Ako vznikol nápad vyrobiť nálepky, ktoré označujú bary, kaviarne a prevádzky ako bezpečné miesta pre LGBTI+ komunitu?
Tento nápad sa neobjavuje na Slovensku po prvýkrát. Ale až teraz vidíme veľký záujem o jeho realizovanie. Označovanie podnikov a služieb ako LGBT+ friendly je bežné v európskych mestách. Konkrétnym motívom bolo zatvorenie podniku Tepláreň po teroristickom útoku a potreba vytvorenia nových bezpečných a priateľských miest pre LGBTI+ ľudí na Slovensku.
V Poľsku v roku 2019 rozdávali nálepky proti LGBTI+ komunite, čo veľmi zhoršilo nálady voči tejto komunite. Čo očakávate od vašej pozitivnej kampane?
Podobná kampaň by u nás narazila na antidiskriminačný zákon. Nakoniec aj naše nálepky neznamenajú, že daný podnik alebo služba je len pre LGBTI+ ľudí, ale že je otvorený aj pre nich a nebudú predmetom obťažovania len preto, že napr. majú dúhovú stužku, ako pár sa držia za ruku alebo sa pobozkajú. Dúfame, že sa tým podarí prispieť k pocitu bezpečia LGBTI+ ľudí a presvedčenia, že patria do slovenskej spoločnosti rovnako ako ostatní.
Aké sú prvé reakcie od podnikov a prevádzok? Cítiť aj strach, že riskujú, ak by si takú nálepku dali?
Cítime veľký záujem, viaceré prevádzky prišli aj s vlastnými nálepkami alebo vyvesili dúhové vlajky. Funguje tu aj efekt stratenia sa v dave, keď je veľký počet prevádzok je málo pravdepodobné, že by sa jedna konkrétna stala terčom. Je pravda, že sa na nás s otázkami ohľadom bezpečnosti obracajú majitelia priestorov, kde plánujeme verejné akcie ako napr. Filmový festival inakosti. Ale je to prejav pochopiteľnej obozretnosti a nikto neuvažuje o stiahnutí podpory alebo o zrušení aktivít.
Určite je to pozitívna reakcia na udalosti po tragédii pre Teplárňou. Prevláda viac pozitívnych či negatívnych reakcií?
Zatiaľ vysoko prevažujú pozitívne reakcie, prejavy účasti a ponuky na spoluprácu. Hovorím o reakciách, ktoré chodia priamo nám LGBTI+ organizáciám emailami alebo cez sociálne siete. Uvedomujeme si, že situácia je vo všeobecnosti horšia a už sa šíria aj rôzne dezinformácie o teroristickom útoku.
K pozitívnym určite patrí rozhodnutie krajského súdu v Žiline, ktorý rozhodol v prípade práva na pobyt v prospech páru rovnakého pohlavia. Označili ste to za historický moment, ktorý je len začiatkom dlho potrebnej zmeny. Očakávate, že bude podobných súdnych rozhodnutí pribúdať?
Rovnakú záležitosť rieši už aj ústavný súd a očakávame podobné rozhodnutie s tým, že jeho rozhodnutie bude záväzné pre všetky takéto prípady. Žiaľ, pri neochote politických elít riešiť problémy LGBTI+ ľudí bude pribúdať počet súdnych prípadov, a to aj na medzinárodnej úrovni. Bude to hanba pre celú krajinu, ale zjavne nie je iná cesta vpred.
K negatívnym reakciám zase patrí neprijatie zákona o životných partnerstvách? Aké ďalšie kroky sa dajú podniknúť na prijatie legislatívy, ktorá podporí práva LGBTI+ komunity?
Zverejnili sme výzvu Ide nám o život, pod ktorú sa môže podpísať aj verejnosť. Teší nás, že za prvý týždeň má podporu cez 30 000 podpisov. Okrem toho plánujeme postupne zverejňovať ďalšie formy aktivít, do ktorých sa môže ľudia zapojiť a vyvíjať tlak na politikov a političky, aby konali. Všetky informácie budú na stránke www.idenamozivot.sk.
Ako vnímate vyjadrenia arcibiskupa Oroscha, ktorý v obežníku kňazom spochybnil obete teroristického útoku? Ako ste vo všeobecnosti vnímali reakcie katolíckej cirkvi po streľbe na Zámockej?
Naša iniciatíva je postavená na hodnotách rešpektu a vzájomnej úcty. Len v spoločnosti, ktorá je založená na týchto hodnotách, môžu byť LGBTI+ ľudia bezpeční a rovnoprávni. Slová arcibiskupa Oroscha nielen že nevedú k týmto hodnotám, ale hrubým spôsobom hania dobré meno obetí teroristického činu a zraňujú ich blízkych. Od KBS očakávame vyjadrenie, či sú jeho slová naozaj oficiálnym stanoviskom slovenskej katolíckej cirkvi. Veriaci tak budú môcť posúdiť, či ich takéto vedenie cirkvi reprezentuje.