu, alebo majú slovenský pôvod a ich práca a dielo malo medzinárodný dosah.

Ružena Bajscy zmenila svet vedy

„Výber nebol jednoduchý. Chceli sme predstaviť rôzne osobnosti z rozličných odvetví. Deväť z nich už zomrelo, dve ešte žijú. Týmto sme chceli „premostiť“ minulosť so súčasnosťou a poukázať na to, že ženské osobnosti tu stále sú, aj budú,“ hovorí pre Ženy v meste Michal Budaj, kurátor výnimočnej výstavy Ženy – príbehy žien, ktoré ovplyvnili svet.

Ružena Bajscy zmenila svet vedy. Ako prvá žena na Slovensku získala v roku 1967 doktorát z elektrotechniky a v novembri 2002 ju časopis Discover zaradil medzi 50 najvýznamnejších žien na svete vo vede.

Slovenská vedkyňa žijúca v Spojených štátoch amerických, je priekopníčkou v oblasti robotiky a umelej inteligencie. Počas návštevy v New Yorku jej dnes prezidentka Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

“Tragédie a sklamania, ktoré zažila, by naplnili pocitmi márnosti a nešťastia hneď niekoľko ľudských životov. Ružena Bajcsy však preukázala nezlomnú vôľu a odhodlanie – a tie ju preniesli cez všetky prekážky,” napísal o pozoruhodnej žene Ústav pamäti národa.

Vyznamenanie od prezidentky Čaputovej

“Do jej života kruto a nemilosrdne vstúpili oba totalitné režimy, ktoré na Slovensku vládli. Fašistický Slovenský štát ju pripravil o najbližších príbuzných, komunistický režim zase o perspektívu,” uviedla k jej životu na sociálnej sieti prezidentka Zuzana Čaputová.

Ružena Bajcsy prišla ako 3-ročná o mamu. “Narodila sa v roku 1933 v Bratislave do židovskej rodiny. Jej celý život bol poznačený tragickou udalosťou, keď ako trojročná prišla o mamu, ktorú zavraždila ich slúžka. Po narastajúcej antisemitskej nálade v spoločnosti bol jej otec krivo obvinený z navádzania na tento čin, kvôli čomu strávil niekoľko mesiacov vo väzení. Neskôr sa druhýkrát oženil a rodina z obavy z deportácií konvertovala na kresťanstvo. Tragickému osudu sa však napriek tomu nevyhli. Otca a jeho ženu zatklo a neskôr popravilo gestapo, prežila len Ružena a jej mladšia sestra,” dočítate sa v jej príbehu v Múzeu židovskej kultúry.

Výstava Ženy – príbehy žien, ktoré ovplyvnili svet v Múzeu židovskej kultúry. Foto - redakcia

Ružena Bajcsy pred gestapom a koncentračným táborom unikla tak, že sa so sestrou skryli v zadnej miestnosti bytu a týždeň márne čakali na otca a nevlastnú mamu. Nakoniec ich spojili s Medzinárodným Červeným krížom a ten sestry umiestnil v detskom domove vo Zvolene.

“Možno práve veda, ktorá do nášho sveta symbolicky vnáša poriadok a systém, pomohla Ružene Bajcsy dozrieť a objaviť v sebe nadanie pre techniku a bádanie. Pritom ešte v období, počas ktorého získavala vzdelanie a prvé pracovné skúsenosti, označovali komunistickí ideológovia kybernetiku za „buržoáznu pavedu“. Dnes je nám to smiešne, vtedy to však bolo krutou realitou,” píše sa vo vyhlásení prezidentky.

Ružena Bajcsy sa vo svete vypracovala

Ružena Bajcsy v roku 1967 využila ponuku a odišla na stáž na Stanford. Na Slovensko sa chcela vrátiť, ale invázia sovietskych vojsk v auguste 1968 zmenila jej rozhodnutie. Do Československa sa už nevrátila, hoci to znamenalo ďalšie odlúčenie od najbližších – tentoraz od oboch detí, ktoré mala z prvého manželstva.

Až pád železnej opony v roku 1989 spojil rodinu, keď sa za Ruženou Bajcsy do USA vysťahovali obe jej deti. Ona sa medzitým vypracovala na špičkovú odborníčku v oblasti počítačových vied.  V roku 1979 sa opäť vydala za Shermana Frankela, profesora fyziky na Pensylvánskej univerzite.

Ružena Bajcsy dnes pôsobí ako emeritná riaditeľka Centra pre výskum informačných technológií v záujme spoločnosti na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Je tiež vedúcou riaditeľstva National Science Foundation v oblasti počítačov a informácií s rozpočtom 500 miliónov dolárov. Na Pensylvánskej univerzite viedla najmenej 28 doktorandov, ktorí získali titul Ph.D.

“Jej životné osudy a úspechy sú aj neprehliadnuteľným posolstvom nielen pre ďalšie generácie mladých vedkýň a vedcov. Je ním neochvejné presvedčenie, že každý človek sa narodí preto, aby dostal šancu prežiť naplnený a spokojný život. A o toto základné právo ho nesmie pripraviť žiadna ideológia ani politický režim,” uviedla prezidentka Zuzana Čaputová vo vyhlásení k udeleniu vyznamenania Ružene Bajcsy.