Sylwia Malinkiewicz pracuje ako sprievodkyňa v nacistickom vyhladzovacom tábore Auschwitz-Birkenau 14 rokov a počas takmer štvorhodinovej prehliadky hrôzami holokaustu a teroru dôsledne rozlišuje názvy Auschwitz a Osvienčim.

“Poľské mesto Osvienčim bolo počas druhej svetovej vojny pripojené k nacistickej Tretej ríši. Nacisti na jeho území vybudovali koncentračný vyhladzovací tábor a násilne vysťahovali ľudí z ôsmych okolitých dedín. Vytvorili tu asi 40-kilometrovú špeciálnu zónu nikoho,” vysvetľuje, prečo je správne názov tábora hovoriť po nemecky.

Auschwitz-Birkenau: Rekordné návštevy 

V meste Osvienčim sa Sylwia Malinkiewicz narodila. Ako prvá z jej rodiny tam prišla stará mama, ktorá po skončení vysokej školy dostala umiestnenku v neďalekej chemickej továrni.

Vchod do hlavnej časti nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.  Foto - autorka

“Mala som 14 rokov, keď ma rodičia prvý raz vzali pozrieť si Auschwitz. Veľa sme sa rozprávali o tom, ako to bolo za vojny, ako sa Poliaci z mesta snažili ľuďom z tábora pomôcť, hoci im za to hrozila smrť,” hovorí. V tábore smrti bolo 900 pokusov o útek, vydarilo sa ich 180. Najväčšiu šancu mali tí, ktorým pomáhali miestni,

Nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau, ktorý sa stal symbolom masového vyvražďovania, holokaustu a teroru, patrí k najznámejším cieľom tzv. temnej turistiky (dark tourism), čo sú miesta spojené so smrťou a utrpením. V tomto tábore na juhu Poľska zavraždil nacistický režim asi 1,1 milióna ľudí , z toho 90 percent Židov z celej Európy. Celkovo počas holokaustu zahynulo okolo 6 miliónov Židov.

Batožina Židov a Židoviek, ktorí skončili v tábore smrti Auschwitz-Birkenau. Foto - autorka

 

Počet obetí v nacistickom koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau:

1 100 000 Židov a Židoviek

140-150 tisíc Poliakov a Poliek

23-tisíc Rómov a Rómok

15-tisíc sovietskych vojnových zajatcov

25-tisíc mužov a žien iných národností

 

Pred pandémiou lámala návštevnosť koncentračného tábora rekordy: V roku 2019 ho navštívilo 2,3 milióna ľudí z celého sveta. Len malá časť z toho si pozrela neďaleké mesto Osvienčim.

Podobne to bolo s návštevnosťou zo Slovenska. V roku 2019 navštívilo koncentračný tábor 26 255 Slovákov a Sloveniek, ale podľa údajov mesta len 194 z nich prišlo aj do Osvienčimu a zastavilo sa v informačných centrách mesta. Individuálne ich mohlo byť, samozrejme, o trochu viac.

Mesto Osvienčim má 800-ročnú históriu

Medzi vyhladzovacím táborom nacistov a poľským mestom turisti rozdiely nerobia. “Mesto má 800-ročnú históriu, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1179. Koncentračný tábor tu fungoval päť rokov (1940-1945- poz.red.). Pamätajúc na minulosť, hľadíme do budúcnosti,” hovorí Marek Tarnowski z Mestského úradu mesta Osvienčim.

Viac ako 70 rokov po skončení vojny má mesto problém so svojím názvom, ktorý sa stal symbolom utrpenia miliónov ľudí. Nepomohol ani zásah UNESCO, ktorý v roku 2007 stanovil  oficiálny medzinárodný názov tábora na "Auschwitz-Birkenau - nemecký nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor (1940-1945).

Mesto Osvienčim.  Foto - autorka

“Nedávno sme mali problém dať si reklamu do časopisu, ktorý ľudia dostávajú na palubách lietadla,” hovorí Marek Tarnowski a spomína tiež škandál s miestnym prvoligovým hokejovým mužstvom, ktoré kúpilo izraelského hráča. Prestup v športovom svete vtedy ostro komentovala židovská obec.

