Dostala prezývku plávajúca mníška. Francúzskej rehoľníčke Nathalie Becquartovej to však vôbec neprekáža. Prvá vysokopostavená žena Vatikánu v dejinách o sebe hovorí, že len tak pláva oceánom dobrodružstiev. Aj ona patrí medzi ženy, o ktorých sa vlani najviac hovorilo.
Mohli by sme povedať, že je revolucionárkou. Francúzskej mníške Nathalie Becquartovej sa totiž podarilo v cirkvi dosiahnuť to, čo žiadnej inej žene pred ňou. Stala sa podsekretárkou vatikánskej Biskupskej synody, čo je najvyšší poradný orgán samotného pápeža.
Mníška bez hábitu začínala ako skautka
Len málokto by uhádol, že Nathalie Becquartová je mníška. Nenosí totiž hábit a to, že je rehoľníčka, prezrádza len nenápadný kríž, ktorý nosí na krku. Narodila v roku 1969 vo francúzskom meste Fontainebleau, ktoré leží južne od Paríža. Už ako malé dievča sa stala skautkou a mládežnícke organizácie jej učarovali na celý život.
Študovala manažment na škole HEC v Paríži. Keď doštudovala, rozhodla sa presťahovať do zahraničia. Na rok odišla do Libanonu ako dobrovoľníčka-misionárka. Neskôr pracovala ako marketingová konzultantka. Tam sa naučila ako pracovať v tíme, viesť ľudí a organizovať ich.
Ako 26-ročná sa však rozhodla pre rehoľný život a v roku 1995 sa pripojila ku misijnej kongregácii sestier Xavieres. Už ako novicka začala pôsobiť medzi skautmi a neskôr aj v mládežníckych spoločenstvách v robotníckych štvrtiach.
Popri tom nezanevrela na štúdiá. Na jezuitskom seminári v Paríži vyštudovala teológiu a filozofiu. Sociológii sa venovala na School for Advances Studies a ekleziológiu vyštudovala na Boston College.
Ako námorná kapitánka brázdila Atlantik
Jej srdcovkou však bola práca s mládežou. Rozmýšľala, ako mladých duchovne pozdvihnúť a zároveň pre nich vymyslieť niečo zaujímavé a zábavné. Prišla na originálny spôsob. Ako malé dievča totiž milovala prázdniny pri mori a hlavne jachtárčenie. Zúčastnila sa mnohých regát a najradšej sa plavila pozdĺž francúzskeho pobrežia vo vodách Atlantiku. A keďže je aj námornou kapitánkou zúročila tieto svoje schopnosti. Pravidelne organizovala pre mladých ľudí týždenné duchovné cvičenia priamo na palube plachetnice. Plavili sa v Atlantiku ale aj po Stredozemnom mori.
„Plachtenie bola pre mňa veľká škola života a vodcovstva. Keď ste kapitánom, musíte počúvať svoju posádku. Mala som ten dar, že som sa mohla veľa rokov plaviť a viesť duchovné cvičenia pre mladých ľudí. Bol to spôsob, ako spojiť moje skúsenosti s plachtením a moje volanie po službe na pomoc mladým. Naozaj, more je moje miesto,“ povedala v rozhovore pre denník New York Times.
Jej kroky viedli do Vatikánu
Jej práca s mládežou prinášala svoje ovocie. Napokon v roku 2008 sestre Nathalie francúzska biskupská konferencia zverila študentskú pastoráciu, neskôr bola zodpovedná za evanjelizáciu mládeže vo svojej rodnej krajine. Organizovala napríklad pravidelné synody mladých.
Jej kroky postupne viedli do Vatikánu. O 11 rokov neskôr bola s ďalšími štyrmi ženami a jedným mužom menovaná za poradkyňu generálneho sekretariátu Synody biskupov. Bolo to prvý raz v dejinách, keď sa ženy dostali do tak vysokej pozície v rámci Rímskej kúrie. Dovtedy tu figurovali len samí muži.
Pápež: Aj ženy majú miesto v cirkvi
Pápež František je totiž presvedčený, že aj ženy majú miesto v cirkvi. Rád by ich videl aj vo vyšších funkciách, ktoré v rámci vatikánskych štruktúr nevyžadujú kňazské svätenie. Tak sa stalo, že o dva roky neskôr sa sestra Nathalie stala podsekretárkou Biskupskej synody. Ako prvá žena v dejinách v nej má hlasovacie právo.
A ako sa mení pohľad na ženy v cirkvi? Podľa Nathalie Becquartovej už len tým, že o týchto otázkach nehovoria len ony samé. „V minulosti boli tieto témy nastoľované len ženami. Dnes ich čoraz častejšie riešia muži - kňazi, biskupi aj kardináli. Dokonca aj pápež. A stále viac žien pôsobí vo vatikánskych štruktúrach. Je tu vidieť zmenu. Dnes už vo Vatikáne majú slovo aj ženy,“ okomentovala to pre Global Sisters Report.
Vo Vatikáne naozaj veje nový vietor. Kým v rámci Rímskej kúrie v roku 2010 pracovalo len 385 žien, o deväť rokov neskôr to bolo už 650. Ženy tvoria 24 percent všetkých zamestnancov. Najčastejšie pôsobia ako ekonómky, sekretárky, historičky či archivárky.
Podľa sestry Nathalie aj v biznise sú úspešné firmy, ktoré majú na čelách ženy. No nie pre ich pohlavie, ale preto, že prinášajú zmenu a rôznorodosť. „To je ten kľúč. Keď máte stále len tých istých ľudí, máte veľmi obmedzený pohľad. Vždy je plodnejšie robiť tímovú prácu s rozmanitými ľuďmi, mužmi a ženami, rôznymi povolaniami, mladými ale aj staršími ľuďmi,“ dodala.
Patrí medzi sto najvplyvnejších žien sveta
Avšak, na otázku svätenia žien má jasný názor. „Pre katolícku cirkev to v tejto chvíli z oficiálneho hľadiska nie je otvorená otázka,“ citovala ju britská stanica BBC, ktorá ju tiež zaradila medzi sto najvplyvnejších žien roku 2022. Podľa sestry Nathalie je mnoho iných ciest ako môžu ženy slúžiť cirkvi. Mnohé z nich už majú za sebou teologické či biblické štúdiá.
Ako najväčší problém však vidí postavenie žien v rozvojovom svete a ich nedostatočné vzdelanie. „Mnohé sa vydávajú skôr, než dovŕšia 16 rokov. Aj preto v týchto krajinách cirkev pracuje práve na podpore žien a na ich vzdelávaní. Musíme to mať na pamäti,“ prízvukovala.
A ako hodnotí svoje pôsobenie v rámci Vatikánskych štruktúr? „Ocitla som sa ako uprostred oceánu plávam za novým dobrodružstvom,“ citoval ju Reuters. Táto skromná žena však priznáva, že nie vždy to pre ňu bolo ľahké. „Počas života čelíte ťažkostiam, krízam, búrkam. Ale ak ste skutočne zakorenení vo viere a ste si istí, že Kristus je s vami, vašim hlavným posolstvom je fakt, že na konci nie je temnota, ale nádej. To mi pomohlo aj v ťažkých časoch,“ uzatvorila.