Beáta Jurík sa téme znásilnenia venovala roky predtým, než sa stala poslankyňou za Progresívne Slovensko. Sexuálne násilie riešila ako právnička v Štrasburgu, pracovala v Centre pomoci ženám zažívajúcim násilie a verila, že ako politička pomôže zmeniť súčasnú definíciu znásilnenia.

Tá vníma znásilnenie ako sexuálny styk z donútenia, pri ktorom žena musí vyjadriť nesúhlas, odpor, brániť sa, hoci mnoho žien v takej situáciu nie je schopných aktívne reagovať a zo strachu zamrzne.

Beáta Jurík: Prežila som znásilnenie viackrát

Beáta Jurík sa téme znásilnenia venuje, pretože ho sama zažila niekoľkokrát. “Ako dieťa som bola sexuálne zneužívaná bratrancom, teda človekom, ktorý k nám chodil domov. Moji rodičia o tom nevedeli, pretože boli v kuchyni či obývačke a my deti sme pozerali televízor,” povedala v rozhovore pre Ženy v meste Beáta Jurík.

“Veľmi som sa vtedy bála o tom niekomu povedať, mala som 6 alebo 7 rokov, presne si to nepamätám. Trvalo mi skoro 20 rokov, než som sa dokázala zveriť mojej mame - to už som mala 25 rokov a študovala som právo. Dovtedy som sa hanbila, nechcela som, aby sa mama trápila tým, že si niečo také nevšimla a nezabránila tomu,” povedala.

Neprešla si tým len ako dieťa, ale aj ako študentka vo Francúzsku. “Ako študenti a študentky strednej školy sme boli ubytovaní na vysokoškolských internátoch. Tam sa to dialo dievčatám, že na nás sexuálne útočili. Mne sa to nestalo s cudzím človekom, bol to môj vtedajší priateľ. A potom som to zažila ešte trikrát od iných mužov - dokonca som raz skončila v nemocnici. Chcem tým povedať, že sa to stáva ženám v rôznom veku, v rôznych profesiách a s rôznymi životnými skúsenosťami. Najhoršie je, že to nerobia cudzí muži, ale väčšinou niekto blízky, aj preto nie je ľahké prípad nahlásiť,” povedala Beáta Jurík.

O tom, že prežila znásilnenie, prvýkrát verejne povedala v pléne parlamentu pri schvaľovaní novely Trestného zákona, ktorou sa nečakane a bez diskusie skrátilo premlčacie obdobie na znásilnenie o polovicu - z 20 na 10 rokov. Dovtedy o tom nevedeli ani mnohí jej blízki - iba mama a manžel, ktorý ju podporuje a oceňuje, že o tom hovorí.

Jurík: Amnestia na znásilnenie je veľmi zlá správa 

“Znásilnenie je niečo, s čím sa žena vyrovnáva roky, možno celý život. Celá tá hanba okolo toho, to brzdilo aj mňa, či to poviem v pléne, ale chcela som, aby sa mi Tibor Gašpar (bývalý policajný prezident - pozn.red.) pritom díval do očí. Všetky tie slová, ktoré od štvrtku v parlamente počúvame, obetiam neskutočne ubližujú,” povedala Jurík s tým, že sama prežíva posledné dni úzkostné stavy.

Progresívne Slovensko už v roku 2021 ako prvá strana predložila návrh zákona na redefiníciu znásilnenia. Za znásilnenie bolo za posledné 4 roky odsúdených na Slovensku iba 153 osôb, aj preto, že zákon nevyžaduje súhlas so sexom.

“Bola vtedy k tomu veľmi nechutná rozprava, v ktorej vystupovali fašisti. Myslela som si, že teraz, keď sa parlament obmenil, a nemáme v ňom fašistov, ale vládu, ktorú vedú sociálni demokrati, bude diskusia vyzerať inak,” uviedla.

Deje sa pravý opak. Od koaličných politikov a političiek padajú vyhlásenia o mediálnom lynči mužov, o krivých výpovediach žien, o snahe mediálne sa zviditeľniť, opakujú sa vyjadrenia, že novela Trestného zákona má ženy iba motivovať, aby prípady nahlasovali hneď.

“Absolútne opomínajú prezumpciu statusu obete, ktorá je taktiež ukotvená v našom právnom systéme a ktorá by mala znamenať, že keď osoba príde nahlásiť takýto prípad, tak jej poskytnú pomoc a podporu ako obeti, a nesprávajú sa k nej ako k potenciálnej viníčke či páchateľke,” povedala Jurík.

Ak novela Trestného zákona vstúpi čo i len na jeden deň do platnosti, budú premlčané všetky doterajšie prípady. “To znamená, že novela Trestného zákona nebude garantovať len amnestiu na korupciu a kriminalitu, ale aj na znásilnenie, čo je veľmi zlá správa pre ženy,” dodala Jurík.

Jurík napísalo mnoho žien

Beáta Jurík dostala mnoho podporných správ od žien, ktorý si prešli podobným peklom. “Po mojej faktickej poznámke, kde som povedala, že som preživšou znásilnenia, sa mi ozvali desiatky, možno stovky žien - naozaj som dostala veľa správ a komentárov od žien výrazne po päťdesiatke, ktoré si to zažili a stále to nespracovali. Nevieme si ani predstaviť, koľko tých žien skutočne je,” povedala Beáta Jurík.

“Veľa žien mi napísalo, že po mojom vystúpení o tom prvýkrát niekomu povedali. Mali pocit, že hovorím aj za nich,” hovorí Jurík. Napriek tomu, že ženy teraz prežívajú opätovnú viktimizáciu, myslí si, že sa otvorila veľmi dôležitá téma.

“Ja určite nebudem ženy vyzývať, aby sa k tomu verejne priznávali a nahlasovali prípady. Musia to cítiť. Len nech vedia, že v tom nie sú samé a že nás je oveľa viac, ako si myslíme,” hovorí.

Právnička a poslankyňa Beáta Jurík mužom pripomína, že akékoľvek násilie na žene je neprípustné - neospravedlňuje ho ani láska, ani vášeň. “Vzťah má byť vyrovnaný, základné slovo má byť rešpekt a rešpekt rovná sa súhlas,” dodala Jurík.

S ďalšími právničkami a političkami z Progresívneho Slovenska dnes odniesli do podateľne Úradu vlády SR návrh novely Trestného zákona.

„Vláda môže napraviť pochybenie koalície pri skrátení premlčacích lehôt jednoducho tým, že si náš návrh osvojí, schváli ho a posunie na skrátené legislatívne konanie do parlamentu,“ uviedla Zuzana Števulová, ktorá ako prvá upozornila na skrátenie premlčacieho obdobia pri znásilnení.