Pýtame sa, či nerozmýšľali nad zmenou názvu mesta. “Radšej tomu budeme čeliť, chceme sa prezentovať ako mesto mieru, teda miesto otvoreného medzináboženského a multikultúrnemu dialógu. História mesta pred druhou svetovou vojnou nás k tomu oprávňuje,” vysvetľuje komunikačnú stratégiu.

Osvienčim a Jakob Haberfeld

Pred vojnou žilo v meste Osvienčim 12-tisíc obyvateľov, z toho 8000 tisíc bolo židov. “V mestskej rade mali židia polovičné zastúpenie. Pred vojnou si užívali výsady ako bola sloboda vierovyznania, mali tu 12 modlitebných domov,” vysvetľuje Krzysztof Kaminski z Mestského turistického centra Osvienčim.

Mnohí tu mali svoje obchody ako Jakob Haberfeld, ktorý patril k zakladateľom liehovarníctva v Poľsku. Liehovar založil v roku 1804 a značku preslávil po celom svete. V meste Osvienčim má dnes múzeum vodky a likéru. On s manželkou vojnu prežili, loď na ktorej sa vracali z výstavy v Spojených štátoch už do okupovaného Poľska nepustili. Ich dcéra zomrela v koncentračnom tábore.

Múzeum vodky a likéru v meste Osvienčim.  Foto - autorka 

Dvaja synovia podnik po vojne späť nezískali, ale snažia sa slávnu značku oživiť a podporujú snahy múzea vyrábať vodku a likéry podľa starodávnych receptov. V archíve ich medzičasom našli šesť. V múzeu i v 250 obchodoch po celom Poľsku si tak môžete kúpiť kóšer vodku ražnú, zo zemiakov, orechovicu, či višňovicu.

Sedíme spolu s predstaviteľmi mesta v reštaurácii s najväčšou záhradou v Poľsku a rozprávame sa o tom, ako sa dnes 40-tisícové mesto mení. “Cítime to hlavne posledných päť rokov, keď otvorili Energylandiu, čo je najväčší zábavný park v Poľsku, vzdialený asi 20 kilometrov od Osvienčimu,” vysvetľuje Tarnowski.

Reštaurácia s najväčšou záhradou v Poľsku v meste Osvienčim.  Foto - autorka  

Vidieť to aj počas prechádzky mestom. Dokončuje sa stavba hotela, pri ramene rieky Sola stavajú apartmány, mnohé pre turistov. Osemstoročnú históriu mesta si pozeráme v interaktívnom múzeu na radnici a na výstave na námestí, ktorá má osloviť hlavne individuálnych turistov. Navštívili sme zámockú vežu, z ktorej je výhľad na celé mesto a prezreli si aj tunely pod zámkom, čo je atrakcia, ktorú mesto sprístupnilo iba teraz v júli.

Židia v meste Osvienčim

Mesto sa od histórie, ktorej súčasťou je aj vyhladzovací nacistický tábor, nechce nijako dištancovať. “Prehliadka tábora je dlhá a náročná, myslíme si len, že to, čo tam človek prežije, potrebuje spracovať a predýchať,” vysvetľuje Tarnowski.

V Osvienčime dnes žiadni Židia nežijú. Posledný - Šimon Kluger, zomrel v roku 2009 a o zážitkoch z Osvienčimu nedokázal nikdy hovoriť. Na mieste, kde žil, funguje Cafe Bergson, kde si môžete dať kávu a zúčastniť sa rôznych diskusných podujatí o histórii.

Cafe Bergson v meste Osvienčim.  Foto - autorka

Sprievodkyňa Sylwia Malinkiewicz si myslí, že je dôležité navštíviť obe miesta. Ona začala v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau pracovať po materskej dovolenke, keď hľadali nových sprievodcov. Naučila sa výborne po slovensky, sleduje slovenské médiá a ovláda históriu slovenských Židov a Židoviek.

V Auschwitzi pracuje, v Osvienčime býva aj s rodinou. “Osvienčim má vlastnú, dlhú históriu v porovnaní s táborom smrti. Treba si pozrieť Múzeum v synagóge, starý židovský cintorín i múzeum Haberfelda, sami si o tom urobíte názor,” dodáva.

(Obsah vznikol v spolupráci s Poľským inštitútom)