Nemecko zrejme prvý raz od roku 1963 čaká koalícia troch politických strán. Najlepší volebný výsledok vo svojich dejinách získali Zelení s kandidátkou na kancelárku Annalenou Baerbockovou. Tak vyzerá nemecká politická scéna po nedeľňajších parlamentných voľbách, v ktorých prvý raz po 16 rokoch nekandidovala Angela Merkelová.
Voľby vyhrala po rokoch SPD
Nemecká kancelárka po zložení novej vlády odchádza z aktívnej politiky. Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Nemecku sa napokon stali sociálni demokrati z SPD, ktorí len tesne porazili kresťanských demokratov (CDU/CSU) Angely Merkelovej. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov sčítania, informujú agentúry DPA a AP.
Kandidáta na kancelára Olaf Scholz a jeho víťazná SPD. Foto - TASR/AP
Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) získala 25,7 percenta hlasov a polepšila si oproti výsledku pred štyrmi rokmi, keď dostala 20,5 percenta. Blok Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a jej bavorskej sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) si pohoršil, keď získal 24,1 percenta voličov (32,9 percenta v roku 2017). Oznámil to úrad spolkového volebného komisára v noci na pondelok po sčítaní hlasov zo všetkých 299 volebných obvodov.
Pre SPD s volebným lídrom Olafom Scholzom ide o úspech po niekoľkých rokoch volebných prepadov, zatiaľ čo únia CDU/CSU dosiahla po 16 rokoch vládnutia Merkelovej svoj najhorší výsledok od roku 1949. Napriek tomu jej kandidát na spolkového kancelára Armin Laschet vyhlásil, že sa bude tiež uchádzať o poverenie zostaviť novú vládu.
Najlepší výsledok získali Zelení
Tretí sú Zelení, pre ktorých je zisk 14,8 percenta hlasov (8,9 percenta v roku 2017) najlepším výsledkom v ich dejinách, aj keď zaostali za predvolebnými očakávaniami. Polepšili si aj liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorí dostali 11,5 percenta hlasov (10,7 v roku 2017). Obe strany už signalizovali ochotu vstúpiť do trojstrannej koalície s SPD alebo CDU/CSU, ktoré si neželajú pokračovanie doterajšej veľkej koalície.
Šéfka nemeckých Zelených Annalena Baerbocková. Foto - TASR/AP
Na piatom mieste skončila doteraz tretia najsilnejšia parlamentná strana, krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 10,3 percenta hlasov (v roku 2017, keď sa prvý raz dostala do Bundestagu získala 12,6 percenta). Strana Ľavica prišla o takmer polovicu voličov, keď za ňu hlasovalo len 4,9 percenta (9,2 v roku 2017).
Napriek neprekročeniu päťpercentnej hranice vstupu do Spolkového snemu (Bundestag) bude mať v ňom zastúpenie, keďže obhájila tri priame mandáty. Jedného poslanca bude mať – po prvý raz od roku 1949 – aj Združenie voličov južného Šlezvicka (SSW), ktoré ako strana dánskej menšiny nemusí splniť podmienku najmenej piatich percent hlasov.
Rozloženie síl v Spolkovom sneme sa po takýchto výsledkoch výrazne zmení a Nemecko tak podľa všetkého čakajú náročné koaličné rokovania, píše DPA. Účasť na voľbách dosiahla 76,6 percenta, čo je na úrovni predošlých volieb z roku 2017 (76,2 percenta).
