|
Do roku 1942 bol nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz miesto utrpenia a hrôzy iba pre väznených mužov. “Prvé oddelenie pre ženy vzniklo v marci 1942 a od mužskej časti tábora ho oddelili dva metre vysokou tehlovou stenou,” hovorí poľská sprievodkyňa Sylwia Malinkiewicz bezchybnou slovenčinou.
Príbehy slovenských Židov a Židoviek ovláda, sú tiež zdokumentované v jednom z barákov v Auschwitzi. Každá krajina, ktorej ľudia v tábore smrti trpeli, dostala svoj priestor. Aj Slovensko.
Prvé ženy boli židovky zo Slovenska
“Prvé ženy, ktoré do Auschwitzu poslali, boli židovky zo Slovenska,” dodáva Sylvia Malinkiewicz a ukazuje nám ich fotku. Bolo to presne 1000 mladých žien vo veku od 16 do 30 rokov, ktoré deportovali do tábora 26. 3. 1942 z Popradu. Jedna z nich transport neprežila. “Na začiatku ženy pracovali predovšetkým v Auschwitzi a tiež mimo tábora, napríklad pri búraní domov. Potom ich premiestnili, aby pomohli stavať Birkenau,” opisuje Sylwia.
Smutne známe vstupná brána Birkenau. Foto - autorka
Ženy boli v Auschwitzi len niekoľko mesiacov, v polovici augusta 1942 ho rozpustili a ženy presťahovali do Birkenau, čo bola pobočka vzdialená od hlavného tábora Auschwitz asi tri kilometre. Sťahovanie znamenalo prvé hromadné vyvražďovanie. Z 12 000 väzňov tábora v ženskom oddelení bolo v Auschwitzi poslaných do plynu 4 000 žien. Ostatné boli prevezené do Birkenau. Podmienky tam boli desivé.
“Samotní väzni označovali Auschwitz ako sanatórium, Birkenau bolo pre nich peklo. Hygiena tu bola taká zlá, že potkany boli veľké ako mačky. Útočili na ženy, mnohé boli tak vyslabnuté, že sa nedokázali brániť,” hovorí Sylwia. Na záchody, teda diery v zemi, mohli tisíce väzenkýň len pol hodinu ráno a pol hodinu večer.
Do tábora sme vošli vstupnou bránou, ktorú poznáme už len z fotografií. Vedú k nej koľajnice, po ktorých do tábora privážali transporty s mužmi, ženami a deťmi.
Ženy žili o polovicu kratšie
Ženy v Birkenau vydržali týranie a hrozivé podmienky kratšie ako muži. “Priemerný čas prežitia väzenkýň bol o polovicu kratší ako u mužov. Ženy prežili v priemere tri mesiace, muži šesť. Priemerná váha bola 25 až 35 kilogramov. Najčastejšie ženy umierali od hladu a na choroby, hlavne týfus,” vysvetľuje nám Sylvia, keď stojíme v baraku, do ktorého vedeli nacisti natlačiť až tisíc väzňov či väzenkýň.
Baraky v časti Birkenau. Foto - autorka
Prežiť znamenalo nedostať sa do rúk lekárom. Ženám hrozili sterilizácie chemickými prípravkami, umelé oplodnenie. Tehotné ženy zabíjali v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau hneď. Rodiť im dovolili až v polovici roku 1943, židovské deti prežiť nemohli. Aj tie deti, ktoré sa narodili, mali mizivé šance, že prežijú pár dní. Matky nemali mlieko, nemohli sa o nich starať. V
Ženy a pôrody v koncentračnom tábore
Auschwitzi sa zastavíme pri veľkej fotografii ženy, ktorá má na rukách malé dieťa a za ňou idú ďalšie zúbožené deti. Je to Stanisława Leszczyńska, ktorú do koncentračného tábora poslali spolu s jej 24-ročnou dcérou Sylwiou v apríli 1943. Ona bola pôrodná asistentka, jej dcéra študovala medicínu. Leszczyńska bola pri 700 pôrodoch. Prežilo len asi 30 dojčiat. Hlavne vďaka nej.
Stanisława Leszczyńska prežila. V januári 1970 sa do Auschwitz-Birkenau vrátila a stretla sa so ženskými väzenkyňami a ich dospelými deťmi, ktoré sa narodili v tábore. O štyri roky neskôr zomrela. Mala 77 rokov.
.jpg)
Oblečenie po deťoch, ktoré sa dostali do vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Foto - autorka
Prvý ženský tábor v Birkenau bol čoskoro taký preplnený, že ho museli v roku 1944 rozšíriť o ďalšie časti tábora. Obludný plán nacistov počítal s tým, že v Birkenau bude tábor pre 200-tisíc väzňov. Po oslobodení tu našli len 7500 väznených mužov a žien, aj z tých mnohí nežili dlho. Z územia dnešného Slovenska bolo deportovaných do Auschwitzu a neskôr aj do Birkenau 27 000 osôb. V roku 1945 sa ich vrátilo 348.
Väznené ženy a mužov plánovali nacisti natlačiť do 600 barakov. Dnes stojíme na obrovskej ploche, z ktorej máte zimoriavky aj v lete. V Birkenau stojí len niekoľko barakov. Zo zvyšných ostali ako spomienka komíny. Desiatky a desiatky komínov. Desivá spomienka na fabriku smrti.
Nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau oslobodila Červená armáda 27. januára 1945, keď šokovaní vojaci vstúpili do tábora a oslobodili 7600 zúbožených väzňov. Podľa odhadov historikov v ňom nacisti zabili asi 1,2 milióna ľudí, väčšinou židovského pôvodu. V tento deň si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
Komíny, ktoré ostali po zbúraných barakoch v tábore Birkenau. Foto - autorka
(Obsah vznikol v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave)
