|
Apolonia Margaret, alebo aj Gretel – ako ju všetci volali – sa narodila ako zdravé dieťa 24. júla 1847 v bavorskom meste Giengen an der Brenz. Jej rodičia – stavbár a žena v domácnosti – už mali dve dcéry a neskôr sa Steiffovcom narodil ešte syn Fritz. Keď mala Gretel jeden a pol roka ochorela na zákernú detskú obrnu, ktorá ju doživotne zmrzačila. Keďže vtedy ešte neexistovala vakcína, ochrnula na obidve nohy a čiastočne mala postihnutú aj pravú ruku.
Napriek tomu všetkému bola Margaret veľmi životaschopná. Mala rada ľudí a oni zbožňovali ju. A hoci boli rodičia presvedčení, že z ich dcéry nič nebude a budú sa o ňu do smrti musieť starať, stal sa opak.
Margaret Steiffová. Foto - steiffusa.com
Margaret Steiffová vyšívala a háčkovala napriek postihnutiu
Margaret, odsúdená na invalidný vozík a pomoc súrodencov a kamarátov, začala chodiť do školy. Ukázalo sa, že je veľmi nadaná – čoskoro bola jednou z najlepších žiačok a napriek postihnutiu bola aj mimoriadne manuálne zručná. Veľmi dobre vyšívala a háčkovala.
Dievčina veľmi túžila byť zdravou, no aj napriek početným liečebným pobytom a operáciám nôh sa jej to nepodarilo. Až do smrti bola odkázaná na vozíček. Povedala si však, že to ju neznechutí a všetkým dokáže, že aj invalidne postihnutá deva vie dokázať veľa. Napriek prvotnej nevôli rodičov sa prihlásila na kurz šitia a naučila sa dokonca hrať na citare tak dobre, že to mohla učiť aj ostatných.
Naveľa jej otec prišiel s nápadom, že prestaví dom, v ktorom rodina žila, a vytvoril jej tam malú krajčírsku dielňu. Písal sa rok 1874 a Margarete spolu so sestrami Mariou a Paulinou začali podnikať. Čoskoro sa im tak darilo, že si mohli dovoliť dovtedy niečo nevídané. Ako prvé v Giengene si zadovážili manuálne poháňaný šijací stroj. Keďže Gretel mala pravú ruku slabšiu, naučila sa ho ovládať naopak – kľukou otáčala ľavou rukou a menej silnou pravou posúvala látku. Jej sestry sa postupne povydávali a nakoniec ostala v dielničke sama.
Margaret Steiffová začala podnikať s plsťou
Margaretin príbuzný Adolf Glatz jej vnukol nápad, aby začala podnikať s vtedy populárnou plsťou a dokonca ju finančne podporil. Začala teda šiť popri dámskej móde aj detské plstené kabáty. Prelomový bol rok 1880, keď v módnom časopise uvidela obrázok malého sloníka z plsti. Margarete dostala nápad, že zužitkuje zbytky a na Vianoce ušila niekoľko ihelničiek v tvare sloníka. Tie podarovala svojim blízkym priateľkám. Na jej prekvapenie sa v nich ihly dlho neohriali, najväčšiu radosť z nich mali práve deti, ktoré sa so sloníkmi rady hrali. Jej brat Fritz ju povzbudzoval, aby ušila ešte ďalšie a on ich šiel predávať na trh do Heidenheimu. Dve vrecia sloníkov zmizli z pultu okamžite.
Tak sa zrodilo hračkárske impérium, ktoré nieslo meno Steiff. Margaret začala navrhovať ďalšie plstené zvieratká a o pár rokov jej už bola dielňa v rodnom dome malá. Brat Fritz, ktorý prebral otcovu stavebnú firmu, jej v roku 1888 postavil dom s továrňou a predajňou, kde Margaret žila a pracovala. V roku 1892 prišli s ďalšou novinkou – prvým ilustrovaným katalógom. V tom čase už firma zamestnávala štyri ženy, pracujúce priamo v dielni a desať ďalších brigádničiek šilo u seba doma.
V tom čase sa z firmy Steiff stáva rodinný podnik – Margaret pomáha päť zo šiestich detí jej brata. Veľkým prínosom bol najmä synovec Richard, ktorý absolvoval umeleckú školu a svoju tetu povzbudzoval k inováciám. Hoci hračky boli vypchaté ovčou vlnou a jemným dreveným vláknom, chcelo to priniesť niečo nové. Richard vymyslel niečo nevídané – pohyblivú hračku s rukami a nohami z mohérového plyšu a sklenenými očami. Ako predlohu si vybral medveďa. Gretel s touto myšlienkou nebola veľmi nadšená, bála sa, že by výroba medvedíkov mohla ohroziť chod továrne, no dala sa presvedčiť. V roku 1902 ušila prvého plyšového medvedíka.
Richard Steiff. Foto - steiffusa.com
Margaret Steiffová dostala hračky až do Ameriky
Richard s novou hračkou odišiel na trh do Lipska, kde mali mackovia nevídaný úspech. Firma dostala kontrakt na tritisíc kusov od istého Američana. Medvedíky sa tak dostali na americký trh, kde na svetovej výstave v St. Louis získali zlatú medailu. Firma Steiff tam predala ďalších 12-tisíc kusov.
Medzi rokmi 1903 a 1907 rástla produkcia plyšákov rástla neuveriteľným tempom a Margaret už čoskoro zamestnávala 400 ľudí v továrni a ďalších 1800 žien pracovalo doma. Svoju šéfku mali veľmi radi, a hoci bola prísna a precízna, bola aj veľmi láskavá. Na stopercentný výkon si však potrpela, každý nový návrh prešiel jej rukami.
Popularita výrobkov značky Steiff mala aj istú nevýhodu – veľa iných výrobcov sa ich snažilo kopírovať. Preto Richard prišiel s nápadom, ktorý podnik využíva dodnes. Každé zvieratko označili špeciálnou značkou v uchu.
Hračky Steiff dnes. Foto - steiffusa.com
Margaret Steiffovú dostala až finančná kríza
Nič však nie je celkom dokonalé, obrovský rozmach zastavila finančná kríza v roku 1908 a tisícky medvedíkov ostali v sklade. Na Margaret to zle vplývalo a sama cítila, že postupne stráca sily aj elán. Napokon ochorela na zápal pľúc a 9. mája 1909 zomrela. Mala 61 rokov.
Po jej smrti sa však jej odkaz nevytratil. Príbuzní s väčšou vervou pokračovali v začatej práci a firma prosperuje dodnes. Stále sa riadi heslom, ktorého sa Margaret Steiffová držala celý život: „Pre deti je dostatočne dobré iba to najlepšie.“ Aj preto svojich typických medvedíkov vo firme Steiff ešte stále šijú ručne. A do Geingenu, kde Margaret žila a pracovala, prúdia ľudia, ktorí chcú vidieť jej múzeum.
